Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/357/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: N.. Ľ. S.W., N. G. X, N., R.. M.. Marianom Janotom, advokátom so sídlom Mokrohájska 6, Bratislava proti odporcom: I. L.. F. W., N. Z. XX, N., zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, L.. A. F., N. L. N. XA, N., zast. JUDr. Rastislavom Roškom, advokátom, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, L.. O.. H. A., N. M.Š. X, A., zast. JUDr. Rastislavom Roškom, advokátom, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. mája 2012, č. k. -57, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi I. náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kána vo výške 81,45 € a odporcom II. a III. k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Rastislava Roška vo výške 81,45 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, a to Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi odporcom v I. a O.. H. A. (odporcom L.) R. W. XX. XX. 2008 a Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi odporcom I a A. F. ( odporcom II)

- 2 -

zo dňa 10. 03. 2008, z dôvodu neosvedčenia a nepreukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určovacom návrhu proti odporcom. Uviedol, že právne postavenie navrhovateľky, ktorá nie je účastníčkou týchto zmluvných vzťahov sa ani prípadným určením neplatnosti zmlúv o pôžičke nezmení, tieto právne úkony ju nijako a ničím nezaväzujú, nemôžu byť voči nej predmetom súdneho konania a ani prípadného exekučného konania, pričom doposiaľ ani nedošlo k vymáhaniu zmluvných nárokov odporcami v II. a III. rade. Manželia majú aj po uzavretí manželstva spôsobilosť na právne úkony, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, a to aj bez súhlasu druhého manžela, ktorý je potrebný len v prípade nakladania so spoločnou vecou (príkladmo predaj spoločnej veci a pod). Pokiaľ preto jeden z manželov sám bez druhého manžela uzavrie zmluvu, ktorá sa netýka spoločných vecí, je z tejto zmluvy oprávnený a povinný len on sám a druhý účastník zmluvného vzťahu môže požadovať splnenie zmluvných povinností len voči nemu samotnému (nie aj voči manželovi).

Navyše na Okresnom súde Bratislava II, prebieha konanie o vysporiadanie BSM navrhovateľky a odporcu I. (pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX), v rámci ktorého budú medzi nimi vyriešené všetky vzájomné vzťahy, práva a povinnosti a súd určí, ktoré aktíva a pasíva manželov patria do BSM, pričom v tomto konaní má navrhovateľka možnosť namietať zaradenie uvedenej pohľadávky do pasív BSM. Skutočnosť, či peňažné prostriedky, ktoré boli nadobudnuté na základe sporných zmlúv o pôžičke, patria do BSM, resp. boli použité v rámci BSM, bude predmetom dokazovania práve v tomto konaní. Súd preto návrh navrhovateľky z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení zamietol. Opačný záver by viedol k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nakoľko akékoľvek rozhodnutie by súd v tomto konaní prijal, právne postavenie navrhovateľky by sa tým nijako nezmenilo a bolo by predmetom ďalšieho, v tomto čase už vedeného konania o vysporiadanie BSM. Súd pre úplnosť poznamenal, že pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdenú odporovateľnosť sporných právnych úkonov, t. j. ich neúčinnosť (ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu a platnosť právneho úkonu je nevyhnutným predpokladom úspešnej odporovateľnosti), navrhovateľka nie je na podanie takejto žaloby ani aktívne vecne legitimovaná, nakoľko nemá voči odporcovi I. právne postavenie veriteľa, ktorému zákon ako jedinému priznáva právo podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. V tomto smere, keď sa navrhovateľka súčasne domáhala neplatnosti a neúčinnosti sporných právnych úkonov, bol návrh navrhovateľky zmätočný, právne nedôvodný a v rozpore so skutkovým opisom žaloby.

Takýto právny záver prvostupňový súd vyvodil z návrhu navrhovateľky založeného na jej odôvodnení, že odporca podal po rozvode manželstva, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. , právoplatným dňa 09. 12. 2009, návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z predloženého návrhu sa dozvedela o uzatvorení údajných pôžičiek počas manželstva s odporcom, v zmysle ktorých si mal odporca požičať finančné prostriedky od svojich obchodných partnerov, resp. priateľov. Ide o zmluvu o pôžičke s odporcom III na sumu 67.539,57 Eur (2.034.697,- Sk), ktorá suma mala byť poskytnutá k rukám dlžníka, resp. na účet dlžníka najneskôr dňa 20. 04. 2008. Druhú pôžičku uzatvoril na základe zmluvy o pôžičke s odporcom II na sumu 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk), ktorá suma mala byť poskytnutá na účet alebo k rukám dlžníka do 10. 03. 2008. Podľa úvahy navrhovateľky, ak zmluvy skutočne vznikli a ak došlo k plneniu z nich,

- 3 -

nie sú a nemôžu byť záväzkom voči BSM manželov a nemôžu patriť do BSM, nakoľko chýbal súhlas manželky a finančné prostriedky nikdy neboli použité na tvorenie spoločného vlastníctva manželov. Preto boli splnené všetky podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým chce ukrátiť navrhovateľku v rámci rozdelenia BSM. Je presvedčená, že tieto právne úkony sú voči nej neplatné podľa a 40a a súčasne právne neúčinné.

