Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/284/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa MIKRASTAV, s. r. o., so sídlom v Tepličke nad Váhom, Placová 818/63, IČO: 44 141 351, zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom v Čadci, Sládkovičova 1700 proti odporcovi P.S.ENERGO - Factoring, s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Tematínska 23, IČO: 45 296 847, o zaplatenie 5.103,77 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.103,77 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 2.891,83 Eur od 16. 10. 2010 do 30. 12. 2010, zo sumy 1.891,83 Eur od 31. 12. 2010 do 25. 07. 2011, zo sumy 1.369,50 Eur od 26. 07. 2011 do 11. 01. 2012, zo sumy 5.009,77 Eur od 23. 11. 2010 do 11. 01. 2012, zo sumy 4.879,27 Eur od 12. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 4.224,50 Eur od 14. 12. 2010 do 29. 12. 2011 a zo sumy 224,50 Eur od 30. 12. 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 306,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.432,94 Eur, k rukám Mgr. Michala Duraja, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 08. 2011 domáhal voči odporcovi - do 17. 12. 2013 označenému ako P.S.ENERGO,s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Tulská 66, IČO: 45 296 847 zaplatenia sumy 10.603,77 Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -45 zo dňa 19. 09. 2011, ktorý bol však podľa uznesením tunajšieho súdu č. k. -52 zo dňa 05. 12. 2011 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk.

Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2012 (na č. l. 66 - 67 p. v.) zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh na začatie konania čiastočne do výšky istiny 5.500,- Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože odpadol predmet sporu. Odporca uhradil z dlžnej sumy 10.603,77 Eur dňa 29. 12. 2011 sumu 4.000,- Eur a dňa 11. 01. 2012 sumu 1.500,- Eur. Zvyšnú dlžnú sumu 5.103,77 Eur s príslušenstvom ku dňu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu však navrhovateľovi neuhradil.

Na základe tohto prejavu navrhovateľa postupoval súd v súlade s ustanovením a konanie čiastočne do výšky istiny 5.500,- Eur zastavil. Uznesenie č. k. -137 zo dňa 16. 04. 2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2013.

Po takejto čiastočnej úprave žalobného návrhu zostalo predmetom sporu zaplatenie sumy 5.103,77 Eur s príslušenstvom, o ktorej sume s príslušenstvom súd naďalej v konaní pokračoval.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu, dňa 16. 08. 2010 uzatvorili navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ Zmluvu o dielo č. 01/2010/Datart/JL, na základe ktorej mal navrhovateľ v období od 16. 08. 2010 do 20. 09. 2010 v objekte Datart Aupark v Žiline zrealizovať pre odporcu montáž silnoprúdových elektroinštalácii, a to v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou, zmluvou a príslušnými predpismi, za dohodnutú cenu 6.680,- Eur + DPH. Navrhovateľ si svoje povinnosti splnil riadne a včas.

Dňa 16. 08. 2010 uzatvorili navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ (tiež) Zmluvu o dielo č. 03/2010/Asko/JL, na základe ktorej mal navrhovateľ v období od 16. 08. 2010 do 20. 09. 2010 v objekte Asko v Zlíne zrealizovať pre odporcu montáž elektroinštalácie, umelého osvetlenia, vnútorných silnoprúdových rozvodov, bleskozvodu a uzemnenia, a to v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou, zmluvou a príslušnými predpismi, za dohodnutú cenu 3.550,- Eur + DPH. Navrhovateľ si svoje povinnosti splnil riadne a včas.

Cena za dielo realizované v objekte Datart Aupark Žilina bola odporcovi fakturovaná v nižšej než dohodnutej výške (6.640,- Eur bez DPH namiesto 6.680,- Eur bez DPH; ďalej sa však uvádzajú už len ceny spolu s DPH). Faktúrou č. 2010/043 zo dňa 31. 08. 2010, splatnou dňa 15. 10. 2010 bol odporca vyzvaný na zaplatenie sumy 2.891,83 Eur a faktúrou č. 2010/059 zo dňa 07. 10. 2010, splatnou dňa 22. 11. 2010 na zaplatenie sumy 5.009,77 Eur.

Cena za dielo realizované v objekte Asko Zlín bola odporcovi fakturovaná faktúrou č. 2010/060 zo dňa 07. 10. 2010, splatnou dňa 13. 12. 2010 znejúcou na sumu 4.224,50 Eur.

Prílohami všetkých vyššie uvedených faktúr boli súpisy a protokoly, kde odporca ako objednávateľ písomne potvrdil prevzatie vykonaného diela, inými slovami, fakturácia ceny za dielo bola uskutočnená v odporcom ako objednávateľom vopred odsúhlasenom rozsahu.

