Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-36-2022.pdf
PDF · 119.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/36/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., práv. zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územie F., obec Bitarová, okres Žilina, a to KNC parc. č. 231 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 216 m2 a na LV č. XXX kat. územie F., rodinný dom č. s. 100 postavený na KNC parc. č. XXX a nehnuteľnosti v podiele 1/1 prikazuje do vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť titulom náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ sumu vo výške 21.904,09 eur a žalovanému 2/ sumu 18.737,53 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.09.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území F., obec Bitarová, okres Žilina zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parcela KN-C č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, v prospech žalobcu v podiele 3/4 (4/8 a 1/4) a v prospech žalovaného 1 v podiele 1/4 a toto tak, že nehnuteľnosť sa prikazuje v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva žalobcu a na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako stavba so súpisným číslom 100 rodinný dom postavený na parcele KNC č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, v prospech žalobcu v podiele 2/6 (1/6 a 1/6) a v prospech žalovaného 1 v podiele 2/6 a v prospech žalovaného 2 v podiele 2/6 a tak, že nehnuteľnosť prikazuje v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca bude povinný titulom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva zaplatiť primeranú náhradu žalovanému 1/ vo výške 21.904,09 EUR a žalovanému 2/ vo výške 18.737,53 EUR a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4 (4/8 a 1/4) nehnuteľnosti – pozemku CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, zapísaného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F., obec F., G. H.. Žalovaný 1 je podielovým spoluvlastníkom Pozemku v podiele 1/4.
3. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 (1/6 a 1/6) nehnuteľnosti – stavby so súpisným číslom 100 rodinný dom postavený na pozemku CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, zapísaného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F., obec F., okres Žilina. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú podielovými spoluvlastníkmi Domu, každý v podiele 2/6 (1/3).
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrhom zo dňa 28.04.2021 vyzval žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ na uzatvorenie dohody, ktorej predmetom malo byť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi ním a žalovanými, pričom im ako väčšinový vlastník pozemku a spoluvlastník domu navrhol, že žalovanému 1/ vyplatí sumu 18.737,53 EUR za spoluvlastnícky podiel 2/6 k domu a sumu 3.166,56 EUR za spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemku, t.j. celkom sumu 21.904,09 EUR a žalovanému 2/ vyplatí sumu 18.737,53 EUR za spoluvlastnícky podiel 2/6 k domu. Náhrada vychádza zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Adrianou Meliškovou č. 39/2021, ktorý dal žalobca vypracovať za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty domu a pozemku. Žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ zaslali žalobcovi vyjadrenie zo dňa 14.05.2021, ktorým nesúhlasili so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanými, pričom navrhli, aby sa výlučným vlastníkom pozemku a domu stal žalovaný 1/, pričom suma odplaty za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a spôsob jej vyplatenia bude predmetom ďalšej komunikácie medzi zmluvnými stranami. Nakoľko žalobca nesúhlasil s týmto spôsobom vyporiadania medzi zmluvnými stranami, ako väčšinový vlastník pozemku a tretinový vlastník domu opätovne dňa 09.06.2022 oslovil žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v úmysle dospieť k mimosúdnemu vyriešeniu, avšak neúspešne.
5. Žalobca má touto žalobou v úmysle dospieť ku konečnému usporiadaniu vlastníckych vzťahov k domu a pozemku, ale tiež aj zabezpečiť pre svojho chorého brata miesto na bývanie, keďže v dome aktuálne býva. Žalobca navrhuje, aby bolo po zrušení podielového spoluvlastníctva so žalovanými prikázané vlastníctvo domu a pozemku žalobcovi do výlučného vlastníctva s tým, že žalobca bude zaviazaný uhradiť žalovaným peňažnú náhradu, ktorá bola stanovená na základe znaleckého posudku.
