Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-131-2012.pdf
PDF · 103.65 KB
Case nature
Subarea
10Cb/131/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: DaMi, s.r.o., zastúpená konateľom Danielom Kubaščíkom so sídlom Kysucké Nové Mesto, Námestie Slobody č. 2288, Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 625 760, proti odporcovi: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 400,- eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 24,- eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 28.6.2012, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 400,- Eur a nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 22.12.2011 navrhovateľ vykonával práce v meste Námestovo, pričom na cestu použil motorové vozidlo Y. V., U. Č. F.-XXX C., ktorého vlastníkom je firma DaMi, s.r.o. Počas jazdy v meste Námestovo došlo k vymršteniu kameňa z pod kolies pred ním idúceho motorového vozidla ev. č. X.-XXX L., ktorým došlo k zásahu čelného skla na vozidle navrhovateľa a následne došlo k poškodeniu, rozbitiu tohto skla, o čom navrhovateľ ihneď informoval vodiča tohto pred ním idúceho vozidla. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo navrhovateľovi škodu, bolo riadne poistené podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa Poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX a škodová udalosť bola riadne oznámená a vedie sa u odporcu pod číslom XXXXXXXXXX. Keďže škodová udalosť zo strany odporcu bola uzavretá bez náhrady, navrhovateľ sa domáhal svojho nároku súdnou cestou.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - odvolanie k vyjadreniu riešenia škodovej udalosti zo dňa 30.1.2012, oznámenie odporcu o riešení škodovej udalosti zo dňa 16.1.2012, oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 20.2.2012.
Odporca sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 2.11.2012 tak, že po preskúmaní všetkých relevantných skutočností zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých údajne malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené Občianskym zákonníkom pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla U.. Č.. X.-XXX L. za vznik škody. Pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poisteného nestačí zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku
škodovej udalosti, nakoľko tieto nemajú charakter hodnoverného dôkazu o tom, že sklo na motorovom vozidle navrhovateľa bolo poškodené práve skalkou odskočenou spod kolies poisteného. Zo strany navrhovateľa nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ev. č. X.-XXX L.. Na základe uvedeného odporca uzavrel škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Žiadal návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka H. J. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s poukazom na skutkové zdôvodnenie žaloby. K výške uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že sumu 400,- Eur, ktorej zaplatenia sa v predmetnom konaní domáha, navrhovateľ uhradil autorizovanému servisu Autosklo Hornet, na podklade ním vystavenej faktúry hotovostnou platbou. K priebehu škodovej udalosti uviedol, že počas jazdy v meste Námestovo odletel spod kolies pred ním idúceho vozidla kameň, ktorý zasiahol čelné sklo vozidla, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Ihneď po náraze kameňa do skla, sklo vykazovalo poškodenie, a preto navrhovateľ svetelnou a zvukovou signalizáciou zastavil pred ním idúce vozidlo, ktorého vodičom bol pán H.Ú. J.. Túto osobu navrhovateľ nikdy pred tým nestretol. Na mieste samom navrhovateľ spolu s pánom J. spísal zápisnicu o škodovej udalosti, kde popísali priebeh poistnej udalosti. Následne uvedenú skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi, ktorý vyzval navrhovateľa na pristavenie vozidla k ohliadke v mieste bydliska a určil autorizovanú opravovňu na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla. Po vykonaní opravy čelného skla navrhovateľ uhradil opravovni fakturovanú cenu za vykonanie opravy na podklade faktúry v žalovanej sume.
Odporca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na termín pojednávania neustanovil a k podanej žalobe doručil súdu podanie zo dňa 21.11.2013, v ktorom sa vyjadril k skutkovej a právnej stránke veci. Odporca uviedol, že vodič venujúci sa plne vedeniu vozidla a sledujúci situáciu v cestnej premávke nie je spôsobilý byť si vedomý skutočnosti, že spod jeho motorového vozidla odskočil kameň a súčasne tento kameň poškodil čelné sklo za ním idúceho vozidla. Odporca spochybnil hodnovernosť a relevanciu listinných dôkazov, ktorými navrhovateľ preukazuje priebeh škodovej udalosti a zakladá nimi pasívnu legitimáciu odporcu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu a škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľa. Odporca poukázal na názory Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí ÚS 177/08, podľa ktorých vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Teda príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla, si vodič vzhľadom na hmotnosť takéhoto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Vodič v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Pre prípad, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzateľ podľa druhej vety § 428 Občianskeho zákonníka sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke, a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť liberácie vychádza z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a
zabrániť tomuto druhu nehôd, odporca má za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.