Odporca I. potvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke s odporcom II., prevzal peňažné prostriedky v hotovosti a na základe zmluvy o pôžičke s odporcom III. obdržal peňažné prostriedky bezhotovostne na účet. Obe pôžičky použil na kúpu nehnuteľnosti - bytu na Kupeckého ul. 6 v Bratislave, pričom navrhovateľka vedela, že pôžička na kúpu je nevyhnutná a toto nenamietala,a ani sa o vec nezaujímala. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu ani neosvedčila a jej prípadný úspech v konaní nespôsobí zmenu jej právneho postavenia, nakoľko na uzavretie zmlúv o pôžičkách nebol potrebný súhlas navrhovateľky. Rozhodným je použitie peňažných prostriedkov, čo je však predmetom iného súdneho konania. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť.

Odporca II. uviedol, že mu manželia Dugovičoví v začiatkoch jeho podnikania veľmi pomohli, preto keď potrebovali požičať peniaze na byt, vyhovel im. Peniaze pri podpise zmluvy riadne odovzdal, o čom má aj príjmový doklad. Obaja vystupovali tak, že pôžička je na ich byt, nie iba pre odporcu I.

Odporca III. sa k návrhu vyjadril tak, že manželia Dugovičoví potrebovali požičať peniaze na kúpu bytu. Nakoľko odporca I. dovtedy vždy dodržal slovo, požadovanú sumu mu požičal a previedol ju na jeho účet. Od začiatku bol odporca III. presvedčený, že peniaze požičiava manželom na kúpu bytu. Hoci peniaze požičiaval na základe zmluvy uzavretej s odporcom I. a na jeho účet, mal vedomosť, že sú na kúpu bytu do BSM a predpokladal, že manželka bola s týmto postupom oboznámená. Vyjadril podozrenie, že navrhovateľka nevedomosť len predstiera, aby vysúdila z BSM čo najviac a nemusela sa podieľať na vrátení požičanej sumy. Z právneho hľadiska namietol nesplnenie základných predpokladov na podanie určovacieho návrhu, a síce nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľky, ktorej právne postavenie sa nijako nezmení a pôžičku budú musieť navrhovateľka a odporca I. vyriešiť v konaní o vysporiadanie BSM. Dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke podľa neho však neexistujú. Návrh navrhovateľky považoval za účelový a žiadal ho zamietnuť.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním navrhovateľka, žiadala jeho zmenu alebo zrušenie a vrátenie na nové konanie a rozhodnutie veci, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, vychádzajúc len z písomných vyjadrení účastníkov konania, pričom neboli preukazované a ani zisťované tvrdenia odporcu I. o nutnosti vziať si pôžičku, za situácie, keď manželia mali dostatok finančných prostriedkov. Jej argumentácia bola založená na právnou teóriou zdôvodnenej existencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a jej presvedčení, že vo svojich vyjadreniach na pojednávaní dostatočne zdôvodnila podanie návrhu a preukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v súlade s R17/1972 a v zhode R1973.

- 4 -

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili všetci odporcovia tak, že navrhovateľka v odvolaní bližšie nešpecifikuje, aké skutočnosti nevzal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní do úvahy a sama vo svojom odvolaní neuviedla skutočnosti, ktoré by preukazovali, že vyhovujúci rozsudok súdu by zmenil jej právne postavenie. Prvostupňový súd napokon podľa nich správne uviedol, že aj pre prípad posudzovania odporovateľnosti právnych úkonov odporcu I. navrhovateľka zmätočne a neúplne uviedla skutočnosti na splnenie všetkých zákonných predpokladov úspešnosti návrhu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa (ďalej len „“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a O.z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 O.z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa (ďalej len „“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

- 5 -

Podľa § 42a ods. 2 O.z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1, 2 O.z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 49a O.z. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka prostredníctvom určovacej žaloby domáhala jednak určenia neplatnosti právnych úkonov, konkrétne dvoch zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi odporcom I. a odporcom II. a medzi odporcom I. a odporcom III. za trvania manželstva, ako aj určenia neúčinnosti uvedených právnych úkonov. Navrhovateľka nie je zmluvnou stranou ani jednej z ňou napádaných zmlúv.

Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov (nie neúčinnosti) bolo procesnou povinnosťou navrhovateľky v zmysle ust. osvedčiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom určovacej žaloby, a ktorého danosť skúma súd z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou.

Prvostupňový súd pri odôvodnení svojho právneho záveru uviedol, že naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak bez určenia neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov by bolo právo navrhovateľky ohrozené, alebo by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. V nadväznosti na skutkové tvrdenia navrhovateľky, ktorá naliehavý právny záujem zdôvodňovala prebiehajúcim súdnym konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavrel, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem určovacej žaloby.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných zmlúv.

