Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-7-2012.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletého P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky C. I., rod. I., nar. X.X.XXXX, Č. Č.. XXX, Č., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná č. 2835/1A, Čadca a otca G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom B. Č.. X, J., v konaní zast. opatrovníčkou C. Y., T. Č.. XX, J., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. P 149/97 zo dňa 30.1.1998 v časti, v ktorej súd rozhodol o určení výživného na maloletého P. I., nar. XX.X.XXXX, z v y š u j e počnúc dňom 24.1.2012 na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 24.1.2012 do 26.11.2013 vo výške 4.400,- Eur j e otec p o v i n n ý splatiť matke do jedného roka po právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 23.1.2012 matka maloletého P. I. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala návrh o zvýšenie výživného na maloletého, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci P 149/97 zo dňa 30.1.1998, ktorým bol maloletý P. I. zverený do výchovy matky a odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. sumou 2.000,- Sk mesačne (66,39 Eur). Matka uvádzala, že od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom sa situácia značne zmenila v potrebách maloletého. V čase podania návrhu mal 14 rokov, pričom prevažnú časť roka trávi spoločne s matkou vo Veľkej Británii, kde navštevuje aj školské zariadenie, kam musí pravidelne denne dochádzať hromadnou dopravou, pričom mesačné výdavky na cestovné predstavujú okolo 30,- Eur. Ďalšie výdavky súvisia s materiálnym zabezpečením potrebným na štúdium, stravou v školskej jedálni, výdavkami na šatstvo, čo mesačne predstavuje sumu okolo 120,- Eur. S vyšším vekom sa zvýšili aj výdavky na stravu, oblečenie a školské potreby a vzhľadom na to, že maloletý je veľmi nadaný, venuje sa hokeju, členské do klubu matku mesačne stojí 90 libier (108,- Eur), tiež mu sama hradí cestovné na zápasy, ktoré sú po celej Británii, ako aj hokejovú výstroj, pričom len výstroj na sezónu stojí okolo 500,- Eur (hokejky, korčule, chrániče, keďže dieťa rastie, dresy a pod.). Maloletý P. má aj iné voľno časové aktivity, rôzne športy a krúžky, čo tiež predstavuje zvýšené náklady. Otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ním od jeho narodenia, na výživné neprispieva, nič nekupuje pre maloletého, neprejavuje záujem o jeho študijné výsledky, nenakupuje mu oblečenie a podobne. Naposledy mu bolo výživné zrážané z príjmu v Ústave na výkon väzby v Nitre na základe uznesenia Okresného súdu v Čadci E 962/2000 zo dňa 4.7.2003. Na základe vykonaného dokazovania v tejto veci súd prvým rozsudkom rozhodol dňa 20.2.2013 tak, že návrh zamietol z dôvodu, že otec si v súčasnosti neplní riadne určenú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu
bola rozsudkom súdu určená. Ustálil, že zvýšenie výživného v danom prípade by neznamenalo pomoc matke maloletého P. pri uhrádzaní nákladov na výživu, ktoré synovi vznikajú, pretože nie je predpoklad, že by otec pristúpil k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, ktorú si ani doposiaľ riadne neplní. Proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 20.2.2013 v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého, ktorá poukazovala na nedostatočne zistený skutkový stav. Pokiaľ sa týka potrieb maloletého, mala preukázané zvýšenie nákladov na stravu a potreby dieťaťa a preto nesúhlasila s takýmto rozhodnutím súdu. Zastávala názor, že postoj a rozhodnutie súdu nie je namieste z dôvodu, že maloleté dieťa nemôže trpieť za to, že jeho otec sa riadne a náležitým spôsobom o neho nestará, že mu neprispieva riadne na výživu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala, že v danom prípade sú splnené všetky predpoklady, aby súd určil výživné na maloletého s tým, že dôvodová správa k §-u 75 Zákona o rodine rozširuje východiská na zisťovanie tzv. potencionálnych príjmov, ktorá uvádza, že princíp potencionality bude mať vedľa terajších dôvodov prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká. Vyjadrila presvedčenie, že súd mal v danom prípade prihliadnuť na potencionalitu, schopnosti, možnosti otca riadne si plniť svoje vyživovacie povinnosti s tým, že je v jeho schopnostiach, možnostiach vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a vzdelanie, plniť si takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.9.2013 pod sp. zn. 9CoP/69/2013 druhostupňový súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Po zrušení prvostupňového rozsudku v ďalšom konaní prostredníctvo dožiadaného Okresného súdu v Bratislave III žiadal výsluch matky otca maloletého C.L. Y. s tým, aby sa bližšie vyjadrila k tomu, kde sa jej syn zdržiava a v prípade, že jeho pobyt nie je známy, aby sa vyjadrila, či je ochotná v konaní zastupovať syna ako opatrovníčka, prípadne aby oznámila okruh osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako opatrovník odporcu. Pani C. Y. sa pred dožiadaným súdom vyjadrila, že nemá vedomosť o