Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoKR/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márii Jamriškovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Automobily Konštrukcie Pôtor, s. r. o., Slatinka 481, 99103 Pôtor, IČO: 31 559 760, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi Prvá arbitrážna k. s., prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu PLASTLINE NOVA, s. r. o., Škultétyho 89, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 030 023, zastúpeného BOLOŠ Advokátska kancelária s. r. o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 o určenie pohľadávky 65.231,04 Eur a prísl. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 z 27. augusta 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 z 27. augusta 2013 v časti, ktorou zamietol „žalobu v prevyšujúcej časti“- potvrdzuje.

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 z 27. augusta 2013 v časti, ktorým rozhodol o trovách konania sa mení takto: Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 452,15 Eur na účet advokáta JUDr. Vladimíra Zvaru, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš č. účtu XXXXXXXX/XXXX vedený v N. N. a.s., K. I. H..

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. - 83 z 27. augusta 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v konaní o určenie pohľadávky vo výške 65.231,04 Eur a prísl. rozhodol tak, že pohľadávka je oprávnená vo výške 50.447,13 Eur spolu s 12% - ným úrokom ročne od 1. januára 2009 do 8. marca 2011 vo výške 13.218,53 Eur. Vo zvyšku návrh zamietol V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatnil právo na určenie pohľadávky vo výške 65.231,04 Eur s príslušenstvom. Vychádzal predovšetkým z toho, že v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Lučenec si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie 78.508,78 Eur. V tomto konaní bolo navrhovateľovi priznané právo na zaplatenie sumy 13.277,57 Eur s 12% - ným úrokom z omeškania od 1. októbra 2007 až do zaplatenia. Sporná zostala pohľadávka navrhovateľa vo výške 65.231,21 Eur, ohľadne ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní zaujal právny názor, že premlčanie je potrebné posudzovať podľa . V konaní o určenie pravosti pohľadávky bola podľa názoru konkurzného súdu sporná len tá skutočnosť, či suma 20.000,- DEM bola poskytnutá ako pôžička odporcovi. Ohľadne tejto sumy odvolací súd vyslovil záver, že sa javí, že táto suma nebola poskytnutá ako pôžička odporcovi. Konkurzný súd k tejto sume uviedol, že úpadca uznal právnym úkonom označeným ako zmluva o pôžičke zo dňa 2. januára 2005 poskytnutie pôžičiek v celkovej výške 5, 375.000,- Sk (178.417,31 Eur). Podľa , v dôsledku uznania záväzku začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si uplatnil na súde svoje právo prvý krát žalobou 25. apríla 2008, nedošlo podľa právneho názoru konkurzného