Ďalej podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu, z faktúry č. 2010/043, splatnej dňa 15. 10. 2010, znejúcej na sumu 2.891,83 Eur uhradil odporca dňa 30. 12. 2010 sumu 1.000,- Eur a dňa 25. 07. 2011 sumu 522,33 Eur. Neuhradená ku dňu podania žaloby na súd zostala suma 1.369,50 Eur. Faktúru č. 2010/059, splatnú dňa 22. 11. 2010, znejúcu na sumu 5.009,77 Eur neuhradil odporca vôbec a takisto neuhradil vôbec ani faktúru č. 2010/060, splatnú dňa 13. 12. 2010, znejúcu na sumu 4.224,50 Eur. Ku dňu podania žaloby na súd dlhoval odporca navrhovateľovi spolu sumu 10.603,77 Eur.

Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich jednotlivých peňažných záväzkov, uplatnil si navrhovateľ popri istine 10.603,77 Eur i 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 1.369,50 Eur od 16. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 5.009,77 Eur od 23. 11. 2010 do zaplatenia a zo sumy 4.224,50 Eur od 14. 12. 2010 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených faktúr. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil podľa , keďže výška úroku z omeškania nebola v zmluvách osobitne riešená.

Po podaní žaloby na súd a pred začatím pojednávania vo veci samej, písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2012 (na č. l. 66 - 67 p. v.) zobral navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh na začatie konania čiastočne do výšky istiny 5.500,- Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože odpadol predmet sporu. Odporca uhradil z dlžnej sumy 10.603,77 Eur dňa 29. 12. 2011 sumu 4.000,- Eur a dňa 11. 01. 2012 sumu 1.500,- Eur. Zvyšnú dlžnú sumu 5.103,77 Eur s príslušenstvom ku dňu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu však navrhovateľovi neuhradil. Odporca uhradil navrhovateľovi dňa 11. 01. 2012 sumu 1.500,- Eur ako plnenie na faktúru č. 2010/043 uplatnenú žalobným návrhom vo výške 1.369,50 Eur a dňa 29. 12. 2011 sumu 4.000,- Eur ako plnenie na faktúru č. 2010/060 uplatnenú žalobným návrhom vo výške 4.224,50 Eur. Na základe týchto dvoch úhrad odporcu (dňa 11. 01. 2012 vo výške 1.500,- Eur a dňa 29. 12. 2011 vo výške 4.000,- Eur) zostalo predmetom sporu zaplatenie sumy - istiny 4.879,27 Eur ako zvyšku faktúry č. 2010/059 pôvodne znejúcej na sumu 5.009,77 Eur (5.009,77 Eur mínus 130,50 Eur, ktorá suma zvýšila po úhrade čiastky 1.500,- Eur dňa 11. 01. 2012 na faktúru č. 2010/043 v jej zvyšnej časti uplatnenej žalobným návrhom, t.j. vo výške 1.369,50 Eur) a zaplatenie sumy - istiny 224,50 Eur ako zvyšku faktúry č. 2010/060 pôvodne znejúcej na sumu 4.224,50 Eur (4.224,50 Eur mínus 4.000,- Eur uhradených odporcom dňa 29. 12. 2011).

Vzhľadom na čiastočne plnenie zo strany odporcu a následné čiastočné späťvzatie žalobného návrhu do výšky istiny 5.500,- Eur, súd svojím uznesením č. k. -137 zo dňa 16. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 06. 2013, konanie do výšky istiny 5.500,- Eur zastavil. Navrhovateľ však naďalej trval jednak na zaplatení zvyšku istiny - 5.103,77 Eur a jednak na zaplatení príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania zo všetkých troch pôvodne uplatnených faktúr - istín. To znamená, že sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.103,77 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 2.891,83 Eur od 16. 10. 2010 do 30. 12. 2010, zo sumy 1.891,83 Eur od 31. 12. 2010 do 25. 07. 2011, zo sumy 1.369,50 Eur od 26. 07. 2011 do 11. 01. 2012, zo sumy 5.009,77 Eur od 23. 11. 2010 do 11. 01. 2012, zo sumy 4.879,27 Eur od 12. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 4.224,50 Eur od 14. 12. 2010 do 29. 12. 2011 a zo sumy 224,50 Eur od 30. 12. 2011 do zaplatenia.