6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení uviedla, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú Bitarová, obec F., G. H., parcela č. 231 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 216 m2, a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F., obec F., G. H., stavba so súpisným číslom 100 nesúhlasí s návrhom žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam chce aj naďalej aktívne využívať. Žalobkyňa v priloženom žalobnom návrhu žiadnym relevantným dôkazom nepodložila oprávnený záujem na veci, ktorý by ju predurčoval stať sa výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností a jej záujem je daný z čisto zištných dôvodov. Žalobkyňa má svoje vlastné bývanie, nie je plne odkázaná na výlučne užívanie predmetných nehnuteľností. Tvrdenie žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti žiada, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva z dôvodu zabezpečenia nepretržitej starostlivosti o ich chorého brata považujem za zavádzajúce. Žalobkyňa poskytuje nevyhnutný dohľad ich bratovi len po dobu jedného roka a to výhradne vo veci spravovania jeho peňažných prostriedkov(starobný dôchodok), nakoľko je negramotný a peniaze by mohol minúť na kúpu alkoholu. Ich brat, ktorý žije v danom rodinnom dome však nie je zdravotne ani mentálne odkázaný na inú nepretržitú pomoc druhej osoby. Sám navštevuje lekárov, chodí sám verejnými dopravnými prostriedkami, vie prať na automatickej práčke, variť, vykonať nevyhnutné úkony osobnej hygieny, každodenný dovoz stravy má zabezpečený z družstva Dolný Hričov. Brat potrebuje maximálne dohľad nad financiami, aby v nadmernej miere nepožíval alkoholické nápoje a toto zabezpečuje žalovaná 1/ nepretržite po dobu 22 rokov, pričom žalobkyňa sa o situáciu ohľadom sociálnej situácie ich spoločného brata nezaujímala. Nakoľko žalovanej 1/ zdravotný stav toho času nedovoľuje sa o brata postarať a dohliadnuť na neho, poskytuje mu toho času dohľad žalobkyňa, a to len na úrovni nevyhnutného dohľadu. Žalovaná 1/ zdôraznila, že počas predchádzajúcich 22 rokov spoločne s jej manželom a synom A. A. nepretržite vnášala investície do rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania, a to v rozsahu potrebnom na jeho zveľaďovanie, zabezpečenie a obnovu. Na rodinnom dome vykonali nevyhnutné stavebné práce, zabezpečili výmenu elektroinštalácie, vrátane elektrických skriniek a rozvodov, zakúpili nové vypínače na svetlo v kúpeľni, špajzy, kuchyni, chodbe a v pivnici, zakúpila čerpadlo na vodu, ohrievač vody, kachle na kúrenie s príslušenstvom, automatickú práčku, chladničku, dvojplatničku, kanvicu na ohrev vody, syn zakúpil televízor. Každý rok na zimnú sezónu zakúpila uhlie, drevo a za brata vyplatila všetky dlhy voči nebankovým spoločnostiam, aby nebol ohrozený rodinný dom s príslušenstvom. Vnesené investície do predmetného rodinného domu už od obdobia po ich svadbe, kedy jej manžel ako murár dokončil na rodinnom dome všetky stavebné práce
vrátane výstavby kúpeľne, zabetónovania chýbajúcej podlahy, žumpy, pokryl chýbajúcu časť strechy a iné. Žalobkyňa sa počas celého tohto obdobia o nehnuteľnosť nestarala, nevnášala náklady spojené s jeho zveľaďovaním a udržiavaním.
7. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s výškou navrhovaných výplatkov spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam tak, ako uvádza žalobkyňa v petite návrhu, pretože pri uvedení výšky výplatkov spoluvlastníckych podielov k nehnuteľností vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej súdnym znalcom Ing. Adriana Melišková, evid, č. znalca 913954 v znaleckom posudku 39/2021, avšak všeobecná hodnota nehnuteľnosti uvedených v znaleckom posudku je výrazne odlišná a nižšia od trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnej dobe niekoľkokrát vyššia. Ak by súd rozhodol v súlade s finančnými náležitosťami uvedenými v petite návrhu žalobkyne, výrazne by tak došlo k finančnému poškodeniu ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Suma výplatku je značne podhodnotená, potvrdzujúca jej zištné dôvody k získaniu nehnuteľnosti. Tiež vyslovila nesúhlas, aby znášala trovy konania.
