Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/53/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Marcinovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody 13, proti žalovaným: 1/ E. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom v F., C. X, B. G. XXX/X, H. - D. A., ČR, 3/ A. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., A. XX, 4/ C. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. K., L. M. N. XXX, O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.septembra 2022 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 20. septembra 2022 č.k. -336 vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 20. septembra 2022 č.k. -336 priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu trov konania, v spore, kde rozsudkom vo veci samej zo dňa 14.09.2021 rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 08.06.2022 súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu po vrátení veci bolo rozhodnúť iba o trovách konania, a teda súd opätovne riešil otázku nároku na náhradu trov konania.

3. Po citácii ustanovení , , , , súd dospel k záveru, že nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Konštatoval, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, pričom účelom ustanovenia je umožniť zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania.

4. Súd konštatoval, že samotný spor je na súde vedený od roku 2008, v merite súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.09.2021. Žalovaná 2/ počas celého konania spochybňovala nárok žalobcu. Vo všetkých svojich tvrdeniach popierala dôvodnosť tohto nároku. Jej negatívny postoj k sporu je obsahom spisu (č.l. 41, č.l. 82, vypočutá na pojednávaní konanom dňa 10.06.2010, bola prítomná aj na obhliadke dňa 28.06.2012 na č.l. 112-113). Aj vo svojom podaní na č.l. 264 zo dňa 03.09.2021 trvala na svojich argumentoch ohľadne nároku žalobcu. Po rozhodnutí súdu žalovaná 2/ podala odvolanie iba do výroku

o náhrade trov konania. Ak žalovaná 2/ poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, mohla sama svojou aktivitou prispieť k rýchlejšiemu ukončeniu sporu. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/, že celý predmet sporu bol zapríčinený iba nesprávnym postupom katastra. Žalovaná mohla v spore kedykoľvek uznať nárok, ktorý v konečnom dôsledku v odvolaní nerozporovala. Súd teda dospel k záveru, že nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanom spore.

5. O náhrade trov konania preto rozhodol podľa v spojení s s tým, že priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/ a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi tak, že žiadna strana sporu nemá nárok na ich náhradu.

7. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie. Konštatovala, že jej procesné postavenie v predmetnom súdnom spore bolo odvodené od jej postavenia spoluvlastníčky spornej nehnuteľnosti, ku ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel dedením po svojej starej matke. Počas konania uvádzala iba to, čo si pamätala a síce, že jej matka, ktorá nikdy nebola v katastri nehnuteľností oficiálne zapísaná ako vlastníčka, v čase prevodu spornej nehnuteľnosti bola po mozgovej príhode a nevedela vykonávať základné hygienické úkony. Preto nepredpokladala, že by bola schopná podpísať akúkoľvek zmluvu. Celé konanie prebiehalo 13 rokov, vykonávalo sa rozsiahle dokazovanie a ani konajúci súd nevedel ustáliť skutkový stav, pokiaľ nebolo ukončené dokazovanie. Nakoniec o určení vlastníckeho práva bolo rozhodnuté tak, že žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním, nie na základe právneho úkonu. Súd zdôvodnil priznanie trov konania žalobcovi tým, že opakovane popierala dôvodnosť žalobcovho nároku. Tu zdôraznila, že iba trvala na skutočnostiach, ktoré jej boli známe. Pretože o ďalších skutočnostiach nemala vedomosť a nevedela posúdiť, či žalobca môže alebo nemôže byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti z iného dôvodu, tak celú procesnú situáciu nekomplikovala, navrhovala pojednávať bez jej prítomnosti, keď sa ospravedlňovala z účasti na pojednávaniach a nenavrhovala ďalšie dôkazy. Čakala na rozhodnutie súdu, ktoré nenapadla odvolaním a rešpektuje ho. To neznamená, že tento prípad nie je vzhľadom na jej postavenie a vzhľadom k osobitosti celej veci výnimočný, preto s prihliadnutím na charakter tohto konania má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať žalobcovi náhradu trov konania. Pre posúdenie výnimočnosti prípadu nepostačí konštatovať, že trvala na svojich tvrdeniach. Ak by od začiatku súhlasila s tým, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, aj keď o tom nebola presvedčená, keďže bola ako spoluvlastníčka vedená v katastri nehnuteľností, tak by nebola povinná na náhradu trov konania, pretože by ich vznik nespôsobila. Jej momentálne postavenie je totožné s vyššie uvedeným práve pre postoj k celej veci a síce, že čakala na rozhodnutie súdu, ktoré vychádzalo z vykonaného dokazovania a ktoré následne nerozporovala. Žalobca nikdy pred rokom 2005 ju neoslovil s tým, aby usporiadali vzťahy k spornej nehnuteľnosti a až po nesprávnom postupe katastra, o ktorom nemohla vedieť, že je nesprávny, začal súdne konanie, ktorého musela byť účastná.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedol, že v predmetnej právnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ako ani žiadne výnimočné okolnosti, neexistujú. Pokiaľ žalovaná uvádza v odvolaní opak, uvedené ostáva iba v rovine jej vlastných tvrdení a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. V prípade aplikácie ustanovenia zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Bolo vyslovene dôkazným bremenom žalovanej, aby táto preukázala splnenie týchto dvoch zákonných podmienok, pričom žalovaná nepreukázala existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa a nepreukázala ani existenciu žiadnych výnimočných okolností na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi vo veci. Predmetné konanie je konaním sporovým, kde žalovaná vystupuje riadne v postavení sporovej strany, t.j. nevystupovala v konaní ako svedok, ktorý vypovedá o určitých skutočnostiach, ale v pozícii žalovanej strany, ktorá má jednak povinnosť tvrdenia a jednak povinnosť dôkaznú. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde súd konštatoval, že žalovaná 2/ popierala dôvodnosť nároku žalobcu, a to od začiatku tohto súdneho konania až do samotného rozhodnutia vo veci. Z uvedeného vyplýva, že ešte 11 dní pred týmto rozhodnutím súdu vo veci žalovaná stále popierala nárok žalobcu. Z obsahu spisu je zjavné, že žalovaná popierala nárok od začiatku konania až do samotného rozhodnutia vo veci. Okolnosť, ktorá viedla k uplatneniu nároku žalobcu nevznikla zavineným konaním žalobcu, žalobca bol nútený uplatniť si svoj nárok na súde a riadne tento nárok preukázať, pričom sa rovnako musel pred