Odporca prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 15. 04. 2013 (č. l. 101 - 106 p. v.) nesúhlasil s návrhom navrhovateľa na začatie konania, tento považoval za predčasný, ako aj neopodstatnený. V súvislosti so Zákazkou Datart považoval za potrebné upriamiť pozornosť súdu na znenie ustanovenia čl. IV ods. 9 zmluvy o dielo. Vzhľadom na tú skutočnosť, že generálny projektant stavby, t.j. spoločnosť ARWEN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vrútocká 46, IČO: 35 783 761, sa s plnením si svojej povinnosti v postavení vyššieho objednávateľa voči odporcovi ako zhotoviteľovi, spočívajúcej v riadnom a včasnom uhrádzaní faktúr, ktoré odporca tejto spoločnosti vystavil, dostával do omeškania a v tomto právo porušujúcom stave sa nachádza dodnes. Z uvedeného je zrejmé, že s prihliadnutím na znenie označeného ustanovenia zmluvy, odporca nie je v konečnom dôsledku povinný riadne a včas si plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi, teda uhradiť navrhovateľom vystavené faktúry súvisiace s touto zákazkou a to až do okamihu, kým záväzok vyššie objednávateľa, t.j. spoločnosti ARWEN, s.r.o., voči odporcovi nezanikne jeho úplným splnením. To isté platí aj vo vzťahu k Zákazke ASKO, nakoľko v súvislosti s týmto projektom bola pohľadávka odporcu voči vyššiemu objednávateľovi - spoločnosti ASKO Nábytek, s.r.o., so sídlom Praha 10 Šterboholy, Nákupní č. 444/6, IČO: 411 93 946 uspokojená po lehote zročnosti, aj to len čiastočne. Uvedené teda v konečnom dôsledku má za následok, že v zmysle vzájomnej dohody s navrhovateľom, upravenej v ustanovení čl. IV ods. 9 Zmluvy o dielo č. 03/2010/Asko/JL, odporca nie je povinný riadne a včas uspokojiť pohľadávku navrhovateľa uplatňovanú v tomto konaní a to až do okamihu, kým záväzok vyššieho objednávateľa, t.j. spoločnosti ASKO Nábytek, s.r.o. voči odporcovi nezanikne jeho úplným splnením. Tieto skutočnosti majú pritom dopad nielen na vznik povinnosti odporcu uspokojiť pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v tomto konaní v časti jej istiny, ale aj na vznik povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo tejto pohľadávky. Bývalý právny zástupca odporcu takisto poukázal aj na znenie ustanovenia čl. IV ods. 6 a 7 Zmluvy o dielo týkajúcej sa tak zákazky Datart, ako aj zákazky ASKO, v ktorom bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté tzv. „zádržné“, teda právo odporcu „zadržať“ časť ceny za dielo fakturovanej navrhovateľom ako zhotoviteľom diela vo výške 10 % fakturovanej ceny a túto zostatkovú časť ceny uhradiť až po uplynutí doby dohodnutej v zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z podmienok dohodnutých v zmluve nebola splnená, považoval odporca nárok navrhovateľa v časti sumy 1.023,- Eur (10 % zo sumy 6.680,- Eur + 10 % zo sumy 3.550,- Eur) za uplatňovaný predčasne a bez akejkoľvek zákonnej či zmluvnej opory. V súvislosti s prípravou staveniska a ochranou staveniska pred krádežami, vznikli odporcovi s tým spojené náklady

a preto odporca využíva svoje právo dohodnuté v ustanovení čl. IV ods. 7 bod 7.2 jednotlivých zmlúv a voči nároku navrhovateľa si uplatňuje právo na zaplatenie 2 % z celkovej ceny diela, teda voči nároku navrhovateľa si započítava sumu 204,60 Eur (2 % zo sumy 6.680,- Eur + 2 % zo sumy 3.550,- Eur). Zo všetkých týchto dôvodov mal odporca za to, že navrhovateľ si svoje právo na zaplatenie sumy 5.103,77 Eur s príslušenstvom uplatňuje voči odporcovi predčasne, návrh na začatie konania považoval za nedôvodný - bez zmluvnej a zákonnej opory a tento navrhol zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov súdneho konania.

