Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8P-52-2013.pdf
PDF · 83.38 KB
No categories available
8P/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľky G. M., H. XX.XX.XXXX, R. C. Z., Z. XX, N. K. C. R., občianky SR, proti odporcovi Š. M., H. XX.XX.XXXX, R. C. Z., Z. XX, N. K. F., K. XX, občanovi SR o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K.N. M., H. XX.XX.XXXX, E.H. M., H. XX.XX.XXXX B. H. M., H. XX.XX.XXXX, bytom u odporcu, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny takto
rozhodol:
manželstvo navrhovateľky G. M., Q. O. a Š. M., Q. M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku 18., ročník XXXX na strane 209, pod por. č. 94 r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloleté deti K. M., H. XX.XX.XXXX, E. M., H. XX.XX.XXXX B. H. M., H. XX.XX.XXXX osobnej starostlivosti odporcu.
Navrhovateľka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého K., E. B. H. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva; výživné je splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca vopred k rukám odporcu.
Súd styk navrhovateľky G. M. s maloletými deťmi K., E. B. H. M. n e u p r a v u j e .
Súd u r č u j e nad maloletými deťmi K., E. B. H. M. d o h ľ a d .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd rozhodoval o rozvode manželstva účastníkov konania na návrh navrhovateľky, ktorá opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi. V priebehu konania sa deti vrátili k odporcovi, matka sa zdržiava v R., nie je známa adresa je bydliska. Deti navštevujú Špeciálnu základnú školu v F.. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti navrhovateľky (ešte v dobe kým žila v G.), odporcu, vykonal pohovor s maloletými deťmi, vyžiadal hodnotenie maloletého H. a E. M. zo Špeciálnej základnej školy, T. L. XX, F. a navrhol na čas po rozvode manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľku zaviazať na platenie výživného. Styk navrhovateľky s maloletými deťmi navrhol neupraviť. Navrhol určiť nad maloletými deťmi dohľad. Odporca súhlasil s návrhom na rozvod manželstva, o maloleté deti sa v súčasnosti stará, nežiadal upraviť ich styk s navrhovateľkou.
Navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila, predvolanie prevzala dňa 19.11.2013. neúčasť neospravedlnila. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu a jeho doplnenia navrhovateľkou, zo sobášneho listu, rodných listov detí, správ o tom, že navrhovateľka a odporca sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, výsluchom odporcu, kolízneho opatrovníka, zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, zo správ z OÚ Z. a zistil tento skutkový stav: účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.08.2000, obaja sú slovenskej národnosti, u oboch ide o prvé manželstvo. Za trvania manželstva sa narodili deti K. M. XX.XX.XXXX, E. M. XX.XX.XXXX B. H. M. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko oboch manželov bolo v Z.. Podľa § 18 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z. z.) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. l, 2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 23 ods. l, 2, 3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia - určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov v zariadeniach, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je formálne, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odcudzili sa, obaja nadviazali mimomanželské známosti, ktoré udržiavajú aj v súčasnosti. Navrhovateľka vedie túlavý spôsob života, v súčasnosti nemá vytvorené podmienky preto, aby sa starala o maloleté deti, tie žijú u odporcu a prejavili vôľu tam aj zostať.
Príčiny rozvratu tohto manželstva videl súd v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov, odporca bol vo výkone trestu odňatia slobody, vtedy sa manželia odcudzili, nevera každého z nich rozvrat v manželstve zavŕšila. Súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, prihliadol na ich názor. Styk navrhovateľky s maloletými deťmi neupravil, lebo si to v súčasnosti záujem maloletých detí nevyžaduje, vzal do úvahy, že matka nemá vyriešenú bytovú situáciu. Záujem detí si však vyžadoval, aby súd v súčasnosti určil dohľad nad ich starostlivosťou. Výživné, ktoré súd určil navrhovateľke vyplýva z (§ 62 ods. 1-3 Zákona o rodine), pričom platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom, a to v minimálnom rozsahu zodpovedajúcemu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. aj maloleté dieťa, suma 27,13 Eur mesačne. V tejto sume súd určil navrhovateľke výživné na každé maloleté dieťa, odporca si vyživovaciu povinnosť k deťom plní osobnou starostlivosťou o ne. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov celkom. Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. V súlade s citovaným zákonným ustanovením nemá odporca priamo zo zákona povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.