tvrdeniami žalovanej v konaní brániť a využívať prostriedky procesnej obrany, a teda je toho názoru, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ako ani žiadne výnimočné okolnosti tu absentujú pre možnosť uplatnenia postupu súdu podľa § 257.

9. Žalovaná 2/ v odvolacej replike zotrvala na všetkých doterajších vyjadreniach uvedených v odvolaní o trovách konania, ako aj vo všetkých vyjadreniach predložených súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej 2/ ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 2/ nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

12. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. vychádzajúc z úvahy, že žalobca bol v spore plne úspešný. Nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by aplikoval ust. a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

13. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

14. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Citované ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení , tzn. trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Úspešná strana má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu svojho úspechu (čiastočného alebo plného) v spore.

16. V prejednávanom spore s poukazom na ust. je potrebné dospieť k záveru, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaná 2/ sa domáhala aplikácie ust. , a teda nepriznania náhrady trov konania vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach danej veci.

18. K týmto okolnostiam podľa názoru žalovanej 2/ patrí skutočnosť, že celé konanie bolo vyvolané nesprávnym postupom príslušného katastra nehnuteľnosti, čo je zrejmé z vyjadrenia tohto úradu, ktoré sa nachádza v spise. Svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením po starej matke, ktorá bola po svojej smrti zapísaná na LV a podľa vyjadrenia katastra nesprávne, preto sa nemohla vyhnúť súdnemu konaniu.

19. Uvedené namietala aj v odvolaní, pričom uviedla, že aj keď popierala dôvodnosť žalobcovho nároku, robila tak iba preto, lebo nevedela posúdiť, či žalobca môže byť vlastníkom nehnuteľnosti z iného dôvodu, preto celú vec nekomplikovala.

20. V zmysle ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady za zavinenie ( ).

22. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

23. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

24. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

25. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

26. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

27. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

28. Pokiaľ žalovaná dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania vidí v okolnostiach prejednávanej veci, odvolací súd dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu ust. .

29. V danom prípade neboli zistené také okolnosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania stranám sporu.

30. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie po dôslednom prešetrení všetkých okolností konkrétnej veci. V tejto súvislosti súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu a posúdil, či sú dané dôvody, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. .

31. Súd svoje úvahy, ako dospel k záveru, že tvrdené okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s týmito úvahami sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

32. Súd správne konštatoval, že žalovaná 2/ počas celého konania spochybňovala nárok žalobcu, vo všetkých svojich podaniach popierala dôvodnosť tohto nároku a na svojom stanovisku zotrvala aj krátko pred rozhodnutím vo veci samej (14.09.2021), keď v podaní zo dňa 03.09.2021 trvala na svojich argumentoch ohľadne nároku žalobcu.

33. Odvolacia námietka žalovanej spočívajúca v tom, že pre posúdenie výnimočnosti prípadu nepostačí konštatovať, že trvala na svojich tvrdeniach, nie je dôvodná.

34. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V tejto súvislosti súd prihliada na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu a posúdi, či sú dané dôvody, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. . Dôvodom na aplikáciu ust. môže byť aj stanovisko k návrhu na začatie konania pred podaním žaloby, teda skutočnosť, či postoj druhej strany neviedol k podaniu samotnej žaloby, rovnako ako aj postoj druhej strany v priebehu sporu, a to, či druhá strana bola prístupná mimosúdnej dohode.

35. Súd prvej inštancie uvedené kritériá dôsledne vyhodnotil a skutočnosť, že žalovaná nerozporovala rozhodnutie súdu vo veci samej nezmenilo nič na tom, aký bol jej postoj k prejednávanej veci v priebehu celého sporu.

36. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie.

37. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V odvolacom konaní bola žalovaná 2/ neúspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia a priznal žalobcovi proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).