Bývalý právny zástupca odporcu sa v konaní pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu zo dňa 15. 04. 2013 a dodal len toľko, že odporca s podanou žalobou nesúhlasí, túto považuje za predčasnú, ako aj neopodstatnenú. Vzhľadom na všetko doposiaľ uvedené navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa trval v konaní na podanej žalobe, t.j. na zaplatení sumy 5.103,77 Eur s príslušenstvom. Uviedol pritom, že po podaní žalobného návrhu na súd došlo medzi zmluvnými stranami k podpísaniu Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady v zmysle ustanovenia a to v mesiaci november 2011. Mal za to, že táto Dohoda o uznaní dlhu a spôsobe úhrady, ktorá bola medzi veriteľom a dlžníkom podpísaná v mesiaci november 2011, nahradila všetky spôsoby a výšku úhrady dlhu odporcu vyplývajúcich z obidvoch zmlúv o dielo, to znamená, že navrhovateľ a odporca týmto svojím podpisom na Dohode o uznaní dlhu a spôsobe úhrady v mesiaci november 2011 si upravili zmluvné vzťahy vyplývajúce z týchto obidvoch zmlúv o dielo tak, že sa dohodli na výške dlžnej sumy a spôsobe jej úhrady v splátkach. Ináč povedané, v mesiaci november 2011, teda počas tohto prebiehajúceho súdneho konania, si zmluvné strany dohodli, resp. odporca uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v celkovej výške 10.603,77 Eur. Takisto sa odporca s navrhovateľom dohodol o spôsobe úhrady uznaného dlhu vo výške 10.603,77 Eur v čase podpísania tejto zmluvy, t.j. v novembri 2011, kde sa sám odporca zaviazal uhradiť svoj záväzok voči navrhovateľovi špecifikovaný v Čl. I tejto dohody vo forme mesačných splátok, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z týchto splátok. Odporca podľa takto podpísanej dohody v mesiaci november 2011 začal aj postupovať, to znamená, že ju podpísal slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom prvú splátku vo výške 4.000,- Eur mal uhradiť v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia dlžníkovi jedného z rovnopisov tejto dohody podpísanej obidvomi zmluvnými stranami, čo aj urobil dňa 29. 12. 2011, keď poukázal sumu 4.000,- Eur na účet navrhovateľa. Odporca taktiež pokračoval ďalej v splátkach, pričom ďalšia splátka 1.500,- Eur mala byť uhradená do 10. 01. 2012 a táto bola uhradená dňa 11. 01. 2012. Od tohto dátumu prestal odporca plniť si svoj záväzok, ktorý si dohodol s navrhovateľom podľa Dohody o uznaní a spôsobe úhrady, to znamená, že už neuhradil navrhovateľovi ďalšiu splátku vo výške 1.500,- Eur do 10. 02. 2012, ďalšiu splátku 1.500,- Eur v lehote do 10. 03. 2012, ďalšiu splátku 1.500,- Eur v lehote do 10. 04. 2012 a poslednú splátku vo výške 603,77 Eur v lehote do 10. 05. 2012. Z uvedeného vyplýva, že samotný odporca, ktorý túto Dohodu o uznaní dlhu podpísal, bol aj jej autorom, nakoniec ju sám vo vzťahu k navrhovateľovi porušil, keď prestal postupovať podľa Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady tým, že posledné štyri splátky zo šiestich dohodnutých navrhovateľovi nezaplatil. Právny zástupca navrhovateľa ďalej podotkol, že v tejto Dohode o uznaní dlhu a spôsobe úhrady, ktorú zmluvné strany podpísali v mesiaci november 2011, odporca žiadne nároky z vyššie citovaných zmlúv o dielo nevzniesol, takže navrhovateľ má za to, tak ako to aj vyplynulo z konania odporcu k tejto dohode, že suma 10.603,77 Eur je suma, ktorú odporca na základe vyššie citovaných zmlúv o dielo navrhovateľovi dlhoval. Iné nároky odporca k tejto dohode nevzniesol, ani si neuplatnil, tieto začal namietať až potom, keď prestal dodržiavať splátkový kalendár podľa Dohody o uznaní dlhu a v rámci pokračujúceho súdneho konania. Odporca v Dohode o uznaní dlhu a spôsobe úhrady, ktorú podpísal slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, uznal dlžnú sumu vo výške 10.603,77 Eur ako konečnú sumu, ku ktorej sume dospel navrhovateľ po tom, čo sa zodpovedné osoby zo strany navrhovateľa aj zo strany odporcu dohodli, že navrhovateľ má vyfakturovať všetko, čo mu podľa obidvoch zmlúv o dielo patrí. To znamená, že navrhovateľ pri fakturácii, ktorých zaplatenie je predmetom tohto súdneho sporu, postupoval výslovne na základe dohody zodpovedných osôb zo strany navrhovateľa a odporcu. Právny zástupca navrhovateľa dal do pozornosti súdu, že predmetom tohto súdneho konania bolo uplatnenie troch faktúr, a to faktúry č. 2010/043 vo výške 2.891,83 Eur, faktúry č. 2010/059 vo výške 5.009,77 Eur a faktúry č. 2010/060 vo výške 4.224,50 Eur. Faktúra č. 2010/043 znejúca na sumu 2.891,83 Eur bola zo strany odporcu uhradená v plnom rozsahu a z tejto faktúry si navrhovateľ uplatňuje iba zákonný úrok z omeškania. Ďalšia faktúra č. 2010/059 znejúca na sumu 5.009,77 Eur predstavovala fakturáciu za práce vykonané

