Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_8C-276-2013.pdf
PDF · 80.67 KB
No categories available
8C/276/2013
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: JÁ. E., Y.. XX.X.XXXX, E. Y. XXX, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29, 036 01 dolný Kubín, proti odporcovi: S. E., B.. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. Š. XXXX/X, XXX XX G., v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode a o nariadení predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.
II. Rozhodnutie o trovách predbežného opatrenia sa ponecháva rozhodnutiu vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.11.2013 domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ žiadal, aby súd predbežným opatrením uložil odporkyni zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností G., a to s rodinným domom súp. číslo XXXX, stojacim na pozemku označenom ako parcela registra „C“, parc.č. XXXX/X v k.ú. G. o výmere 250 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXX k.ú. G. pod B5 v podiele 1/1 ako aj s pozemkami označenými ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape s vyznačením parcelného číslo XXXX/X o výmere 234 m2, záhrady zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území G., pod B5 v podiele 1/1, vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa je bývalou manželkou navrhovateľa a manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 21C/222/2010 zo dňa 25.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2011. Rozvodom manželstva zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom vyporiadané. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že rodinný dom č.s. XXXX aj s pozemkami bol zakúpený z prostriedkov BSM a za trvania manželstva, aj keď na liste vlastníctva č. XXXX je uvedená ako vlastníčka len odporkyňa. V súčasnosti podľa vyjadrenia navrhovateľa predáva odporkyňa dom prostredníctvom realitnej kancelárie za sumu 132.000,- Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dom bol rekonštruovaný a na túto rekonštrukciu si navrhovateľ zobral dva úvery v Slovenskej sporiteľni, o čom súdu predložil dôkazy. Okrem toho boli na rekonštrukciu použité finančné prostriedky navrhovateľa za predaj navrhovateľovho bytu, ktorý bol predaný za 600.000,- Sk. Rekonštrukciou rodinného domu došlo k podstatnému zvýšeniu jeho hodnoty, a to až o 100.000,- Eur. Nakoľko nedošlo k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi, odporkyňa nemá záujem o dohodu a vyššie uvedené nehnuteľnosti predá, čím navrhovateľovi znemožní vyporiadanie zaniknutého BSM a vyplatenie navrhovateľa.
Súd návrh navrhovateľa spolu s prílohami a spisovým materiálom z konania č. 8C/247/2013 preskúmal a dospel k záveru, že v konaní č. 8C/247/2013 sa navrhovateľ návrhom zo dňa 10.10.2013 domáhal nariadenia predbežného opatrenia v totožnom znení. Z návrhu však vyplynulo, že odporkyňa nadobudla
rodinný dom spolu v katastrálnom území Vrútky do svojho výlučného vlastníctva za sumu 1.100.000,- Sk (na základe kúpnej zmluvy z 6.12.2006). Po uzavretí manželstva dňa 30.12.2006 navrhovateľ s odporkyňou dokúpili k rodinnému domu pozemky, a to pod domom a vedľa domu - dvor, záhrada. Počas trvania manželstva sa na uvedenom rodinnom dome robila rozsiahla rekonštrukcia a prestavba, na ktorú si zobral navrhovateľ dva úvery v Slovenskej sporiteľni, a to v sume 350.000,- Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.3.2003 a sume 100.000,- Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.4.2003.
Navrhovateľ v podaní opakovane tvrdil, že odporkyňa predajom nehnuteľností a zrejme aj hnuteľných vecí ohrozuje vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikne v jeho prospech z vyporiadania BSM započítaním vložených prostriedkov z BSM do výlučného vlastníctva odporkyne.
V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podrobnejšiu úpravu vydávania predbežných opatrení obsahujú ust. §§ 74 až 77 O.s.p..
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 76 ods.1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 9 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že základnou podmienkou vydania predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov, alebo obava, že výkon rozhodnutia o nároku, ktorý účastník osvedčil ako dôvodný, by mohol byť ohrozený. V oboch prípadoch však musí účastník, zväčša navrhovateľ, súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku.