8. Zhodne s návrhom žalovanej 1/ sa vyjadril až žalovaný 2/.
9. V replike žalobkyňa k vyjadreniam žalovaných 1/ 2/ uviedla, že vzhľadom k tomu, že rozdelenie nehnuteľnosti v danom prípade nie je dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú. V prípade prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom ide o jeden z prípadov odňatia vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu. Zákonom ustanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch pre spoluvlastníka, ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, znamená nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky ustanovené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci – predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. V prípade stavby je primeraná náhrada závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale i od záujmu o ňu, pričom základným podkladom pre jej určenie je znalecký posudok. Občiansky zákonník súdu ukladá, aby pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ktorý je všeobecným hľadiskom, ktorý súd zoberie do úvahy pri každom spôsobe vyporiadania spoločnej veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je väčšinovým vlastníkom v podiele 3 nehnuteľnosti – pozemku CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2 zapísanej na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre k. ú. F., obec F., G. H., na ktorom je rodinný dom so súpisným číslom 100 postavený, navrhla súdu, aby sporné nehnuteľnosti boli prikázané v podiele 1/1 do jej výlučného vlastníctva. Sporné nehnuteľnosti nemá žalobkyňa v úmysle predať, ani v nich bývať, ale žiada ich vyporiadať výlučne z dôvodu, že už ďalej nechce zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými a zároveň tiež v záujme zabezpečiť pre svojho brata, ktorý nie je schopný samostatne sa o seba postarať, primerané bývanie. Predmetné nehnuteľnosti bude aj naďalej užívať jej brat. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by malo byť v záujme všetkých spoluvlastníkov, aby žiaden spoluvlastník nevynakladal prostriedky zo svojho vlastníctva na podiel ostatných spoluvlastníkov. Rovnako ako žalobkyňa ani žalovaní nie sú plne odkázaní na užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaní majú zariadené svoje bývanie a sporné nehnuteľnosti využíva a aj naďalej bude využívať len brat žalobkyne a žalovanej 1/. Žalovaní vo svojich vyjadreniach zhodne uvádzajú, že do rodinného domu, ktorý je jednou zo sporných nehnuteľnosti v predmetnom spore, investovali. Taktiež žalovaná 1/ uvádza, že 22 rokov spravovala financie svojho brata, z dôvodu obavy nákupu alkoholu. V priebehu týchto rokov mohla s peňažnými prostriedkami svojho brata voľne disponovať, teda mohla z nich okrem nevyhnutných vecí pre domácnosť nakúpiť aj ďalšie veci bežnej spotreby, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení či už žalovaná 1/ alebo žalovaný 2/. Teda v danom prípade ťažko predpokladať, že by investície do tejto nehnuteľnosti robili žalovaní z vlastných zdrojov a nie z príjmu brata, ktorým žalovaná 1/ dlhodobo disponovala. Preto tieto tvrdenia považujeme za účelové a nepreukázateľné.
10. K nesúhlasu žalovaných s výškou navrhnutej náhrady uviedla, že dôvody nesúhlasu nešpecifikovali ani nepredložili dôkazy na podporu svojich tvrdení. Náhrada bola stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý disponuje určitým prehľadom v danom obore a pri ohodnocovaní nehnuteľnosti musí vychádzať z určitých pravidiel a nie je postavený na svojvôli znalca. V zmysle
ustanovenia § 209 ods. 2 CSP Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žalobkyňa má záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, a keďže medzi účastníkmi nedošlo k zhode o úprave ich spoluvlastníckych vzťahov, zotrváva na podanej žalobe.
11. Žalovaná 1/ duplikou poukázala na dedičské konania po jej rodičoch, ktorých predmetom bola nehnuteľnosť, ako aj narušené rodinné vzťahy a jej nepriaznivý zdravotný stav.
12. Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, žalovaní 1/, 2/ na svojich vyjadreniach. Mimosúdne urovnanie, o ktoré sa súd pokúsil, bolo neúspešné.
13. V konaní súd vykonal znalecké dokazovanie.
14. Súd z LV č. XXX k.ú. F. zistil, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej ako rodinný dom č.s. 100 postavenej na KN-C parc. č. XXX je žalobkyňa v podiele 2/6 (1/6 titulom dedenia D 2562/92 a 1/6 titulom dedenia D 179/98), žalovaná 1/ v podiele 2/6 (titulom dedenia D 2562/92 a D 179/98) a žalovaný 2/ v podiele 2/6 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2011 č.V 592/11.