súdu k premlčaniu uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ ide o spornú sumu 20.000,- DEM, konkurzný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že uvedená suma bola poskytnutá fyzickej osobe, a to I. E., ako konateľovi úpadcu. Konkurzný súd svoje závery oprel predovšetkým o výsledky dokazovania, ktoré vykonal Okresný súd Lučenec a odvolací súd v spore o zaplatenie dlžnej sumy. Ohľadne tejto sumy konateľ úpadcu uviedol, že bola poskytnutá jemu osobne a to isté tvrdila účtovníčka S. H. v konaní na Okresnom súde Lučenec. I keď v tomto konaní na konkurznom súde tvrdila, že išlo pôžičku pre úpadcu, rozpor vo výpovediach presvedčivo nevysvetlila. Rovnako aj účtovníctvo úpadcu svedčí o tom, že pôžička bola evidovaná na fyzickú osobu. Následné preúčtovanie nebolo doložené zodpovedajúcim účtovnými dokladom a išlo o nepreukázanú účtovnú operáciu, tak ako to konštatovala znalkyňa v znaleckom posudku. Pokiaľ ide o trovy konania, konkurzný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ v lehote stanovenej v , v ktorom žiada, aby napadnuté rozhodnutie v druhej a tretej časti výroku odvolací súd zmenil tak, že určí, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky aj vo výške 14.783,91 Eur s 12% - ným ročným úrokom od 1. januára 2009 do 8. marca 2011 vo výške 3.866,28 Eur. V časti trov konania žiada zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd zaviaže odporcu na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 3.295,63 Eur, alternatívne vo výške 3.795,39 Eur navýšené o zaplatený súdny poplatok za prvostupňové konanie a na trovy odvolacieho konania vo výške 373,86 Eur. V odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o trovy konania, zo strany konkurzného súdu ide o nesprávne právne posúdenie podľa , pretože po odpočítaní úspechu odporcu mal navrhovateľ úspech vo výške 54,%. Z týchto dôvodov mal konkurzný súd priznať navrhovateľovi čiastočnú náhradu trov konania. Pokiaľ ide o posúdenie veci samej, navrhovateľ nenapáda ostatné skutkové a právne rozhodnutia konkurzného súdu, avšak dodáva, že pokiaľ konkurzný súd vychádzal zo záveru, že zmluvu o pôžičke zo dňa 2. januára 2005 treba považovať za uznanie dlhu podľa , mal vychádzať z tejto výšky. Na základe uvedeného by bol dospel k záveru, že sporná suma vo výške 20.000,- DEM je vlastne zahrnutá do celkovej výšky pôžičky uvedenej v zmluve zo dňa 2. januára 2005. Pokiaľ by bola pravda, že suma 20.000,- DEM bola poskytnutá ako pôžička samotnému konateľovi úpadcu, tento nikdy nekonal ako osoba za seba, pretože mohol vystupovať v tom čase len ako I. E. a nie ako konateľ úpadcu. Ak by bola pôžička poukázaná len jemu už v čase uzavierania zmluvy o pôžičke zo dňa 2. januára 2005 (pred viac ako ôsmimi rokmi), nebola by sa táto suma objektívne zahrňovala do celkovej dlhovanej sumy. V tom čase totiž boli spoločníkmi odporcu aj iné osoby, ktoré by jednoznačne neboli súhlasili s bezdôvodným preúčtovaním osobnej pôžičky na pôžičku kde vystupuje ako dlžník obchodná spoločnosť. Navrhovateľ nesúhlasil s argumentáciou konkurzného súdu, keď oprel svoje rozhodnutie o výpovede konateľa I. E. a S. H. v porovnaním s účtovníctvom odporcu. Tvrdenie konateľa úpadcu považuje za tvrdenie účelové, najmä z toho dôvodu, že týmto sa celý dlh úpadcu voči navrhovateľovi môže len znížiť. Bez ohľadu na to, o akú sumu ide, je nesporné, že obe strany si zhodne uznali navzájom existenciu dlhu ku dňu 2. januára 2005 v celkovej výške 5,375.000,- Sk. Navrhovateľ považuje zmluvu o pôžičke za nováciu existujúceho, do vtedy platiaceho záväzku, novým záväzkom. Navrhovateľ nepopieral, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 20.000,- DEM bol bezprostredne po 15. máji 2000 účtovaný ako pohľadávka voči zamestnancom. Tento účelový postup však vysvetlila svedkyňa S. H. na pojednávaní pred konkurzným súdom. Išlo o snahu zakryť poskytovanie valút pre inú obchodnú spoločnosť, pretože toto právo mala len samotná banka. Na druhej strane I. E. nebol zamestnancom navrhovateľa. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatuje, že už 31. októbra 2000 bolo vykonané preúčtovanie dokladu VV001 z účtu „pohľadávky voči zamestnancom - zálohy zahraničné“ na ťarchu analytického účtu „iné pohľadávky

- PLASTLINE NOVA s. r. o“. To, že k znaleckému posudzovaniu nebol predložený žiaden iný doklad ešte samo o sebe neznamená, že finančné prostriedky boli poskytnuté súkromnej osobe. Je evidentné, že k preúčtovaniu došlo už 31. októbra 2000, čiže už v tomto čase bolo zrejmé, že ide o dlh nie fyzickej osoby, čo sa prejavilo aj pri novácii. Z týchto skutočností vyplýva, že suma 20.000,- DEM nemohla byť poskytnutá v prospech I. E., lebo zápisy ktoré nasledovali zhruba o šesť mesiacov boli vedené tak, že ide dlh PLASTLINE NOVA s.r.o. voči Auto centrum, s.r.o., pričom I. E. nebol zamestnancom navrhovateľa.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu považuje za správne, pretože sporná suma vo výške 14.783,91 Eur (20.000,- DM) nebola poskytnutá ako pôžička odporcovi. Túto skutočnosť konkurzný súd zistil výsluchom svedka I. E., ktorý bol v čase poskytnutia pôžičky prokuristom odporcu, svedkyne S. H., ktorá vykonávala funkciu účtovníčky a výsluchom súdnej znalkyne F.. D. N.. Svedok I. E. vypovedal,