na stavbe AUPARK Žilina, ktorá sa vzťahuje k zmluvnému partnerovi odporcu ARWEN, s.r.o., Bratislava. Táto faktúra bola splatná dňa 22. 11. 2010. Z tejto faktúry započítal navrhovateľ odporcovi plnenie uskutočnené dňa 11. 01. 2012 v prevyšujúcej časti, t.j. vo výške 130,50 Eur a zostatok tejto faktúry predstavuje sumu 4.879,27 Eur. V tejto súvislosti právny zástupca navrhovateľa poukázal práve na listinný dôkaz predložený do súdneho konania bývalým právnym zástupcom odporcu (na č. l. 105 p. v.), kde sú uvedené záväzky spoločnosti ARWEN, s.r.o. voči odporcovi a z ktorých vyplýva, že už ku dňu 16. 11. 2010 mal odporca od tohto zmluvného partnera uhradenú sumu 14.641,82 Eur, čo znamená, že už ku dňu splatnosti faktúry č. 2010/059, ktorá bola splatná dňa 22. 11. 2010, disponoval odporca od svojho zmluvného partnera ARWEN, s.r.o. sumou 14.641,82 Eur, takže odporca mohol túto faktúru č. 2010/059 navrhovateľovi uhradiť, takže v tomto smere považoval navrhovateľ vyjadrenie bývalého právneho zástupcu odporcu za zavádzajúce. To isté sa vzťahuje aj k faktúre č. 2010/060, ktorú vystavil navrhovateľ odporcovi v sume 4.224,50 Eur za práce vykonané na stavbe ASKO Zlín, kde zmluvným partnerom odporcu bola spoločnosť ASKO - NÁBYTEK, s.r.o., Praha. V tejto súvislosti právny zástupca navrhovateľa znova poukázal na listinný dôkaz predložený bývalým právnym zástupcom odporcu do súdneho konania (na č. l. 106 p. v.), podľa ktorého ku dňu 30. 06. 2011 uhradila spoločnosť ASKO - NÁBYTEK, s.r.o., Praha odporcovi ako svojmu zmluvnému partnerovi sumu 17.436,32 Eur. Faktúra č. 2010/060 znejúca na sumu 4.224,50 Eur bola splatná dňa 13. 12. 2010. Z uvedeného vyplýva, aj keď bola táto faktúra č. 2010/060 splatná dňa 13. 12. 2010, žaloba bola súdu doručená dňa 18. 08. 2011, to znamená v čase, keď už odporca disponoval finančnými prostriedkami od obchodnej spoločnosti ASKO - NÁBYTEK, s.r.o., Praha. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj to, že na túto faktúru znejúcu na sumu 4.224,50 Eur odporca aj plnil na základe Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady, podpísanej v novembri 2011, keď dňa 29. 12. 2011 poukázal na účet navrhovateľa sumu 4.000,- Eur. Z tejto faktúry znejúcej na sumu 4.224,50 Eur odporca po podaní žaloby na súd, v čase už keď disponoval finančnými prostriedkami zo strany spoločnosti ASKO - NÁBYTEK, s.r.o., Praha, poukázal prevažnú časť, t.j. 4.000,- Eur, pričom neuhradený zostatok tejto faktúry predstavuje sumu 224,50 Eur. A pre úplnosť právny zástupca navrhovateľa len dodal, že spoločnosť ASKO - NÁBYTEK, spol. s r.o., so sídlom v Prahe dňa 24. 10. 2013 (na č. l. 184 p. v.) písomne oznámila konajúcemu súdu, že ku dňu 18. 10. 2013 neeviduje žiadne záväzky po splatnosti voči odporcovi. To znamená, že ani pri tejto faktúre nie sú pravdivé tvrdenia bývalého právneho zástupcu odporcu, že odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj túto faktúru. Právny zástupca navrhovateľa napokon len dodal, že Dohoda o uznaní dlhu a spôsobe úhrady bola medzi zmluvnými stranami podpísaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne v mesiaci november 2011, teda po začatí tohto súdneho konania, čo svedčí o tom, že účastníci konania ako zmluvné strany mali vážny záujem vysporiadať si svoje pohľadávky a záväzky zo zmluvného vzťahu uplatneného touto žalobou, resp. obidvomi zmluvami o dielo. Navrhovateľ má jednoznačne za to, že na základe tejto Dohody o uznaní dlhu odporca uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v zmysle ustanovenia v celkovej výške 10.603,77 Eur, pričom žiadne svoje finančné požiadavky v tomto dokumente nevzniesol, takže navrhovateľ má za to, že je to konečné usporiadanie pohľadávok a záväzkov medzi týmito účastníkmi konania. Z uvedeného sa potom navrhovateľovi javí, že obrana odporcu po uzavretí tejto Dohody o uznaní dlhu prezentovaná počas súdneho konania je účelová v snahe oddialiť plnenie zvyšku záväzku zo strany odporcu, pretože už polovica tohto záväzku - uznaného odporcom - bola z jeho strany plnená. Právny zástupca navrhovateľa tiež poznamenal, že odporca z troch uplatnených faktúr už jednu zaplatil navrhovateľovi celkom a z dvoch zostávajúcich zostal dlžný navrhovateľovi sumu 4.879,27 Eur a 224,50 Eur. Odporca tieto tri navrhovateľom vystavené faktúry nenamietal, ani ich nevrátil navrhovateľovi ako neoprávnené a práve naopak, jednu faktúru zaplatil celkom a zo zostávajúcich dvoch faktúr plnil v prevažnej časti. To znamená, že plnením čo i len čiastočným odporca svoj dlh uznáva vo zvyšku tak, ako to má na mysli ustanovenie . Na základe všetkých týchto skutočností právny zástupca navrhovateľa navrhol žalobnému petitu vyhovieť tak, ako je vyššie špecifikovaný (strana 3 - 4 tohto rozhodnutia).