15. Súd z LV č. XXX k.ú. F. zistil, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemok zapísaný ako KN-C parc. č. XXX o výmere 216 m2 zastavaná plocha a nádvorie je žalobkyňa v podiele 1 titulom dedenia 30D 1097/2008 a 4/8 titulom zámennej zmluvy zo dňa 8.6.2011 č.V 3288/11 a žalovaná 1/ v podiele 1 titulom dedenia 30D 1097/2008.
16. Podľa znaleckého posudku č. 39/2021 vyhotoveného znalkyňou I. J. A. predstavuje hodnota rodinného domu č. 100 na KN-C parc. 231 k.ú. F. sumu 53.213,36 eur, hodnota plotu na KN-C parc. 231 k.ú. F. v sume 648,84 eur, studne 554,74 eur, žumpy 678,26 eur, kanalizačnej prípojky 196,49 eur, vodovodnej prípojky 119,98 eur, spevnených plôch 201,77 eur, domáca vodáreň 563,16 eur, vonkajšie úpravy 1.759,65 eur, spolu stavby 56.212,59 eur, hodnota pozemku 12.666,24 eur (58,64 eur/m2).
17. Súd z korešpondencie medzi stranami sporu zistil, že sa nedokázali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalovaní 1/, 2/ nesúhlasili s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhovali, aby vlastníctvo nadobudla žalovaná 1/ na základe dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo prevodom na základe kúpnej ceny, pričom výšku náhrady ani kúpnej ceny nešpecifikovali, uviedli, že bude predmetom ďalšej komunikácie.
18. Žalovaná 1/ predložila doklad o kúpe záhradného čerpadla XTline za sumu 119,40 eur, dodatočné rozhodnutie o stavbe č. 7/9/1954, evidenčný list pre drobné stavby, zápisnicu z pojednávania v dedičskom konaní sp. zn. D/179/98 po poručiteľke K. D., podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala zápisu nehnuteľností z pôvodného konania č. D 179/98, zápisnicu o prejednaní priestupku a hlásenie úrazu žalovanej 1/, ktorý jej mala spôsobiť žalobkyňa, faktúru za ohrievač vody Mora EOM 50 PK, Philco PL 1062 Chiva, oznámenie o výplate dôchodku I. D..
19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zrušenie a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné len vedy, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o rušení či vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Teda z toho dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd po absencii dohody podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka.
21. Pri vyporiadaní súd rozhoduje postupom stanoveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda tak, že najprv skúma možnosť reálneho rozdelenia veci a len ak to nie je možné, alebo strany dôvodne odmietajú takýto postup, prikročí k prikázaniu veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti.
23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.
24. Najprirodzenejším a zákonom preferovaným (v prvom rade) spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
25. Súd sa predovšetkým zaoberal návrhom žalovaných 1/, 2/, ktorí žiadali žalobu zamietnuť. Dôvodom pre takýto postup môže byť skutočnosť podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek žalovaného spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že v nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva, prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Pokiaľ sa práve konanie takéhoto spoluvlastníka je dôvodom nezhôd medzi spoluvlastníkmi, vysoký vek nebude dôvodom na zamietnutie návrhu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen samotných účastníkov konania, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj skutočnosť, že v dotknutej nehnuteľnosti má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Obyčajný záujem ostatných spoluvlastníkov na zotrvaní podielového spoluvlastníctva, či malá závažnosť rozporov medzi spoluvlastníkmi, naopak, nie sú dôvodmi na zamietnutie návrhu. V každom prípade musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom.
