Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-330-2013.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/330/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: W. A. N., V..Z.., Z. Z. P. X, N., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: Z. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, N., H..Č.. na D. O., R. P. W. A., A. Okresného Z. N. S., P. R. XX,XX I., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Z. N. S., Č..G.. XXC XXX/XXXX- XX R. W. XX. V. XXXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy XX,XX I. a náhrady trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa cestovala dňa XX.XX.XXXX U. Č.. XX O. C. W. S. N. a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom sa nepreukázala platným cestovným lístkom, cenu ktorého neuhradila na mieste a ani v dodatočnej lehote na plnenie poskytnutej jej navrhovateľom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa §100 ods. 1, § 108 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 9 písm. b/ a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o dráhach (ďalej len „zákona č. 168/1996 Z.z.“) a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, konštatoval, že jednoročná premlčacia lehota; v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy; začala v danej veci plynúť dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. dňom XX.XX.XXXX; kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, ktorým dňom navrhovateľovi vznikla možnosť podať návrh na začatie konania na súd titulom porušenia jeho prepravného poriadku; a táto lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX. Keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa XX.XX.XXXX, opatrovníčka odporkyne dôvodne vzniesla námietku premlčania a nakoľko sa v danom prípade nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosť cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie nepreukázal platným cestovným lístkom; zaplatiť dopravcovi cestovné (X,XX I.) a úhradu vo výške stonásobku základného cestovného vznikla cestujúcemu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou lehotou; keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že je v danej veci na mieste použiť § 101 Obč. zák., tzn., že pohľadávka vo výške XX,XX I. nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (XX.XX.XXXX) premlčaná. Záverom si uplatnil náhradu trov konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec v medziach a rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.).
Táto služba vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb (§ 108 Obč. zák.).
Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať návrhom na začatie konania, na základe ktorého dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však odporca vznesie námietku premlčania, zaniká súdna vymáhateľnosť nároku, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 ods. 1, § 101 , § 108, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v spojení so zákonom č. 168/1996 Z.z. (§ 12 ods. 4 a § 14 ods. 2), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho nároku aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé.
V § 108 Obč. zák. je stanovená jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie práva z prepravy, ktoré zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák.. V jednoročnej premlčacej lehote v zmysle § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci mu z § 760 Obč. zák., ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 56/2012 Z.z., keď tento nárok, aj keď v ňom nie je výslovne uvedený, jednoznačne patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák.. Zákon č. 56/2012 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a prepravcom, t.j. občianskoprávne vzťahy a vzhľadom na to, že predmetný zákon výslovne neupravuje premlčanie nároku prepravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posudzovať podľa § 853 Obč. zák., a teda na základe analógie legis podľa ustanovení Obč. zák., ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák.. Zákon č. 56/2012 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, preto je potrebné použiť § 563 Obč. zák., podľa ktorého je dlžník - cestujúci povinný dlh splatiť prvý deň po tom, ako ho veriteľ - prepravca o plnenie požiadal; keď týmto dňom nastáva splatnosť dlhu, a týmto dňom ho bolo možné vykonať podaním návrhu na začatie konania na súd.
V danej veci je nesporným, že odporkyňa cestovala dňa XX.XX.XXXX U. Č.. XX O. C. W. S. N., kedy sa pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom nepreukázala platným cestovným lístkom, cenu ktorého neuhradila na mieste a ani v dodatočnej lehote na plnenie poskytnutej jej navrhovateľom. Vzhľadom na uvedené, nároky z prepravy uplatňované v tomto konaní bolo možné uplatniť na súde prvý raz dňa XX.XX.XXXX a tak jednoročná premlčacia lehota v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť dňom XX.XX.XXXX, ktorá lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX. Keďže návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu dňa XX.XX.XXXX, tento bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa § 108 Obč. zák.. Ak teda súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporkyne postupoval správne a nemohol navrhovateľovi návrhom uplatnené právo priznať, správne preto jeho návrh z tohto dôvodu zamietol. Tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní o nesprávnom vyhodnotení začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvého stupňa preto nie je správne.
So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni úspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.