že predmetná pôžička bola poskytnutá jemu ako fyzickej osobe a nie obchodnej spoločnosti úpadcu. Svedkyňa S. H. ohľadne spornej pôžičky v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. uviedla, že pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe I. E.. V konaní na konkurznom súde s odstupom niekoľkých rokov vypovedala, že peňažné prostriedky boli ako pôžička poskytnuté odporcovi. Svedkyňa tak bez ďalšieho racionálneho vysvetlenia podstatným spôsobom zmenila svoju pôvodnú svedeckú výpoveď, keď navyše uviedla, že pán I. E. bol v tom čase konateľom odporcu, čo je v rozpore s údajmi zapísanými v Obchodnom registri. Podľa názoru odporcu je málo pravdepodobné, že svedok s odstupom niekoľkých rokov zmení svoju výpoveď zásadným spôsobom, pričom na ostatné bezprostredne súvisiace okolnosti si nepamätá, resp. sa k nim nevie vyjadriť. Pri hodnotení vzájomných svedeckých výpovedí je potrebné okrem časového hľadiska vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že svedkyňa nikdy nebola zamestnancom - účtovníkom odporcu, ale naopak zamestnancom navrhovateľa, a to aj v čase konania ústneho pojednávania na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 6. augusta 2013. Predmetná skutočnosť môže mať rozhodujúci vplyv na obsah a objektívnosť výpovede svedka, a to aj s prihliadnutím na zlú situáciu na trhu práce v okrese Veľký Krtíš. Vzhľadom na to, že k poskytnutiu pôžičky došlo v roku 2000 je možné sa domnievať, že pohľadávka voči I. E. ako fyzickej osobe je premlčaná. Z týchto dôvodov navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konkurze voči odporcovi. Odporca poukazuje aj na závery znaleckého posudku, ktorý vypracovala F.. Z. N., ako aj obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 7. júna 2010, z ktorých vyplýva, že navrhovateľom tvrdené poskytnutie pôžičky odporcovi nie je preukázané.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v , bez nariadenia pojednávania podľa . súdu a rozhodnutie v napadnutej časti, ktorým v prevyšujúcej časti zamietol návrh na začatie konania, potvrdil ako vecne správny podľa Rozhodnutie v napadnutej časti trov konania zmenil podľa

Predmetom odvolacieho konania je určenie popretej pohľadávky, ktorú si uplatnil navrhovateľ ako veriteľ v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok dlžníka PLASTLINE NOVA, s. r. o., „v konkurze“ Veľký Krtíš.

Odvolací súd v prvom rade opakovane konštatuje, že konkurzný súd neuvádza v odôvodnení rozhodnutí o určenie pohľadávok základné skutočnosti pre posúdenie oprávnenosti návrhu veriteľa. V odôvodnení rozhodnutia v konaní o určenie pohľadávky je potrebné primárne konštatovať, či si veriteľ uplatnil pohľadávku konkurze v stanovenej lehote, či pohľadávku v stanovenej lehote správca poprel a či veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka podal žalobu o určenie pohľadávky v lehote stanovenej v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 1. januára 2012 (ďalej len „ZoKR“). Tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú. Z predložených dokladov vyplýva, že veriteľ si uplatnil pohľadávku v konkurze v lehote stanovenej v ZoKR, správca poprel pohľadávku v zákonom stanovenej lehote ( ZoKR) a navrhovateľ podal návrh na určenie popretej pohľadávky v lehote stanovenej v ZoKR.