26. V spornom prípade boli za hlavné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť podielové spoluvlastníctvo, označené bytové potreby brata žalobkyne a žalovanej 1/ a starostlivosť o jeho osobu. Súd tu nemal pochybnosti, že o potreby brata sa starali aj žalovaná 1/ spolu s jeho rodinnými príslušníkmi ako aj žalobkyňa. Dokonca zo strany žalobkyne bola potreba zabezpečiť starostlivosť o brata označená ako dôvod pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd musí však akcentovať na skutočnosť, že ani jedna zo sporových strán neprejavila ani len úmysel nakladať s nehnuteľnosťou tak, aby ju brat žalobkyne a žalovanej 1/ nemohol užívať. Naopak, podľa vyjadrenia strán, v súčasnosti starostlivosť o brata prevzala žalobkyňa, ktorá disponuje s jeho prostriedkami. Práve prípadné investície do nehnuteľnosti môžu by problematické pri spoluvlastníctve, kde je nevyhnutné dosiahnuť dohodu nadpolovičnou väčšinou a pomerne sa na investíciách podieľať, čo je pre prípad narušených vzťahov až nemožné. Súd tiež musí zdôrazniť, že žalobkyňa vyjadrila záväzok starať sa o brata, ktorý v rodinnom dome žije ako aj skutočnosť, že ani ust. § 142 ods. 3 Obč. zák. neumožňuje súdu zriadiť vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech inej osoby ako podielového spoluvlastnícka pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pri zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti a zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Totiž rozhodnutím súdu v tomto prípade nevzniká iná nehnuteľnosť. Vecné bremeno by bolo možné zriadiť len dohodou, v prípade sporu len uzavretím súdneho zmieru, ktorý však žalovaní odmietli. Súd by za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva považoval skutočnosť, keby nadobúdateľka (žalobkyňa) odmietala umožniť bratovi vo vysokom veku umožniť užívať nehnuteľnosť alebo ju vypratať bez náhrady ubytovania či zabezpečenia inej starostlivosti, avšak žiadnu takúto skutočnosť nezistil. Brat žalovanej 1/ podľa skutkových tvrdení žalobkyne bude mať možnosť nehnuteľnosť užívať rovnako, ako ju užíva na základe dohody súčasných spoluvlastníkov, pričom nemožno vylúčiť ani potrebu inej starostlivosti aj by daná osoba nebola schopná pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov sa sama o seba postarať. Tiež nemožno opomenúť skutočnosť, že I. D. bol v minulosti jedným zo spoluvlastníkov titulom dedenia, však svoj podiel previedol bez toho, aby si sám v rámci prevodu zabezpečil právo užívania k nehnuteľnosti. Teda nakoľko súd nezistil obavy, že by zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu mohlo dôjsť k vážnym zásahom do práv súrodenca žalobkyne a žalovanej 1/ s ohrozením jeho bytových potrieb, starostlivosti a základných potrieb, nepovažoval žalovanými prezentované dôvody za také, pre ktoré by mal žalobu zamietnuť.
27. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto spore sú nehnuteľnosti a to dom a náležiaci zastavaný pozemok. Vo vzťahu k domu súd nemal preukázané (ani tvrdené a nezistil takúto skutočnosť ani zo znaleckého posudku, verejných listín či predložených dôkazov), že dom je možné vertikálne rozdeliť na dve samostatné stavby, ani nezistil, že by dom bolo možné rozdeliť na samostatné bytové či nebytové priestory určené odborným posudkom. Takúto skutočnosť nik ani netvrdil. Hoci pozemok je reálne deliteľný, vzhľadom na výmeru pozemku a zastavanú plochu, veľkosť spoluvlastníckych podielov, KN-C parc. č. XXX o výmere 216 m2 zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v podiele 6/8 a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ v podiele 1/4, by pozemok bol fakticky neužívateľný, pretože časť pozemku žalobkyne (ktorá jediná žiadala zrušiť a vyporiadať podielové vlastníctvo prikázaním veci) by musel byť pod stavbou o veľkosti zastavanej plochy 2 np. 119,25 m2, zostatok 42,75 eur v jej okolí, aby umožňoval starostlivosť o stavbu a prístup k stavbe a podiel náležiaci 1/4 žalovanej 1/ 54 m2 by musel byť na hranici pozemku a fakticky by bol neužívateľný a len by obklopoval vnútorný zastavaný pozemok.