Pre predbežné opatrenie je charakteristická dočasnosť takejto úpravy, ktorá svojím obsahom nemusí spočívať v zabezpečení uplatnených nárokov, o ktorých sa bude konať a rozhodovať pri meritórnom
prejednávaní veci, a preto na základe predbežného opatrenia účastníci nenadobúdajú práva a povinnosti, o ktorých sa s definitívnou platnosťou rozhodne až rozhodnutím o veci samej.
Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Avšak analogicky s ust. § 79 ods. 1 O.s.p., ktorým sa ustanovujú náležitosti návrhu vo veci samej, a na ktoré odkazuje aj § 75 ods. 2 prvá veta O.s.p., musí navrhovateľ aj pri návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednak tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu hrozby reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Z povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je konaním návrhovým, je v plnom rozsahu ovládané dispozičnou zásadou. Toho dôsledkom je to, že súd nemôže vydať iné predbežné opatrenie ako je v návrhu žiadané.
Navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyni zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré podľa listu vlastníctva patria výlučne odporkyne. Navrhovateľ v konaní č. 8C/247/2013 uviedol, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a priľahlé pozemky boli zakúpené až po uzavretí manželstva. Naopak, v konaní č. 8C/276/2013 navrhovateľ uvádza, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené z prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva. O tomto tvrdení nepredložil navrhovateľ súdu žiaden dôkaz, t.j. nepredložil kúpnu zmluvu ani potvrdenie o tom, z akých prostriedkov bola uhradená kúpna cena. Súd vychádza zo skutočnosti, že na liste vlastníctva č. XXXX je vedená odporkyňa ako vlastníčka nehnuteľností v 1/1-ine, t.j. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Na uvedenom liste vlastníctva je ako titul nadobudnutia uvedený vklad V XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX - G..XXX/XX, čo svedčí tvrdeniu navrhovateľa uvedenom v návrhu zo dňa 10.10.2013 v konaní 8C/247/2013. Súd zdôrazňuje, že nanajvyš pochybnosti vzbudzuje zmenené tvrdenie navrhovateľa, že nehnuteľnosti boli zakúpené z prostriedkov BSM a za trvania BSM, keď v predošlom návrhu navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nadobudla rodinný dom do výlučného vlastníctva, čo vyplýva aj z listu vlastníctva.
Navrhovateľ odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že predajom rodinného domu odporkyne môže dôjsť k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikne v jeho prospech z vyporiadania BSM započítaním vložených prostriedkov z BSM do výlučného vlastníctva odporkyne. Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ bude požadovať od odporkyne vrátenie vložených prostriedkov, ktoré vložil do rekonštrukcie rodinného domu, čo môže požadovať bez ohľadu na to, či odporkyňa rodinný dom predá. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto pohľadávky, nakoľko zmluvy o splátkových úveroch boli uzavreté v roku 2003, t.j. tri roky pred uzavretím manželstva s odporkyňou, teda nie je zjavné, na aký účel peniaze použil. Tvrdenie, že navrhovateľ vložil do BSM sumu 600.000,- Sk z predaja vlastného bytu, o čom súdu nepredložil žiadne dôkazy.
Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné, neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, a preto návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súd nemôže predbežným opatrením nariadiť odporkyni ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností, zákaz s nimi nakladať, keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenie o nadobudnutí nehnuteľností za trvania a z prostriedkov BSM nepreukázal. Súd konštatuje, že zásah do vlastníckych práv odporkyne by bol v danom prípade neopodstatnený, nedôvodný a neadekvátne by obmedzil odporkyňu v realizácii ústavou garantovaného vlastníckeho práva.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na to skutočnosť, že sa v danej právnej veci vedie aj konanie o vyporiadanie BSM, súd o trovách konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.