Svedok H. J. uviedol, že k navrhovateľovi nemá žiadny vzťah. S odporcom ako poisťovňou má uzavreté zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ku okolnostiam škodovej udalosti svedok uviedol, že k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa došlo v zimnom období na ceste z Námestova, keď svedok zaregistroval zvukovú a svetelnú signalizáciu za ním idúceho vozidla. Na toto svedok reagoval zastavením motorového vozidla pri krajnici vozovky, kde bol navrhovateľom informovaný o poškodení čelného skla vozidla navrhovateľa v dôsledku nárazu kamienka vymršteného spod kolies vozidla svedka. Svedok videl prasknuté čelné sklo vozidla navrhovateľa, a keďže v čase, kedy k poškodeniu malo dôjsť, na vozovke sa nepohybovali iné vozidlá, pričom vozovka bola v tomto zimnom období upravená kamenným posypom, svoju zodpovednosť svedok neodmietal.
Popis priebehu dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 22.12.2011 vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 3.1.2012. Navrhovateľ ako poškodený uviedol k priebehu škodovej udalosti skutočnosť, že od spred ním idúceho vozidla odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa s tým, že vodičom tohto vozidla bol H. J.F., L. L. XXX, K.. Navrhovateľ ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody voči poisťovni škodcu - odporcu, v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 11.1.2012.
Podľa pripojenej faktúry dodávateľa Autosklo Hornet, s.r.o. Č.. XXXXXXXX zo dňa 3.1.2012 splatnej 17.1.2012 navrhovateľ uhradil za opravu poškodeného čelného skla spolu fakturovanú sumu 403,67 Eur vrátane DPH, a to v hotovosti.
Napriek žiadosti o prehodnotenie stanoviska poisťovne k vyplateniu poistnej náhrady zo dňa 30.1.2012 odporca stanoviskami zo dňa 16.1.2012 a 20.2.2012 uzavrel škodovú udalosť bez náhrady z dôvodu, že podľa názoru odporcu neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť nároku navrhovateľa, a z ktorých by vyplývalo, že poškodenie čelného skla vozidla navrhovateľa malo charakter poistnej udalosti.
Vzhľadom na postavenie subjektov záväzku právneho vzťahu a predmetných záväzkov súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka ( v znení platnom a účinnom do 31.1.2013), zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 797 ods. 1 Obč. zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Z obsahu žaloby a prednesov navrhovateľa nesporne vyplýva, že tento sa domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej pohľadávky s tvrdením, že došlo ku skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť tzv. poistnej udalosti. Poistná udalosť predstavuje právnu skutočnosť, od ktorej je závislé poistné plnenie poisťovateľa, a ktorá je nezávislá od vôle účastníkov poistného pomeru. V konaní bolo nesporne preukázané, že osoba, ktorá mala navrhovateľovi prevádzkou motorového vozidla spôsobiť škodu, mala v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla u odporcu pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Odporca sa voči žalovanej pohľadávke v predmetnom konaní bránil tvrdením, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná časová a vecná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou navrhovateľovi ako kauzálny nexus, ktorý je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti škodcu za spôsobenú škodu.