Pre rozhodnutie sporu bolo ďalej potrebné vyjasniť rozsah uplatneného práva vzhľadom na alternatívny petit, ktorý je uvedený v návrhu na začatia konania ako aj rozsah popretia pohľadávky zo strany správcu. Je nesporné, že navrhovateľ si prihlásil pohľadávku prihláškou zo dňa 29. marca 2011, ktorá je evidovaná pod číslom 1, a to v celkovej výške 104.510,62 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 78.508,79 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 26.001,83 Eur. Správca poprel 26. mája 2011 v zozname pohľadávok istinu vo výške 65.231,04 Eur a úroky vo výške 20.497,23 Eur. V ten istý deň správca súčasne poprel celú pohľadávku. Takýto postup správcu je nekvalifikovaný a nejde o výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. Uvedený postup správcu vzbudzuje stav právnej neistoty. Správca poprel právny dôvod pohľadávky s odvolaním sa na tú skutočnosť, že v konaní na Okresnom súde Lučenec sp. zn. bola navrhovateľovi priznaná suma 13.277,57 Eur s 12% - ným úrokom z omeškania a vo zvyšku nebolo právoplatne rozhodnuté. Rovnako aj takéto popretie nie je odborne zdôvodnené, pretože rozhodnutie súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje zaplatenie sumy má len deklaratórny účinok. Nerozhodnutie o pohľadávke veriteľa v celej výške samo o sebe neznamená, že pohľadávka nevznikla.

Na pojednávaní 22. septembra 2011 právny zástupca odporcu uviedol, že považuje pohľadávku za zistenú vo výške 13.277,75 Eur pokiaľ ide o istinu a vo výške 5.504,60 Eur pokiaľ ide o úroky z omeškania. Podľa § 28 ods. 9 ZoKR, správca je oprávnený uznať písomne popretú pohľadávku až do právoplatného rozhodnutia sporu o jej určenie, pričom pohľadávka sa v uznanej časti považuje za zistenú. Na pojednávaní 4. júna 2013 právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu žiadal, aby súd určil, že pohľadávka je oprávnená vo výške 65.231,04 Eur s 12 % ročným úrokom z omeškania od 1. januára 2009 do 8. marca 2011. Týmto procesným úkonom navrhovateľ kvantitatívne vymedzil predmet konania, ktorý bol v návrhu na začatie konania určený alternatívnym petitom.

Rozsahom predmetu konania na súde prvého stupňa a rozsahom odvolania je daný aj rozsah odvolacieho konania. Pokiaľ ide o istinu, tak ako bolo uvedené, predmetom konania na súde prvého stupňa je suma 65.231,04 Eur. Napadnutý rozsudok uznal oprávnenosť pohľadávky vo výške 50.447,13 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Zamietajúci výrok je teda v časti 14.783,91. Zamietajúci výrok sa týka aj úroku z omeškania z uvedenej sumy, a to za obdobie od 1. januára 2009 do 8. marca 2011, tak ako to požadoval navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal odvolanie len proti zamietajúcej časti výroku napadnutého rozhodnutia a voči trovám konania, predmetom odvolacieho konania je suma 14.783,91 na istine a zodpovedajúce úroky z omeškania, ktoré navrhovateľ vyčíslil v odvolaní na sumu 3.866,28 Eur.

Odporca vo vyjadrení k návrhu namietal premlčanie prihlásenej pohľadávky a žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že navrhovateľ si prvý krát uplatnil svoje právo 25. apríla 2008 žalobou o zaplatenie 78.508,78 Eur s príslušenstvom na Okresnom súde v Lučenci. Z týchto dôvodov možno za nepremlčané považovať všetky pohľadávky z titulu poskytnutých úverov, ktoré vznikli najneskôr 25. apríla 2004. Vzhľadom na to, že navrhovateľ poskytol úpadcovi posledný úver 15. februára 2001, premlčacia doba uplynula najneskôr 15. februára 2004. Samotnú zmluvu o pôžičke ktorá bola uzatvorená 2. januára 2005, podľa ktorej bola dohodnutá lehota splatnosti k 31. decembru 2008, nie je možné považovať za platný právny úkon, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke boli už finančné prostriedky úpadcovi vyplatené a ďalšie finančné prostriedky podľa tejto zmluvy nemali byť vyplatené. Pokiaľ ide o pôžičku vo výške 20.000,- DM, táto bola poskytnutá I. E. ako fyzickej osobe a nie úpadcovi. V tejto časti nie je úpadca, podľa stanoviska odporcu pasívne legitimovaný.

Základnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní, ako aj o samotnom návrhu veriteľa na určenie pohľadávky je riešenie otázky premlčania. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ poskytoval úpadcovi finančné prostriedky ako finančnú výpomoc v období od 30. júna 1999 do 15. februára 2001 (tieto sú predmetom sporu). Rovnako je nesporné, že vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov si uplatnil navrhovateľ návrhom na Okresnom súde Lučenec dňa 25. apríla 2008.

Záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorí si poskytovali finančné prostriedky je vzťahom obchodnoprávnym podľa , a preto sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami . Rovnako je potrebné stotožniť sa aj s tým právnym záverom, že nie je možné uzavrieť zmluvu na plnenie, ktoré už bolo poskytnuté, teda so spätnou účinnosťou. V konaní účastníci nepreukázali uzatvorenie inej zmluvy písomnou formou. Z týchto dôvodov jednotlivé plnenia, predstavujú samostatné zmluvy uzatvorené ústne a na vrátenie finančných prostriedkov začali samostatne plynúť premlčacie doby. Rovnako nebolo preukázané, že pre vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov boli v ústne uzavretých zmluvách dohodnuté konkrétne lehoty na ich vrátenie.

Z týchto dôvodov sa vznik práva na plnenie posudzuje podľa , podľa ktorého, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie, nasledujúci deň po poskytnutí plnenia (vznik pohľadávky), pričom do omeškania sa dlžník dostáva, ak nesplní bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (splatnosť pohľadávky). Z tohto dôvodu štvorročná premlčacia doba na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov začala plynúť nasledujúci deň po ich poskytnutí, a to podľa , pretože po ich poskytnutí si mohol právo uplatniť prvý

krát (K tomu pozri napr. rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 9. októbra 2013).

Z týchto dôvodov, ak posledné plnenie navrhovateľ poskytol odporcovi 15. februára 2001, premlčacia doba na vrátenie tohto plnenia plynie od 16. februára 2001 a skončila 16. februára 2005.

Pokiaľ sa zmluva o pôžičke posudzuje ako uznanie záväzku, toto uznanie spôsobuje znovu plynutie premlčacej doby od tohto uznania ( ). Zmluva o pôžičke, ktorú odvolací súd posudzuje ako uznanie záväzku, bola uzatvorená 2. januára 2005 v dôsledku čoho začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba od 3. januára 2005 a skončila 3. januára 2009.

Podľa , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenie svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Je nesporné, že podanie návrhu na zaplatenie dlžnej sumy na Okresnom súde Lučenec je v zmysle uplatnením práva. V tomto je právny záver konkurzného súdu správny. Navrhovateľ si prvý krát uplatnil svoje právo 25. apríla 2008 žalobou o zaplatenie 78.508,78 Eur s príslušenstvom na Okresnom súde Lučenec.

Zároveň odvolací súd musí konštatovať, že konkurzný súd opomenul ustanovenie , podľa ktorého, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa až , ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Z uvedeného vyplýva, že v časti nároku o ktorom okresný súd nerozhodol, premlčacia doba v dôsledku podanej žaloby o zaplatenie dlžnej sumy neprestala plynúť a skončila 3. januára 2009.

Súčasne je potrebné vziať do úvahy aj ustanovenie , podľa ktorého, ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa nekončí skôr než jeden rok odo dňa, keď skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie (ochranná premlčacia doba).

Vzhľadom na to, že počas súdneho konania na Okresnom súde Lučenec premlčacia doba pre tú časť pohľadávky o ktorej nebolo rozhodnuté, uplynula (3. januára 2009), táto by podľa citovaného ustanovenia mala skončiť jeden rok od skončenia súdneho konania. Konanie na Okresnom súde právoplatne skončilo 22. augusta 2011, v dôsledku čoho by premlčacia doba mala uplynúť 22. augusta 2012.