aktuálnom pobyte syna G. Y., nar. X.XX.XXXX, nie je v žiadnom kontakte s ním už pomerne dlhú dobu a nemá o ňom žiadnu vedomosť. Súhlasila s tým, aby bola ustanovená za opatrovníka G. Y. na jeho zastupovanie v konaní pred Okresným súdom v Čadci. Uznesením prvostupňového súdu zo dňa 25.9.2012 bola ustanovená za opatrovníka odporcovi G. Y. pani C. Y., nar. XX.XX.XXXX. V ďalšom konaní súd nariadil ďalšie dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu Ústredie, Bratislava, či poberá otec maloletého G. Y.P., nar. X.XX.XXXX, sociálne dávky, rovnaký dopyt bol urobený na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Ústredie, Bratislava, či platí odvody z titulu zdravotného poistenia. Na súdom položené otázky príslušné orgány odpovedali tak, že správou z 28.1.2013 Sociálna poisťovňa Ústredie, Bratislava oznámila, že otec maloletého nie je poberateľom nemocenských dávok, dávok úrazového poistenia, dávok garančného poistenia, dávok nezamestnanosti a dávok dôchodkového poistenia. Ďalšou správou boli zisťované ďalšie skutočnosti týkajúce sa zdravotného poistenia menovaného, keď naposledy bol poistený otec maloletého v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v období od 3.3.2007 do 4.3.2007 a od tohto dátumu neboli v evidencii žiadne záznamy poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa v správe zo 4.2.2013 uvádzala, že G. Y. je evidovaný ako poistenec s nepokrytým obdobím, to znamená, že neevidujú u neho žiadneho platiteľa poistného. Súd na základe takto vykonaného dokazovania v ďalšom konaní na pojednávaní zo dňa 26.11.2013 vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania s tým, že od 24.1.2012, kedy súd prvého studňa po prvý krá rozhodol a vec bola zrušená a vrátená na nové konanie a rozhodnutie, neplatil ani ďalej žiadnou sumou na maloletého. Matka maloletého doposiaľ nežiadala o určenie náhradného výživného, pretože situácia na strane otca bola taká, ako bolo v priebehu konania zistené, ktoré skutočnosť ho však nezbavuje povinnosti riadne sa starať o potreby maloletého. Súd v ďalšom rozhodovaní aj v zmysle stanoviska, ktoré zaujal vo veci druhostupňový súd, kedy poukázal na predpoklady zmeny rozhodnutia o výživnom podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie prechodnú a musí ísť o zmenu zásadnú. V tomto konaní mal súd preukázané, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť oboch rodičov, keď v prípade odporcu ako otca maloletého P. I., je trvalý nezáujem o povinnosti starať sa o výživu maloletého, od narodenia sa o dieťa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu, správa sa nezodpovedne, ktorá skutočnosť vyplýva aj z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, že bol niekoľko krát vo výkone väzby a trestu odňatia slobody podľa správ sociálnej a zdravotnej poisťovne
neuhrádza žiadne poistné, zdržiava sa na neznámom mieste, nedal o sebe dlhý čas vedieť ani svojej matke, ktorá v ďalšom konaní vystupuje ako opatrovníčka otca, pretože súdu sa nepodarilo zistiť zo žiadnych inštitúcií, ktoré evidujú pobyt osôb, kde sa v súčasnej dobe otec maloletého G. Y. nachádza. V danom prípade súd vychádzal zo zásady potencionality, ktorá v dôvodovej správe k Zákonu o rodine v §- e 75 Zákona o rodine poukazuje na východiská zisťovania schopností a možností na strane povinného rodiča, keď princíp potencionality príjmov má prioritu pred princípom fakticity, teda zo spôsobu života, ktorý bol v súdnom konaní o zvýšenie výživného jasne preukázaný, že otec maloletého G. Y. sa správa nezodpovedne, je tu predpoklad z justičnej praxe, že mnohí povinní rodičia sa vzdávajú trvalého zamestnania, aby nebolo možné zistiť výšku ich príjmov a v mnohých prípadoch sa zamestnávajú v tzv. čiernej ekonomike, kedy príjmy sú veľmi ťažko zistiteľné a na druhej strane je treba vychádzať z potrieb maloletého, ktoré skutočne od ostatného rozhodnutia o výživnom vzrástli vzhľadom na vek, zdravotný stav, vzdelanie maloletého, jeho záujmy a potreby, tak ako ich matka špecifikovala, preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného dospel k záveru, že výživné určené pôvodne sumou, ktorá v prepočte na euro predstavovala 66,39 Eur, nie je adekvátna potrebám maloletého, ktoré matka riadne špecifikovala a preto za danej situácie, kedy matka celé roky všetky potreby maloletého hradí zo svojho príjmu, pracuje v zahraničí, aby mohla zabezpečiť maloletému adekvátne vzdelávanie, jeho záujmovú činnosť a potreby. Súd preto výživné zvýšil na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 24.1.2012, ktorú sumu je povinný otec platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 24.1.2012 do 26.11.2013 oproti pôvodne určenej sume (i keď ani túto doposiaľ otec neuhradil) súd vyčíslil vo výške 4.400,- Eur, ktorú sumu je povinný splatiť matke do jedného roka po právoplatnosti rozsudku. V súdenom prípade matka vzhľadom na to, že žije a pracuje vo Veľkej Británii, je v konaní zastúpená advokátom, avšak neuplatňovala si voči otcovi náhradu trov právneho zastúpenia, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).