Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-472-2013.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/472/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o, so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., o zaplatenie 360,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/27/2013-35 zo dňa 11. júla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/27/2013-35 zo dňa 11. júla 2013, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 190,74 Eur spolu so 6,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 190,74 Eur od 28.1.2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzavreli dňa 28.7.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi osobný bankový účet a poskytol mu dojednané bankové služby. Odporca sa zaviazal uhrádzať za poskytnuté služby navrhovateľovi odplatu, predovšetkým poplatky spojené s vedením účtu. Dňa 11.1.2007 podal odporca návrh na zriadenie debetného limitu, ktorý navrhovateľ schválil, čím mu bolo na osobnom bankovom účte umožnené prečerpať finančné prostriedky až do výšky 132,78 Eur, ktoré sa odporca zaviazal dopĺňať. Z výpisu z účtu zo dňa 30.6.2008 vyplýva, že odporca mal k uvedenému dňu zostatok na účte mínus 176,68 Eur, ktorý nedoplnil minimálne o čiastku uvedeného debetného zostatku, preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.11.2008 vykonané navrhovateľom bolo podľa článku IX., písm. B/, bod 3/, písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s.,, doručené odporcovi dňa 27.11.2008. Z výpisu z účtu zo dňa 27.11.2008 vyplynulo, že odporca mal k uvedenému dňu, ktorý je dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy navrhovateľom, záporný zostatok na účte 190,74 Eur. Súd prvého stupňa keďže odporca takto použité peňažné prostriedky navrhovateľovi nevrátil, porušil uzatvorenú zmluvu od ktorej navrhovateľ dôvodne odstúpil s účinnosťou od 27.11.2008, kedy celkový dlh odporcu predstavoval voči navrhovateľovi 190,74 Eur. Tento dlh odporca navrhovateľovi riadne a včas neplnil, preto navrhovateľ sa dôvodne domáhal zaplatenia uvedenej sumy. Pokiaľ ide o zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 170,11 Eur, navrhovateľ v tejto výške svoje skutkové tvrdenia súdu nijakým spôsobom nepreukázal, neuviedol v akej sadzbe, za aké obdobie, z akej sumy úročil poskytnuté peňažné prostriedky sankčným úrokom z omeškania a rovnako ani neuviedol z akého ustanovenia zmluvy sa uvedeného nároku v uvedenej výške domáha. Preto v tejto časti návrh zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom, preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške upravenej Občianskym zákonníkom v ust. § 517 ods. 1 prvá veta a ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keď mal preukázané, že odporca sa do omeškania so zaplatením sumy 190,74 Eur dostal nasledujúci deň po doručení odstúpenia od zmluvy t. j. dňom 28.11.2008. K tomuto dňu bola Národnou bankou Slovenska určená diskontná sadzba 3,25%. Navrhovateľ sa preto dôvodne domáhal zaplatenia priznania úrokov z omeškania vo výške dvojnásobku tejto sadzby, teda 6,50% ročne od 28.11.1998 (v odôvodnení je nesprávne uvedené od 28.11.2998) do zaplatenia z dlžnej sumy 190,74 Eur. O trovách konania rozhodol postupom podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a vyhovieť návrhu. Poukázal na ust. § 273 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú v zmluve pripojené. Aj v danom prípade bol vo Všeobecných obchodných podmienkach určený debetný úrok, resp. sankčný poplatok, ktorý bolo možné účtovať v prípade nepovoleného prečerpania úveru a o ktorom odporca vedel. Nakoľko odporca porušil zmluvu tým, že na jeho účte bol dosiahnutý debet v nepovolenom rozsahu, vzniklo navrhovateľovi právo na sankčný úrok. Príslušný sankčný úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p., a to v odvolaním napadnutej časti a vo zvyšnej časti, odvolaním nedotknutej ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, keď preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s citovaným ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v posudzovanej veci bolo odporcovi na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v nadväznosti na poskytnutú službu „povolené prečerpanie na osobnom účte“ umožnené využívať finančné prostriedky na osobnom účte do výšky debetného limitu, a to v sume 132,78 Eur. Z dôvodu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov a nedoplnenia zostatku na účte navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 24.11.2008 a požiadal odporcu o vrátenie debetného zostatku, ktorý podľa výpisu zo dňa 27.11.2008 bol vo výške mínus 190,74 Eur. V odvolacom konaní bola spornou otázka či v súvislosti s odstúpením od zmluvy mohol navrhovateľ uplatňovať okrem vrátenia sumy debetu na osobnom účte a úrokov z omeškania aj tzv. sankčný úrok. Po zániku zmluvy však zaniklo aj právo navrhovateľa požadovať od odporcu sankčné poplatky. Odstúpením od zmluvy totiž došlo v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od počiatku a za takýchto okolností sa potom navrhovateľ nemohol odvolávať na konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré mali odôvodniť ním uplatnený nárok, keďže táto zmluva zanikla. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust.§ 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a podľa spisu odporcovi ani žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok n i e j e p r í p u s t n ý .