Pri premlčaní je potrebné však vziať do úvahy aj ustanovenie , ktoré upravuje tzv. absolútnu dĺžku premlčacej doby. Podľa tohto ustanovenia, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

V incidenčnom konaní odporca uplatnil námietku premlčania pri pohľadávke veriteľa, ktorú si uplatnil v konkurznom konaní. Predmetom odvolacieho konania ostala sporná len pôžička poskytnutá vo výške 20.000,- DEM, ktorá bola poskytnutá 15. mája 2000. Premlčacia doba pre uplatnenie spornej pohľadávky, ktorá bola poskytnutá 15. mája 2000 začal plynúť od 16. mája 2000 a absolútna premlčacia doba skončila 16. mája 2010. Z uvedeného vyplýva, že uplatnenie práva prihláškou zo dňa 29. marca 2011 nebolo právo uplatnené včas, pretože prihláška bola podaná po uplynutí absolútnej premlčacej doby.

Vzhľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca v konaní na konkurznom súde, nebolo sa potrebné zaoberať argumentmi uvedenými v odvolaní ohľadne pôžičky vo výške 200.000,- DEM. Odvolací súd navyše len uvádza, že navrhovateľ v konečnom dôsledku i tak v konaní na konkurznom súde a ani v odvolaní nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že sporná sumu 20.000 DEM bola poskytnutá I. E. ako fyzickej osobe a následné preúčtovanie v účtovníctve navrhovateľa nemôže dodatočne zmeniť právny vzťah, ktorý vznikol pri uzavretí zmluvy. K zmene v osobe dlžníka by mohlo dôjsť len na základe zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá musí mať písomnú formu a len so súhlasom veriteľa ( ). I. E. v čase poskytnutia pôžičky (uzatvorenia zmluvy) nebol konateľom dlžníka, a preto nemohol v jeho mene konať.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozhodnutie konkurzného súdu v tej časti, ktorým zamietol návrh na určenie pohľadávky s doplnením právneho odôvodnenia, ako vecne správne podľa

Pretože odporca nepodal proti rozhodnutiu konkurzného súdu v časti, ktorým uznal oprávnenosť pohľadávky vo výške 50.447,13 Eur a 13.218,53 Eur odvolanie, s prihliadnutím na zásadu zákaz reformacio in peius -vychádzajúc z , ostáva tento výrok rozhodnutia konkurzného súdu právoplatný.

Odvolací súd navyše konštatuje, že konkurzný súd opomenul aj tú právnu skutočnosť, že dlžníkovi bola rozhodnutím uvedeného súdu č. k. - 12 zo dňa 4. januára 2010 povolená reštrukturalizácia.

Navrhovateľ si ako veriteľ v reštrukturalizačnom konaní uplatnil sumu 104.751,- Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 78.508,- Eur a z úroku vo výške 26.242,68 Eur. Správca uznal veriteľovi pohľadávku vo výške 13.277,57 Eur a poprel vo výške 91.473,09 Eur. Navrhovateľ ako veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka, nepodal žalobu o určenie tejto pohľadávky.

Ak veriteľ popretej pohľadávky nepodá žalobu o jej určenie v zákonnej lehote, na prihlásenú pohľadávku sa v reštrukturalizácii už v popretom rozsahu neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať ( § 124 ods. 5 ZoKR).

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 66 z 26. júla 2010 potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka PLAST LINE NOVA s.r.o., Veľký Krtíš.

Pokiaľ ide o trovy konania na súde prvého stupňa, je potrebné odvolaniu vyhovieť. Vzhľadom na to, že konkurzný súd rozhodoval o trovách konania podľa na základe úspechu vo veci, mal rešpektovať tú skutočnosť, že úspech navrhovateľa bol 77,36 % a jeho neúspech (úspech odporcu) bol 22,63%. Z uvedeného vyplýva, že úspech navrhovateľa výrazne prevyšuje úspech odporcu, a preto tejto procesnej situácii nezodpovedá výrok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Za danej situácie má navrhovateľ právo na pomernú náhradu trov konania, a to v pomere 54,68 %.

