Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-319-2013.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/319/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcom: 1) OV - Tip, s.r.o., IČO: 36 819 000, so sídlom Gorkého 4, Košice, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Vargovou, Žižkova 6, Košice a 2) Y. M., narodený X.X.XXXX, bytom W. P. XX, K., zastúpený advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., Žižkova 6, Košice, o zaplatenie 6.030,11 eur s príslušenstvom a odmenou 20,10 eur zo zmeniek, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 394/2013-16 zo dňa 17.5.2013 sa zrušuje v celom rozsahu. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia 534,85 eur a náhradu iných trov konania 363 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia 1.369,57 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 394/2013-16, ktorý tunajší súd vydal dňa 17.5.2013, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 6.030,11 eur s príslušenstvom a odmenou 20,10 eur. Odporcovia podali v zákonnej lehote spoločné námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. Namietli nepravé podpisy na zmenkách, chýbajúcu kauzu zmeniek, ktoré nekryjú žiadne platné alebo jestvujúce záväzky, neoprávnené prípadne nesprávne vyplnenie blankozmeniek a tvrdili, že dohoda o vyplnení blankozmeniek nebola uzavretá. Zmenky považovali za neplatné jednak pre kolíziu platobného miesta s domicilom a tiež pre dvojjazyčnosť textu tým, že stotiny eur sú uvádzané ako „euro centy“, pričom v slovenskom jazyku sa vyjadrujú buď ako centy alebo eurocenty. Alternatívne pre nesprávnu formu označenia stotín eura považovali slovné vyjadrenie zmenkovej sumy za neurčité, resp. slovný údaj o zmenkovej sume za nezhodujúci sa s číselným údajom, z ktorého dôvodu platí suma vyjadrená slovami, a to suma najmenšia. Nakoniec z dôvodu právnej istoty vzniesli námietku premlčania. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 319/2013. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že pri podpisovaní zmeniek totožnosť podpisujúcich overoval, zmenky podpísali odporcovia, podpísali aj leasingové zmluvy a ďalšie doklady a na všetkých sú podpisy zhodné. Zmenky nie sú bez kauzy, vystavené boli ako blankozmenky na zabezpečenie záväzkov z leasingových zmlúv a ku každej z nich bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Leasingové zmluvy predčasne ukončil pre neplnenie zmluvných povinností, záverečné finančné vysporiadanie, v ktorom špecifikoval svoje pohľadávky, odporcom doručil, existenciu pohľadávky v tom čase nerozporovali. Zmenky vyplnil v súlade s udeleným oprávnením, je v nich uvedené len jedno platobné miesto, sú jednojazyčné a na každej zo zmeniek je
uvedená len jedna suma. Za nedôvodnú považoval aj námietku premlčania, keďže návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal na súd pred uplynutím troch rokov od splatnosti zmeniek. Na prejednanie námietok súd nariadil podľa § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli. Navrhovateľ súdu predložil v prvopise 3 zmenky, všetky boli vystavené na jeho rad v Bratislave 31.7.2008. Ako vystaviteľ je v zmenkách označený odporca v 1. rade a ako ručiteľ za vystaviteľa odporca v 2. rade, k ich menu sú pripojené autografné podpisy. Miesto platenia je uvedené domicilom u UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka Plynárenská, Plynárenská 7/A, Bratislava. Zmenka vystavená na sumu 3.507,69 eur je splatná 22.4.2010, ostantné zmenky, jedna na sumu 1.834,36 eur a druhá na sumu 1.119,83 eur, sú splatné 17.6.2010. Zmenky obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmeniek preukázal. Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať za dôvodnú námietku, že zmenky nemajú kauzu. Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré neboli vyjadrené určite a zrozumiteľne alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožným. Odporcovia zmenky považujú za neplatné pre dvojjazyčnosť, resp. neurčitosť slovného vyjadrenia zmenkovej sumy, keďže stotiny eura sú uvedené s medzerou medzi slovami „euro“ a „centy“. Podľa názoru súdu sa napriek tomu, že zákon č. 659/2007 Z. z. používa pre vyjadrenie stotín eura termín eurocent, nestáva zmenka dvojjazyčnou, ani zmenková suma neurčitou. Použité označenie je bežne akceptované aj v obchodnom styku a za rozhodujúce súd považuje len to, že nie len účastníkom zmenkových vzťahov, ale aj každej inej osobe pri obehu zmeniek je zrejmé, aká zmenková suma a v akej mene má byť zaplatená. Táto odchýlka od zákonného termínu je preto tolerovateľná. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani námietka nezhody slovného a číselného údaju o zmenkovej sume, včítane námietky, že sú v slovnom vyjadrení uvedené dve rôzne čiastky v eurách. Podľa čl. I. § 6 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená slovami. Ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma najmenšia. Na každej z predložených zmeniek je slovom a číslom uvedená len jedna suma. Údaj o stotinách eura je súčasťou slovného vyjadrenia celej zmenkovej sumy, za samostatný údaj ho nie je možné považovať ani tým, že je označený menou ..„euro centov“.. . Postup podľa čl. I. § 6 zmenkového zákona preto nie je namieste. Odporcovia zo skutočnosti, že na zmenkách je splatnosť uvedená len domicilom, dospeli k záveru, že platobným miestom je sídlo odporcu v 1. rade a domicil sa dostal do rozporu s platobným miestom. Podľa čl. I. § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak nie je osobitný údaj, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a súčasne miestom vystaviteľovho bydliska. Týmto ustanovením zákon upravuje tzv. zákonné platobné miesto. Uplatní sa však iba v prípade, ak na zmenke nie je platobné miesto vôbec uvedené. V takom prípade sa zákonným platobným miestom stáva miesto vystavenia zmenky. Len ak by na zmenke nebolo uvedené ani miesto vystavenia, uplatnila by sa fikcia uvedená v čl. I. § 76 ods. 4 zmenkového zákona a miesto vystaviteľovho bydliska by bolo možné považovať za miesto vystavenia a súčasne aj za platobné miesto zmenky. Vo všetkých troch zmenkách, z ktorých si navrhovateľ uplatňuje práva, je platobné miesto uvedené, udané je prostredníctvom domicilu, ktorý obsahuje miestny údaj. Domicil s miestny údajom má vždy prednosť pred tzv. zákonným platobným miestom.
Ako nedôvodnú súd hodnotil aj námietku premlčania. V zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky. Vystaviteľ vlastnej zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky, preto sa aj proti nemu nároky premlčujú v trojročnej lehote. Ručiteľ je zas podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Z toho dôvodu sa aj nároky proti ručiteľovi za vystaviteľa vlastnej zmenky premlčujú v trojročnej lehote. V tomto prípade sa zmenky stali splatnými 22.4.2010 a 17.6.2010, ale keďže návrh na vydanie zmenového platobného rozkazu bol na súde podaný už 15.4.2013, nie je právo ani z jednej zmenky premlčané. Dôvod, pre ktorý súd nakoniec zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil, bola námietka popierajúce právo navrhovateľa blankozmenky vyplniť. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemôže sa namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, iba ak majiteľ nadobudol zmenku v zlej viere alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 2 zákona platí aj pre vlastné zmenky. Navrhovateľ predložil 3 dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktoré 31.7.2008 uzavrel s odporcom v 1. rade. Prvá dohoda odkazuje na leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX., ktorú navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca v 1. rade ako nájomca uzavreli 31.7.2008. Podľa dohody bol navrhovateľ oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje, ak mu odporca v 1. rade neuhradí splatnú pohľadávku vyplývajúcu z tejto leasingovej zmluvy. Jediná leasingová zmluva s číslom XXXXXXXX, ktorú navrhovateľ súdu predložil, bola uzavretá 6.3.2007, ale leasingovým nájomcom podľa nej bol len odporca v 2. rade. K zmluve účastníci uzavreli dňa 31.8.2008 zmluvu o prevode práv a povinností, v ktorej má odporca v 1. rade postavenie budúceho nájomcu. Predmet leasingu mal od odporcu v 2. rade prevziať do užívania až od 1.9.2008. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by na jej základe odporca v 1. rade vstúpil do práv a povinností leasingového nájomcu namiesto odporcu v 2. rade. Bez ohľadu na to nie je možné zmluvu o prevode práv a povinností, ktorú navrhovateľ s obomi odporcami uzavrel 31.8.2008, považovať za leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX z 31.7.2008, záväzky z ktorej boli podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke žalovanou zmenkou zabezpečené. Ďalšou dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX, ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 31.7.2008. Ani v tomto prípade navrhovateľ súdu leasingovú zmluvu nepredložil. Toto číslo má leasingová zmluva z 24.4.2007, uzavretá s odporcom v 2. rade. Aj k nej účastníci 31.8.2008 podpísali zmluvu o prevode práv a povinností, podľa ktorej mal odporca v 1. rade ako budúci nájomca prevziať predmet leasingu od odporcu v 2. rade do užívania od 1.9.2008. Treťou dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke boli zabezpečené pohľadávky navrhovateľa z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX., ktorú uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 31.7.2008. Aj v tomto prípade navrhovateľ súdu predložil len leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, ktorú uzavrel s odporcom v 2. rade 6.3.2007 a zmluvu o prevode práv a povinností z 31.8.2008, podľa ktorej mal odporca v 1. rade ako budúci nájomca prevziať predmet leasingu od odporcu v 2. rade do užívania od 1.9.2008. Navrhovateľ pripustil, že leasingové zmluvy, z ktorých pohľadávky mali byť podľa dohody o vyplňovacom práve zmenkami zabezpečené, s odporom v 1. rade osobitne neuzavrel. Vychádzal z toho, že leasingovými zmluvami sú zmluvy o prevode práv a povinností. Priamo na ich základe sa však odporca v 1. rade ešte nestal zmluvným partnerom navrhovateľa namiesto odporcu v 2. rade a aj vzhľadom na časovú diskrepanciu nie je možné považovať ich za tie leasingové zmluvy, na ktoré dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke odkazuje. Pokiaľ neboli uzavreté zmluvy, z ktorých by navrhovateľovi vznikli zmenkami zabezpečené pohľadávky, nemohol sa odporca v 1. rade dostať s plnením do omeškania, preto ani podmienky uvedené v čl. II. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, za ktorých bol navrhovateľ oprávnený zmenky vyplniť, nenastali. Navrhovateľ vyplnil blankozmenky v rozpore s udeleným oprávnením, zmenky sa tým síce nestali neplatnými, ale odporcovia nemajú povinnosť na ich základe poskytnúť navrhovateľovi žiadne plnenie. Zmenkový platobný rozkaz súd preto zrušil v celom rozsahu. Dokazovanie o dôvodnosti námietky spochybňujúcej pravosť podpisu odporcov na zmenkách už súd ako nadbytočné a nehospodárne nevykonal. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Každého z odporcov zastupoval v konaní iný právny zástupca, ale okrem prevzatia a prípravy právneho zastúpenia včítane prvej porady s klientom, boli pri ostatných úkonoch právnej služby odporcovia zastúpení na základe substitučnej plnej moci len jedným zástupcom. Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška) za jeden úkon právnej služby 210,81 eur, ktorá sa za spoločné úkony v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky znižuje o 50 %. Spoločnými úkonmi boli: námietky z 3.6.2013 proti zmenkovému platobnému rozkazu, písomné stanovisko z 15.10.2013 k vyjadreniu navrhovateľa a účasť na pojednávaní 26.11.2013. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) je 7,81 eur za úkon. Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade za spoločné úkony právnej služby paušálnu náhradu výdavkov nepožadovala. Odporcovi v 1. rade vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky 363 eur a trovy mu vznikli právnym zastúpením vo výške 534,85 eur (1 x 210,81 eur, 3 x 105,41 eur a 1x 7,81 eur). Odporcovi v 2. rade bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy mu preto vznikli len právnym zastúpením vo výške 1.369,57 eur. Za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia je odmena 210,81 eur, za ostatné 3 úkony prislúcha po 105,41 eur, celkovo 527,04 eur. Paušálna náhrada výdavkov je za 4 úkony spolu 31,24 eur. Právny zástupca odporcu v 2. rade si vo vyčíslení trov uplatnil v súlade s § 15, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času. Náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní 26.11.2013 vyčíslil právny zástupca vo výške 270,79 eur. Cestu vykonal osobným motorovým vozidlom, ktoré má podľa osvedčenia o evidencii spotrebu paliva 8,2 litrov na 100 kom. Predložil kópiu pokladničného dokladu o cene paliva 1,35 eur za liter. Základná náhrada (podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. v spojení § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z.) je za každý 1 km jazdy 0,183 eur, čo pri vzdialenosti 922 km z miesta sídla advokáta v Košiciach do Bratislavy a späť je spolu 168,73 eur. Pri priemernej spotrebe 8,20 litrov na 100 km a cene 1,35 eur za liter prislúcha za túto cestu náhrada za spotrebované pohonné látky 102,07 eur. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, prislúcha za čas strávený cestou náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, čo je v tomto prípade po 13,01 eur za 24 polhodín, spolu 312,24 eur. Súčet odmeny a náhrad, spolu 1.141,31 eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 228,26 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov konania zaplatí navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 OSP odporcom k rukám ich právnych zástupcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..