V konaní bolo nesporné, že ku škodovej udalosti došlo v čase, kedy poistný pomer poisteného vo vzťahu k odporcovi trval. Pre posúdenie skutkovej a právnej dôvodnosti žalobou uplatnenej pohľadávky navrhovateľa bolo posúdenie skutočnosti, či nastala poistná udalosť, ktorá zakladá priamy nárok navrhovateľa ako poškodeného voči odporcovi ako poisťovateľovi.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Úprava zodpovedností za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasledovné Občianskeho zákonníka, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ktorý vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku škody na zdraví a na veciach, a zároveň poškodeným umožňuje rýchlu a účinnú náhradu škody. Postavenie poškodeného pri uplatnení nárokov z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je uľahčené tým, že poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len skutočnosť, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je osoba vykonávajúca dopravu, príp. iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Za prevádzateľa možno považovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možno disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať, pričom touto osobou je najmä vlastník dopravného prostriedku. Z uvedeného vyplýva, že H. J. ako vodič motorového vozidla je v zmysle platnej právnej úpravy považovaný za osobu prevádzateľa dopravného prostriedku.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Napriek tomu, že Občiansky zákonník pojem prevádzky nedefinuje, judikatúrou je výklad tohto pojmu riešený tým spôsobom, že za osobitnú povahu
prevádzky je potrebné považovať a prevádzku, pri ktorej sa prejavujú typické jej vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa preto považujú také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu, a ktoré nemusia byť vždy spôsobené porušením právnej povinnosti prevádzateľa. Miera opatrnosti vodiča a hranice okolností, ktoré nemôže vodič predvídať, sú dané objektívnymi a subjektívnymi okolnosťami a celou radou faktorov. Okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej premávky existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je vodič schopný v danom konkrétnom prípade vynaložiť. Osobitná povaha prevádzky motorových vozidiel je jeden z dôvodov zákonne upravenej povinnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravenej zákonom č. 381/2001 Z.z. Každý, kto je držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo osoba, ktorá je v dokladoch vozidla zapísaná ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, je povinná ako prevádzkovateľ vozidla uzavrieť poistnú zmluvu, pričom poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu. Z prvej vety ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka vyplýva objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorej zákonná úprava určuje výnimku v podobne liberačného dôvodu spočívajúcom v tom, že prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti za spôsobenú škodu vtedy, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Pokiaľ ide o škodu spôsobenú kameňom vymršteným spod kolies idúceho motorového vozidla, je nesporné a v praxi judikované, že ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Pokiaľ ide o možnosti liberácie prevádzateľa a objektívnu predvídateľnosť výskytu štrku na povrchu vozovky, súd pri posúdení možného liberačného dôvodu vychádzal zo zistených a preukázaných okolností priebehu škodovej udalosti. V konaní bolo nesporne preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v zimnom období dňa 22. decembra 2011, kedy podľa vyjadrení svedka H. J. bol povrch vozovky namrznutý, upravený štrkovým posypom, teda v situácii, ktorá je objektívne predvídateľnou a predstavuje objektívnu skutočnosť, s ktorou nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku súvisí. Vzhľadom na význam a účel úpravy povrchu vozovky správcom príslušnej komunikácie nie je možné zakladať zodpovednosť tohto subjektu za vzniknutú škodu. Prevádzateľovi motorového vozidla muselo byť zrejmé, že pri úprave vozovky štrkovým posypom môže dôjsť k vymršteniu kameňa spod kolies jeho vozidla a za takejto situácie mohol rýchlosťou jazdy ovplyvniť mieru tohto rizika. Odporca bližšie nešpecifikoval okolnosti a dôvody, ktorými by boli naplnené liberačné dôvody predpokladané ustanovením § 428 Občianskeho zákonníka a tieto nepreukázal, preto platí, že prevádzateľ za škodu zodpovedá, nakoľko táto bola jednoznačne spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Výpoveďou svedka J. mal súd preukázanú vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla svedka J. ako príčinou vzniku škody navrhovateľovi. Svedok J. bez akéhokoľvek vzťahu k navrhovateľovi po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p. jednoznačne potvrdil, že v čase, kedy malo dôjsť k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa, sa na vozovke nepohybovali iné vozidlá, a teda nemohli na strane navrhovateľa vzniknúť akékoľvek pochybnosti o tom, spod kolies ktorého vozidla došlo k vymršteniu kameňa, ktorý následne poškodil vozidlo navrhovateľa. Úhradou nákladov za vykonanie opravy vozidla v celkovej sume 403,67 Eur, ako následku osobitnej povahy prevádzky vozidla H. J., ktorý v čase škodovej udalosti mal uzatvorené u odporcu povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla, vznikol navrhovateľovi priamy nárok voči odporcovi podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. S poukazom na uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu v uplatnenej sume 400,- Eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia bude nasledovať citácia príslušného zákonného ustanovenia. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 24,- Eur. Samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o vrátení zaplateného preddavku na trovy dôkazov navrhovateľovi v zaplatenej sume 50,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.