Pri výpočte náhrady trov konania bolo potrebné určiť výšku za jeden úkon právnej služby. Navrhovateľ si vypočítal hodnotu úkonu právnej služby na sumu 579,25 Eur alebo alternatívne na 552,69 Eur, pričom vychádzal z hodnoty sporu vo výške 78.508, 79 Eur alebo zo sumy 65.231,21 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že ide o určovací spor (tak ako to nakoniec uviedol aj navrhovateľ), pričom v prípade konaní o určenie pohľadávky judikatúra považuje predmet sporu za taký, ktorý nie je možné oceniť a nie podľa výšky pohľadávky, ktorá je predmetom určovacieho konania. Odvolací súd pokračuje v tejto judikatúra v záujme jej jednotnosti a predvídateľností súdnych rozhodnutí, rešpektujúc tak princíp právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu, pri zachovaní požiadavky na ústavne konformný výklad. K hodnote predmetu konania v spore o určenie pohľadávky pre účely konkurzného konania a k základnej tarifnej odmene za úkon právnej služby zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR, napr. v konaní sp. zn. zo 7. októbra 2009 a sp. zn. z 13. decembra 2011.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd určil hodnotu úkonu právnej služby na 57,Eur za rok 2011 a na 60,80 Eur za rok 2013. Režijný paušál za rok 2011 je 7,41 Eur a za rok 2013 je 7,81 Eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za 5 úkonov právnej služby, a to za prevzatie a prípravu veci, spísanie návrhu (7. júna 2011), účasť na pojednávaní 22. septembra 2011, 4. júna 2011 a na pojednávaní 6. augusta 2013. Takto za päť úkonov právnej služby sú trovy konania 291,16 Eur + režijný paušál vo výške 37,85 Eur, spolu 329,01 Eur. Ďalej navrhovateľovi odvolací súd priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky o odmeňovaní , a to za rok 2011 - náhradu za stratu času stráveného cestou z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť za šesť polhodín po 12,35 Eur, čo je spolu 74,10 Eur a za rok 2013 dva krát náhrada za stratu času stráveného cestou z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť po šesť polhodín (13,02 Eur x 6) čo je spolu za dve cesty 156,24 Eur. Takto náhrada straty času za tri cesty na pojednávanie je 230,34 Eur. Ďalej navrhovateľ má právo na náhradu trov za cestovné výdavky z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť, čo je 172 km, pri použití motorového vozidla I. Q. EČ: I. XXXG., ktoré vyúčtoval navrhovateľ za kombinovanú spotrebu 5 litrov/ 100 km ( o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. ). Za rok 2011 bola v čase vykonanej cesty j priemerná cena PHM 1,347 Eur za liter, pričom náhrada za kilometer jazdy pri služobnej ceste je 0,183 Eur za kilometer. Takto cestovné výdavky predstavujú za služobnú cestu na pojednávanie v júni 2013 sumu 43,21 Eur. Priemerná cena PHM v júni 2013 bola 1,364 Eur a základná náhrada za kilometer jazdy 0,183 Eur, v dôsledku čoho sú cestovné výdavky spolu 43,21 Eur. Priemerná cena PHM v septembri 2013 bola 1,392 Eur za liter a základná náhrada za kilometer jazdy 0,183 Eur za kilometer, v dôsledku čoho sú cestovné výdavky 43,45 Eur. Takto náhrada za cestovné výdavky za tri cesty je spolu 129,73 Eur. Odmena za právne služby a uvedené náhrady predstavujú sumu 689,- Eur . K tejto sume odvolací súd pripočítal 20% DPH podľa vyhlášky o odmeňovaní vo výške 137, Eur, čo je spolu 826, Eur.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal úspech v pomere 54,68% a tomu zodpovedajú trovy v výške 452,15 Eur. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že trovy konaní ktoré sú vyvolané konkurzom sú vylúčené z uspokojenia, a preto nemôžu byť v konkurze uspokojené [§ 100 ods. 2 písm. a) ZoKR].

Právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal odporca, ktorý bol v konaní úspešný. Vzhľadom na to, že odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd o nich nerozhodoval ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.