- 6 -

Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov.

Navrhovateľka v konaní napáda platnosť zmlúv o pôžičke, ktoré uzavrel odporca I. v postavení dlžníka, počas trvania ich manželstva. Nakoľko však navrhovateľka nebola účastníčkou týchto právnych úkonov, jej právne postavenie sa vyslovením ich neplatnosti žiadnym spôsobom nezmení. Otázka, či záväzok, ktorý na seba prevzal odporca I., patrí do pasív BSM, je predmetom skôr začatého konania o vyporiadanie BSM, v ktorom ako správne uviedol súd prvého stupňa, má navrhovateľka možnosť namietať zaradenie uvedeného záväzku do pasív BSM. Navrhovateľkou podaná určovacia žaloba preto nemá žiaden preventívny charakter a posúdenie prípadnej neplatnosti sporných zmlúv bude prejudiciálne riešiť súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM.

Nakoľko rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti sporných zmlúv nebude mať vplyv na právne postavenie navrhovateľky a námietky neplatnosti sporných zmlúv predstavujú prejudiciálnu otázku v skôr začatom konaní o vyporiadanie BSM, na strane navrhovateľky nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa ani nemohol zaoberať meritom veci a vykonávať dokazovanie v tomto smere, ako namieta navrhovateľka.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď pod nedostatok naliehavého právneho záujmu subsumoval aj zamietnutie žaloby v časti o určenie právnej neúčinnosti (odporovateľnosti) zmlúv o pôžičke, nakoľko odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je určovacou žalobou podľa a súd neskúma danosť naliehavého právneho záujmu na určení právnej neúčinnosti právnych úkonov.

Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľka nerozlišuje medzi právnymi následkami neplatnosti a právnej neúčinnosti právneho úkonu a predpokladmi pre podanie žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu a odporovacej žaloby. Navrhovateľka sa rozporuplne domáha určenia neplatnosti aj právnej neúčinnosti právnych úkonov, odhliadnuc od skutočnosti, že právnym predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je platnosť

- 7 -

právnych úkonov. Právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval zostáva aj naďalej platným a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo, resp. ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 4 O.z.).

Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upravenom v § 42a a nasl. O.z. je zaistenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa. Pred samotným skúmaním splnenia predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a a nasl. O.z. musí konajúci súd posúdiť, či účastníci konania sú nositeľmi vecnej legitimácie v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd bez ďalšieho žalobu zamietne. Aktívne legitimovaným k podaniu určovacej žaloby je v zmysle ust. § 42b ods. 1 O.z. veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe neuspokojenú vymáhateľnú pohľadávku, k ukráteniu ktorej došlo v dôsledku odporovateľného právneho úkonu.

Odhliadnuc od skutočností okrajovo uvádzaných súdom prvého stupňa, že návrh navrhovateľky na určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov je zmätočný, dôvodom pre jeho zamietnutie je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na podanie odporovacej žaloby. Navrhovateľka odporuje zmluvám, vo vzťahu ku ktorým nepochybne nie je v postavení veriteľa, k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky ktorého došlo v dôsledku odporovaného právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu sa prvostupňový súd nemohol zaoberať ani prejednaním žaloby o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu, ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa , v spojení s , a v odvolacom konaní úspešným odporcom I. a III. náhradu trov odvolacieho konania priznal za jeden úkon právnej služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky. Pri určení hodnoty právnej služby vychádzal z ust. .ods. 1 písm. a./ vyhlášky MS SR č. v znení účinnom od 01.07.2013, vo výške 60,07 €, ktorá prestavuje 1/13 výpočtového základu za príslušný rok, vzhľadom k predmetu konania, ktorým bolo určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov.

V prípade odporcu I. tak odmenu za právne služby určil vo výške 81,45 €, ktorú tvorí hodnota 1/13 výpočtového základu za rok 2012, vo výške 60,07 €, režijný paušál vo výške 7,81 € a 20 % DPH vo výške 13,57 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu II. a III. pozostávajú rovnako z jedného úkonu právnej služby ( § 14 ods. 1 pís. b vyhlášky ), pri hodnote úkonu 60,07 € ( § 11 ods. 1 pís. a./

- 8 -

vyhl., v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. ) zníženej o 50 % za zastupovanie dvoch alebo viacerých osôb. 1/13 výpočtového základu za rok 2012, predstavuje hodnotu 60,07 € podľa § 13 ods. 2 vyhl. (30,035 € + 30,035 €), režijný paušál za rok 2013 je vo výške 7,81 €, z čoho 20 % DPH je vo výške 13,57 €. Trovy právneho zastúpenia odporcov II. a III. v odvolacom konaní sú tak 81,45 €.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.