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa vety prvej v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 16. 08. 2010 k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 01/2010/Datart/JL v zmysle a nasl. , podľa ktorej účastníci konania aj postupovali. Predmetom zmluvy bolo vykonanie elektromontážnych prác na stavbe „Datart Aupark“ v Žiline pre objednávateľa v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a podmienok objednávateľa „Montáž silnoprúdových elektroinštalácií“. Na základe Odovzdávacieho protokolu o vykonaných prácach č. 2 za fakturačné obdobie 09/2010, ktorý podpísali obidve zmluvné strany, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 2010/043 zo dňa 31. 08. 2010, splatnou dňa 15. 10. 2010 sumu 2.891,83 Eur (za montáž el. zariadení na stavbe Datart Aupark Žilina v mesiaci august 2010) a faktúrou č. 2010/059 zo dňa 07. 10. 2010, splatnou dňa 22. 11. 2010 sumu 5.009,77 Eur.

Ďalej mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 16. 08. 2010 k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 03/2010/Asko/JL v zmysle a nasl. , podľa ktorej účastníci konania aj postupovali. Predmetom zmluvy bolo vykonanie elektromontážnych prác na stavbe „ASKO“ v Zlíne pre objednávateľa v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a podmienok objednávateľa „Elektroinštalácia, umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody, bleskozvod, uzemnenie“. Na základe Odovzdávacieho protokolu o vykonaných prácach č. 1 za fakturačné obdobie 09/2010, ktorý podpísali obidve zmluvné strany, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 2010/060 zo dňa 07. 10. 2010, splatnou dňa 13. 12. 2010 sumu 4.224,50 Eur.

Z predmetných faktúr uhradil odporca na faktúru č. 2010/043 znejúcu na sumu 2.891,83 Eur, splatnú dňa 15. 10. 2010, dňa 30. 12. 2010 sumu 1.000,- Eur, dňa 25. 07. 2011 sumu 522,33 Eur a dňa 11. 01. 2012 sumu 1.369,50 Eur. To znamená, že ku dňu rozhodovania súdom bola táto faktúra zo strany odporcu uhradená navrhovateľovi celkom. Na faktúru č. 2010/059 znejúcu na sumu 5.009,77 Eur, splatnú dňa 22. 11. 2010 uhradil odporca navrhovateľovi dňa 11. 01. 2012 sumu 130,50 Eur a ku dňu rozhodovania

súdom zostala neuhradená suma 4.879,27 Eur. Napokon na faktúru č. 2010/060 znejúcu na sumu 4.224,50 Eur, splatnú dňa 13. 12. 2010 uhradil odporca navrhovateľovi dňa 29. 12. 2011 sumu 4.000,- Eur a ku dňu rozhodovania súdom zostala neuhradená suma 224,50 Eur. Ku dňu rozhodovania súdom dlhoval odporca navrhovateľovi na istine spolu sumu 5.103,77 Eur.

Súd mal tiež preukázané, že počas prebiehajúceho súdneho konania - v mesiaci november 2011 uzavreli účastníci konania Dohodu o uznaní dlhu a spôsobe úhrady v zmysle (na č. l. 126 - 128 p. v.), na základe ktorej uznal odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 10.603,77 Eur z vystavených faktúr: č. 2010/060 znejúcej na sumu 4.224,50 Eur, č. 2010/043-2 znejúcej na sumu 2.891,83 Eur a č. 2010/059-5 znejúcej na sumu 5.009,77 Eur. Ku dňu uzavretia tejto dohody zaplatil odporca navrhovateľovi z faktúry č. 2010/043 znejúcej na sumu 2.891,83 Eur sumu 1.522,33 Eur (dňa 30. 12. 2010 sumu 1.000,- Eur a dňa 25. 07. 2011 sumu 522,33 Eur), takže z tejto faktúry mal odporca zaplatiť ešte sumu 1.369,50 Eur (dňa 11. 01. 2012 uhradil odporca navrhovateľovi aj túto sumu). Odporca spočiatku podľa tejto dohody aj postupoval, keď zaplatil navrhovateľovi dňa 29. 12. 2011 sumu 4.000,- Eur (na faktúru č. 2010/060 znejúcej na sumu 4.224,50 Eur) a dňa 11. 01. 2012 sumu 1.500,- Eur (na faktúru č. 2010/043 vo výške 1.369,50 Eur a na faktúru č. 2010/059 sumu 130,50 Eur). Zvyšok takto uznaného dlhu vo výške 5.103,77 Eur odporca však navrhovateľovi podľa tejto dohody nezaplatil a táto suma zostala aj predmetom súdneho konania spolu s príslušenstvom.

Napokon mal súd preukázané, že odporca dlžnú sumu 5.103,77 Eur navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 5.103,77 Eur i 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 2.891,83 Eur od 16. 10. 2010 do 30. 12. 2010, zo sumy 1.891,83 Eur od 31. 12. 2010 do 25. 07. 2011, zo sumy 1.369,50 Eur od 26. 07. 2011 do 11. 01. 2012, zo sumy 5.009,77 Eur od 23. 11. 2010 do 11. 01. 2012, zo sumy 4.879,27 Eur od 12. 01. 2012 do zaplatenia, zo sumy 4.224,50 Eur od 14. 12. 2010 do 29. 12. 2011 a zo sumy 224,50 Eur od 30. 12. 2011 do zaplatenia, teda tak ako sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich jednotlivých peňažných záväzkov až do ich zaplatenia, resp. tak ako postupne svoj záväzok voči navrhovateľovi plnil. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením v znení účinnom do 31. 01. 2013, a Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1 % plus 8 % ročne.

Obranu odporcu, uvádzanú v písomnom vyjadrení jeho bývalého právneho zástupcu zo dňa 15. 04. 2013 (na č. l. 101 - 106 p. v.), považoval súd za právne irelevantnú a nepreukázanú, pričom navrhovateľovi sa ju podarilo v konaní vyvrátiť právne relevantnými argumentmi vychádzajúcimi jednak z Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady z mesiaca november 2011 a jednak zo samotného konania odporcu, keď v tejto Dohode o uznaní dlhu a spôsobe úhrady písomne uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 10.603,77 Eur (pôvodne uplatneného žalobným návrhom) a prevažnú časť svojho záväzku, t.j. vo výške 5.500,- Eur navrhovateľovi počas súdneho konania aj uhradil. Súd bol toho názoru, že odporca tým, že čiastočne plnil svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku ( ). Z uvedeného je potom možné usudzovať, že keď odporca dobrovoľne uznal svoj záväzok a čiastočne ho aj plnil, že plnením uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto pohľadu sa potom súdu javí nelogické ďalšie správanie odporcu v tom smere, že po uznaní záväzku a aj jeho čiastočnom plnení začal namietať zvyšok svojho uznaného záväzku (5.103,77 Eur), ktorý mal zaplatiť v splátkach. Súd tiež prisvedčil tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa, že uzavretím Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady v mesiaci november 2011 si účastníci konania v konečnom dôsledku usporiadali svoje pohľadávky a záväzky, pričom odporca žiadne svoje finančné požiadavky nevzniesol. To znamená, že námietky odporcu vznesené po uzavretí tejto dohody sa javia ako účelové v snahe oddialiť plnenie zvyšku záväzku zo strany odporcu, pretože už polovica tohto odporcom uznaného záväzku bola navrhovateľovi splnená. Neobstojí ani obrana odporcu v tom smere, že mal navrhovateľovi plniť až po splnení záväzkov jeho zmluvných partnerov (ARWEN, s.r.o. a ASKO - NÁBYTEK, s.r.o.), pretože v konaní bolo preukázané, že ku dňu splatnosti žalobou uplatnených faktúr, resp. ku dňu uzavretia Dohody o uznaní dlhu a spôsobe úhrady mal odporca zo strany svojich zmluvných partnerov zaplatené v takej výške, ktorá postačovala na úhradu záväzkov voči navrhovateľovi.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa a tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 306,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.432,94 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon po 270,54 Eur (z uplatnenej sumy 10.603,77 Eur), 1x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu vo výške 278,17 Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 12. 11. 2012, za 1 právny úkon po 270,54 Eur, 1x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu vo výške 278,17 Eur - za písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie návrhu doručené súdu dňa 20. 11. 2012, za 1 právny úkon po 180,93 Eur (z uplatnenej sumy 5.103,77 Eur), 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 188,74 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16. 04. 2013 plus cestovné právneho zástupcu navrhovateľa z Čadce do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 66,72 Eur (spotreba PHM vo výške 21,71 Eur - 246 km x 5,9 x 1,496 : 100; amortizácia vo výške 45,01 Eur - 246 km x 0,183) plus náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 Eur spolu vo výške 130,10 Eur, za 1 právny úkon po 180,93 Eur, 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 188,74 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 18. 06. 2013 plus cestovné právneho zástupcu navrhovateľa z Čadce do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 85,69 Eur (spotreba PHM vo výške 27,68 Eur - 317 km x 5,9 x 1,480 : 100; amortizácia vo výške 58,01 Eur - 317 km x 0,183) plus náhrada za stratu času za 12 polhodín po 13,01 Eur spolu vo výške 156,12 Eur (dňa 18. 06. 2013 absolvoval právny zástupca navrhovateľa cestu cez Terchovú - Donovaly do Banskej Bystrice a späť z dôvodu stavebných prác na ceste medzi Strečnom a Vrútkami, pričom čakacie doby boli až dvojhodinové), za 1 právny úkon po 180,93 Eur, 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 188,74 Eur - za ďalšiu poradu s klientom dňa 02. 09. 2013, za 1 právny úkon po 180,93 Eur, 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 188,74 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 03. 09. 2013 plus cestovné právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie dňa 03. 09. 2013 z Čadce do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 67,20 Eur (spotreba PHM vo výške 22,19 Eur - 246 km x 5,9 x 1,529 : 100; amortizácia vo výške 45,01 Eur - 246 km x 0,183) plus náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 Eur spolu vo výške 130,10 Eur, za 1 právny úkon po 90,46 Eur, 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 98,27 Eur - za ďalšiu poradu s klientom kratšiu ako hodinu dňa 25. 11. 2013, za 1 právny úkon po 180,93 Eur, 1x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 188,74 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 26. 11. 2013 plus cestovné právneho zástupcu navrhovateľa z Čadce do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 68,60 Eur (spotreba PHM vo výške 21,76 Eur - 256 km x 5,9 x 1,441 : 100; amortizácia vo výške 46,84 Eur - 256 km x 0,183) plus náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 Eur spolu vo výške 130,10 Eur (zvýšený počet kilometrov bol spôsobený cestou späť a to obchádzkou cez obec Trebostovo z dôvodu dopravnej nehody). Trovy právneho zastúpenia vrátane cestovného a náhrady za stratu času predstavovali spolu sumu 2.432,94 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd v celom rozsahu z písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 28. 11. 2013 (na č. l. 199 - 206 p. v.). Iné trovy konania si navrhovateľ neuplatnil.

V závere súd len poznamenáva, že od vyhlásenia rozhodnutia do jeho písomného vyhotovenia došlo na strane odporcu, t.j. od 18. 12. 2013, k zmene obchodného mena, ako aj sídla, takže v záhlaví tohto rozhodnutia súd označil odporcu ako P.S.ENERGO - Factoring, s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Tematínska 23. IČO odporcu zostalo nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).