28. Súd preto pristúpil k druhému navrhovanému spôsobu a to prikázaním veci. V konaní záujem o vec vyjadrila len žalobkyňa. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť a ponechať súčasný stav, teda vec v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaní síce v komunikácii so žalobkyňou (pred podaním žaloby) navrhovali vec previesť do vlastníctva žalovanej 1/, avšak takýto nárok v konaní nevzniesli. Počas celého konania zotrvali len na zamietnutí návrhu. Pre súd je neprípustné, aby skutkové tvrdenia či vôľu vyhľadával v pripojených dôkazoch bez toho, aby strany sporu si splnili povinnosť podľa § 150 CSP. Súd preto nemal právo posudzovať, či by podiel žalobkyne nemal prípadne prikázať žalovanej 1/ alebo obom žalovaným, keďže takýto nárok v konaní neuplatnili.
29. Súd preto v zmysle druhej domnienky § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupoval tak, že vec pozemok označený ako parcela KN-C č. 231 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2 zapísaná na LV č. XXX a dom č.s. 100 postavený na parcele KNC č. 231 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2 zapísaný na LV č. XXX k.ú. F., prikázal do vlastníctva žalobkyne, ktorá je podielová spoluvlastníčka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu zhodného s veľkosťami spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/, 2/ pri stavbe a 3/4 ku 1/4 pri pozemku.
30. Súd sa ďalej zaoberal stanovením primeranej náhrady. Žalobkyňa tvrdila hodnotu nehnuteľností vo výške 51.808,84 eur. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že s uvedenou výškou nesúhlasia, pretože predstavuje všeobecnú hodnotu a hodnota nehnuteľností je vyššia. Žiadnu hodnotu však vo svojich podaniach ani na pojednávaní neuviedli a nepredložili žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť, že hodnota nehnuteľností je iná, ako ju uviedla žalobkyňa, ktorá ju preukazovala znaleckým posudkom. Naviac, všeobecná hodnota predstavuje hodnotu veci v danom čase a mieste, teda trhovú hodnou za ktorú je ju možné predať alebo obstarať, nejedná sa o účtovnú či tabuľkovú hodnotu, ktorá nezodpovedá reálnej hodnote.
31. Aj v tomto prípade platí, že strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Následkom skutočnosti, že žalobkyňa uviedla hodnotu nehnuteľnosti, vlastné tvrdenie podložila odkazom na dôkazný prostriedok, súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP). Žalovaní 1/, 2/ síce popreli hodnotu veci, avšak neuviedli vlastné tvrdenia, a preto popretie skutkových tvrdení žalobkyne o hodnote veci bolo právne neúčinné.
32. Nakoľko súd nemal pochybnosti o pravdivosti znaleckého posudku, v konaní nezistil nič, čo by rozporovalo či spochybňovalo závery znalkyne, vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 a 2 CSP).
33. Súd preto stanovil náhradu žalovanej 1/ za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 1/3 podielu na nehnuteľnosti - stavbe a jej príslušenstve vo výške 18.737,53 eur a vo výške 3.166,56 EUR za spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemku, spolu 21.904,09 eur a stanovil náhradu žalovanému 2/ za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 18.737,53 eur za spoluvlastnícky podiel 1/3 k stavbe.
34. Súd upustil od výsluchu žalovanou 1/ navrhovaného svedka L. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. M. XXX, XXX XX F. o rozsahu vnesených investícií do predmetných nehnuteľností, nakoľko v konaní nebol vznesený návrh na vyporiadanie v tzv. širšom rozsahu, v ktorom by si žalovaná 1/ uplatnila vzájomným návrhom takýto nárok. Preto súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné, nakoľko by sa dokazovali nároky, ktoré si žiadna zo strán v konaní neuplatnila.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadal na osobitosti konania, ako aj skutočnosť, že prekážkou pre ktorú vznikol spor bola starostlivosť o rodinného príslušníka žalobcov a v zásade rovnaké podiely na hlavnej veci – rodinnom dome, teda spôsob vyporiadania určil súd až počas konania, teda rozhodnutie súdu v súlade so žalobou neznamená priamo, že žalovaní 1/, 2/ len nedôvodne bránili realizácii práva žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov