Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/53/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore navrhovateľov: X/ U. S., T., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, Š. C. G., X/ H. P., B.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, Š. C. U., obaja v zastúpení: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., AK v Bratislave, Hurbanovo námestie 1, IČO: 50 568 124, proti povinným z neodkladného opatrenia: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ Obec Hrubý Šúr, so sídlom Hrubý Šúr 205, IČO: 00 305 987, 3/ Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.marca 2023, č.k. -91, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/,2/,3/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznal povinným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke návrh posúdil podľa , , , , , C.s.p v spojení s , , a podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o práve cesty (prechod a prejazd cez pozemky žalovaných) berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje oprávnenému z vecného bremena a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Výkonom práva vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad primeranú mieru a preto súd musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo najmenej. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Mal za to, že navrhovatelia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu ako vlastníkov susediacich nehnuteľnosti - pozemkov. Poukázal na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ vzhľadom k oprávneniu povinného 1/ (Slovenský pozemkový fond) zmluvou zriadiť na pozemku vo vlastníctve štátu vecné bremeno v zmysle a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, sa opakovane písomne obrátili na povinného 1/ so žiadosťou o zriadenie vecného bremena, pričom doposiaľ im nebolo vyhovené. Uvedené mal osvedčené z predloženej listovej komunikácie medzi stranami tohto sporu. Konštatoval, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia ešte

pred začatím konania vo veci samej, pričom v návrhu uviedli, že vydaním neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov, že podávanie žaloby vo veci samej nebude potrebné a ani dôvodné, teda, že navrhované neodkladné opatrenie splní funkciu úpravy pomerov s trvalými účinkami. Uviedol, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že je nevyhnutná dočasná úprava vzťahov medzi stranami, resp. že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Uviedol, že navrhovatelia si ako primárny prostriedok súdnej ochrany zvolili nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, teda návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa de facto domáhajú konečnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovatelia žiadajú, aby im bolo umožnené vykonávať svoje vlastnícke právo v zákonnom rozsahu v zmysle, že k svojmu pozemku nemajú riadny a systematický prístup, avšak svojho práva sa domáhajú formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré svojím obsahom (zriadením vecného bremena) de facto obmedzuje výkon vlastníckeho práva žalovaných ako vlastníkov pozemkov, ktoré majú byť zaťažené vecným bremenom. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa súd musí zaoberať aj posúdením primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Mal za to, že v prípade zriadenia vecného bremena autoritatívnym rozhodnutím súdu ide o konanie, pri ktorom daná vec vyžaduje riadne dokazovanie, nakoľko ide o vážny zásah do vlastníckeho práva žalovaných, keď vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. V tomto prípade teda dospel k záveru, že nariadeniu žiadaného neodkladného opatrenia bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia aj bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zriadenie vecného bremena predstavuje zásah do vlastníckeho práva, pričom súd musí dbať na to, aby vlastník zaťaženej nehnuteľnosti bol obmedzený vo svojich právach len v nevyhnutnej miere a za náhradu. Je nepochybné, že v tomto prípade sa navrhovatelia snažia docieliť obmedzenie vlastníckeho práva povinných v štádiu konania, na ktoré by už následne nenadväzovalo konanie vo veci samej. Tak významný zásah do vlastníckeho práva povinných by však mal byť predmetom riadneho súdneho konania, v ktorom by dôvodnosť skutkových tvrdení navrhovateľov a z nich vyplývajúcich nárokov bola predmetom dokazovania a to aj s poukazom na Základné princípy , najmä Článok 6 ods. 1, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Mal za to, že v tomto konaní rozhodne nejde o prípad veci, ktorý by si vyžadoval zvýšenú ochranu žalobcov ako strany sporu a odôvodňoval zriadenie vecného bremena navrhovaným neodkladným opatrením. Zriadenia práva vecného bremena neodkladným opatrením sa navrhovatelia domáhajú z dôvodu, že k dotknutému pozemku, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve, nemajú žiadnu možnosť prístupu, okrem prístupu cez pozemok vo vlastníctve povinného 1/, pričom chcú dotknutý pozemok v ich vlastníctve riadne využívať a to aj na poľnohospodársky účel, ktorým sú súkromné pestovateľské aktivity navrhovateľov a skvalitnenie poľnohospodárskej pôdy jej zavlažovaním. Podľa navrhovateľov vydaním neodkladného opatrenia sa žalovaným uloží povinnosť strpieť na dotknutých parcelách právo prechodu a prejazdu, ako aj uloženia inžinierskych sietí bez obmedzenia žalovaných na výkone ich práv k ich pozemkom a umožní sa výkon vlastníckeho práva navrhovateľov, ktorí v súčasnosti na svoj pozemok nemajú žiadnu možnosť vstupu a z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebujú prechádzať cez dotknuté parcely. Nariadením neodkladného opatrenia tak dôjde iba k náprave nezákonného stavu a k prevencii proti ďalšiemu možnému poškodzovaniu práv navrhovateľov do budúcna. V tomto smere dospel k záveru, že dôvody, ktorými navrhovatelia odôvodňujú naliehavú potrebu neodkladnej úpravy dostatočne neosvedčujú existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi nimi a žalovanými v zmysle preukázania hrozby závažnej ujmy, resp. škody, teda že úprava vzťahov medzi stranami je naliehavá a nevyhnutná do takej miery, že vyžaduje okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Dospel k záveru, že žalobcovia postačujúcim spôsobom neosvedčili existenciu naliehavej potreby vyžadujúcej si bezodkladný zásah súdu upravujúci pomery medzi nimi a žalovaným.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu vyhovené, z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že vydaním neodkladného opatrenia v zmysle návrhu dôjde k takej úprave pomerov medzi stranami, že podávanie žaloby vo veci samej nebude potrebné a ani dôvodné. Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorá bude účinná a zabezpečí trvalú nápravu. Domáhajú sa efektívnej ochrany svojho vlastníckeho práva pred nečinnosťou a odmietavým postojom žalovaných, ktorí znemožňujú výkon ich vlastníckeho práva k pozemku. Samotný charakter nariadenia neodkladného opatrenia en bloc nevylučujú, aby konajúci súd v odôvodnených prípadoch, ak to považuje za nevyhnutné a účelné, vykonal akýkoľvek procesný úkon pred vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Súd mohol pred vydaním uznesenia, ktorým zamietol ich návrh , vykonať akékoľvek procesné úkony (či už výsluch žalovaných, výzva žalovaných na vyjadrenie k návrhu v skrátenej lehote a pod.). Jediným obmedzením súdu vo všeobecnosti je dodržanie 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Prvoinštančný súd sa nesprávne vysporiadal s charakterom neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd mal k dispozícii možnosť využitia akýchkoľvek procesných úkonov, ktorým by zabezpečil a umožnil procesnú obranu žalovaných. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení nevysporiadal s charakterom neodkladného opatrenia dostatočne, keďže neodôvodnil z akých dôvodov nepristúpil alebo nepokladal za účelné vykonať procesné úkony, ktoré by napomohli ozrejmiť skutkový stav. Z tohto pohľadu je nutné na uznesenie prihliadať ako na nepreskúmateľné nakoľko je neodôvodnené. Súd prvej inštancie sa v uznesení nevysporiadal s komplexnosťou prípadu a neodôvodnil prečo jednotlivé body návrhu, ktoré preukazujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nepovažuje za dostatočné. Mali za to, že dostatočným spôsobom preukázali a odôvodnili splnenie jednotlivých podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže sa prvoinštančný súd komplexne nevysporiadal a neodôvodnil, ktoré podmienky považuje za naplnené alebo naopak, je potrebné považovať uznesenie za nepreskúmateľné aj vo vzťahu k podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia zriadením vecného bremena podľa návrhu je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú. Na to, aby mohli efektívne uplatňovať svoje vlastnícke práva, musia mať možnosť domôcť sa súdnej ochrany v prípade, ak existuje zásah zo strany inej osoby, ktorý spočíva v neumožnení systematického prístupu na pozemok, a v dôsledku čoho nemôžu vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a tiež na ochranu pred jej poškodením a degradáciou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k naplneniu zákonom predpokladaného stavu - aby navrhovatelia mohli vykonávať vlastnícke právo zodpovedne a aby žalovaní ochraňovali verejný záujem. Mali za to, že návrhom nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných. Návrhom by boli žalovaní obmedzení iba v nevyhnutnej miere, účinky neodkladného opatrenia nebudú vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaných neprimerané a dotknú sa ich iba minimálne. Žiadajú, aby súd rozhodol iba o strpení výkonu vecného bremena, teda minimálny zásah do práva žalovaných, pričom svoje práva by mohli vykonávať v rovnakom rozsahu ako doteraz. Takýto minimálny zásah do práv žalovaných by zároveň na druhej strane umožnil riadny výkon riadny výkon na ich strane. Uloženie inžinierskych sietí podľa Technickej správy priloženej k návrhu a právo prechodu a prejazdu nijako nebránia využitiu dotknutých parciel na poľnohospodárske účely. Zámer poľnohospodársku pôdu nijako nepoškodzuje, neznižuje jej výmeru, kvalitu ani objem, nespôsobuje ohrozenie ekologickej stability územia a zachováva funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. To znamená, že je v plnom súlade s požiadavkami právnej úpravy na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný 2/ dotknutú parcelu obce nevyužíva vôbec, je dlhodobo používaná iba ako prístupová cesta k okolitým pozemkom a stavbám, pre žalovaného 2/ nemá zásadný hospodársky význam a komerčne ho nevyužíva. Zriadenie vecného bremena v rozsahu v akom to žiadajú žalovaného 2/ žiadnym spôsobom neobmedzí na využívaní dotknutej parcely obce tak ako ho využíva doteraz. Zriadenie vecných bremien v rozsahu, v akom ho vyžadujú navrhovatelia, žiadnym spôsobom nenaruší ani hlavné funkčné využitie dotknutých parciel. Dominantné funkčné využitie a teda záväzná funkcia dotknutých parciel ostane zachovaná aj po zriadení vecných bremien v prospech navrhovateľov. Podstata vecných bremien nespočíva v tom, že mení hlavné funkčné využitie nehnuteľnosti. Zámer je nevyhnutný na zosúladenie s územným plánom obce, pretože bez zámeru navrhovatelia nemôžu využívať pozemok v súlade s územným plánom. Žalovaný 1/ zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva tým, že neodôvodneným odpieraním uzatvorenia zmluvy týkajúcej sa zámeru znemožňuje systematický prístup na pozemok, ktorý je nevyhnutný pre výkon vlastníckeho práva, keďže naň v súčasnej dobe nemajú žiadnu možnosť vstupu a z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebujú prechádzať cez dotknuté parcely. V tomto čase dotknuté parcely nie sú žiadnym spôsobom poľnohospodárky využívané, a preto je najvhodnejší čas na uloženie sieti na dotknutých parcelách. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje existencia dôvodnej obavy,

že nežiaduci stav môže nastať, resp. sa zhoršiť. Nežiaduci stav v danom prípade už existuje, keďže navrhovatelia nemôžu vykonávať vlastnícke práva k pozemku z dôvodu, že k nemu nemajú zabezpečený žiaden prístup. Na dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia sa vyžaduje "iba" preukázanie existencie dôvodnej hrozby, že protiprávnym konaním potenciálne môže dôjsť k škode resp. ujme navrhovateľov. Nemajú inú objektívnu možnosť, ako docieliť ochranu ich vlastníckeho práva. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných, ktorí dotknuté parcely žiadnym spôsobom neužívajú, pričom im hrozí škoda spustnutím poľnohospodárskej pôdy a sankcie vyplývajúce zo spustnutia poľnohospodárskej pôdy. Pred podaním návrhu sa snažili v plnom rozsahu vyriešiť celú situáciu zmierlivo. K tomuto predložili spolu s návrhom dôkazy, ktoré podrobne preukazovali ich snahu o zmierlivé riešenie. K týmto dôkazom sa Súd nevyjadril vôbec. Poukázali na to, že verejný záujem na ochrane poľnohospodárskej pôdy je ohrozený. Nečinnosť a odmietanie usporiadania vzťahom medzi nimi a žalovanými nerešpektuje ochranu poľnohospodárskej pôdy a jej produkčného potenciálu, ktoré sú verejným záujmom. Nakoľko vecným bremenom sa má dosiahnuť práve ochrana poľnohospodárskej pôdy, a preto je nariadenie vecného bremena, ktoré žiadajú vo verejnom záujme. Verejný záujem na ochrane poľnohospodárskej pôdy prevyšuje akékoľvek záujmy žalovaných, ktorí dotknuté parcely momentálne nevyužívajú. Návrh neovplyvní využívanie dotknutých parciel a tie môžu byť naďalej využívané v nezmenenom rozsahu súčasne sa zabezpečí ochrana poľnohospodárskej pôdy. Poukázali na to, že obdobné vecné bremená v danom území (hoci aj vyčlenenom v územnom pláne ako poľnohospodárska pôda) nie sú neobvyklé, napríklad je zriadené právo prejazdu a prechodu k parcele G. ". Č.. XXX/XX dvom fyzickým osobám, právo uloženia inžinierskych sietí cez pozemok parcely G. Q. Č.. XXX každému vlastníkovi L.. Č.. XXX/XX, či veľký rozsah vecných bremien v súvislosti s elektrickým vedením. Súdy v obdobných veciach rozhodujú v súlade s návrhom, teda súd mal rozhodnúť v prospech navrhovateľov. Súd prvej inštancie porušil princíp predvídateľnosti rozhodovania, ktorý je jedným zo základných pilierov civilného procesu.

3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena - práva prechodu a prejazdu a vedenia inžinierskych. sietí cez pozemky SR v správe U. W. L.. Č.. XXX/ XX H. XXX/XX v zmysle návrhu a ani nesúhlasí so zriadením vecného bremena - práva vedenia inžinierskych sietí na pozemku C. W. L.. Č.. XXX/XX. Uviedol, že zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu rozhodnutím súdu by bol nebezpečný precedens, pretože pozemkov, aké vlastnia navrhovatelia sú v obci (a v každej obci) stovky, nie je mysliteľné, aby mal ich vlastník nárok na zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez okolité poľnohospodárske pozemky. Užívanie a obrábanie väčších poľnohospodárskych celkov by bolo potom nemožné, výkonom práv z tohto vecného bremena. Rovnako je neprijateľné, aby bolo elektrické vedenie vedené stredom poľnohospodársky obrábaného poľa, za účelom a v prospech jedného pozemku (pozemku navrhovateľov). Ak by mal každý vlastník každého poľnohospodárskeho pozemku právo viesť cez poľnohospodárske pozemky susedov inžinierske siete, potom by bola poľnohospodárska pôda "popredkávaná" inžinierskymi sieťami, ktoré treba nie len položiť, ale aj udržiavať, opravovať, čo opäť vyžaduje prístup a príjazd a rozkopávanie, čo opäť znemožňuje poľnohospodárske využívanie daných pozemkov. Nesúhlasí ani so zriadením práva z vecného bremena na pozemku obce W. L.. Č.. XXX/XX. Na danom pozemku je vybudovaná spevnená cesta spájajúca dve časti obce. Táto cesta zároveň oddeľuje dva poľnohospodársky obrábané celky - kultúrny diel ornej pôdy XXXX/X C. P. XX,XX V. C. W. J. U. XXXX/X C. P. XX,X V.. Výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena (ak by bolo súdom na základe neodkladného opatrenia zriadené) by tak nevyhnutne viedol 1. k spevneniu pozemku v koridore vecného bremena, teda k vzniku poľnej cesty, ktorá nebude môcť byť poľnohospodársky obrábaná, pretože po ornici, úrode, nemožno prechádzať ani pešo ani autom. Cesta, aká je dnes na pozemku C. W. L.. Č.. XXX/XX by vznikla aj na pozemkoch v správe U. W. L.. Č.. XXX/XX H. XXX/XX, ktoré sú dnes v poľnohospodárskom nájme a užívaní, 2. k rozkopaniu obecnej cesty na pozemku W. XXX/XX, uloženiu a starostlivosti (opravy, údržbu) o súkromnú stavbu - inž. sieť, tiež k uloženiu inž. siete na pozemkoch U. W. L.. Č.. XXX/XX H. XXX/XX, X. k obmedzeniu práv vlastníkov a užívateľov zaťažených pozemkov, 4. k neprimeranej výhode oprávnených z vecného bremena, zvlášť ak by bolo vecné bremeno zriadené bez náhrady, bezodplatne, 5. to všetko v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré prebiehalo v prvom stupni bez vlastníkov pozemkov, ktoré majú byť zaťažené, bez vyjadrenia poľnohospodárskeho subjektu, ktorý ich má v nájme a za ne platí. V konaní, v ktorom bola daná vlastníkom pozemkov, ktoré majú byť zaťažené možnosť sa vyjadriť k 20 stranovému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a k 20 stranovému odvolaniu navrhovateľov v lehote len 5 dní (do ktorej sa započítali 2 víkendové dni), čo je zlomok času, ktorý mal k dispozícii navrhovateľ na prípravu návrhu i odvolania. Žalovaným ani neboli doručené dôkazy pripojené k návrhu

a ani prvostupňové rozhodnutie súdu. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhajú neodkladným opatrením uložiť žalovaným povinnosť strpieť zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu a uloženia inžinierskych sietí cez pozemky vo vlastníctve žalovaných v prospech pozemku v podielom spoluvlastníctve navrhovateľov. Argumentovali tým, že žalovaný 1/ zasahuje do ich vlastníckeho práva tým, že neodôvodneným odopieraním uzatvorenia zmluvy im znemožňuje systematický prístup na pozemok, ktorý je nevyhnutný na výkon ich vlastníckeho práva.

8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade možno vec vyriešiť len autoritatívnym rozhodnutím súdu a to na základe podanej žaloby. Bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej nie je možné neodkladným opatrením zriadiť vecné bremeno. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena súdom je konštitutívne rozhodnutie, ktorým dochádza autoritatívnym rozhodnutím súdu k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva povinného subjektu; je preto potrebné, aby mu predchádzalo riadne konanie vo veci samej. Ani verejný záujem na ochrane poľnohospodárskej pôdy neopodstatňuje sám o sebe zriadenie vecného bremena neodkladným opatrením. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že charakter konania o neodkladnom opatrení bráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia. Odmietavý postoj žalovaných k zriadeniu na ich pozemkoch vecného bremena nie je relevantným dôvodom pre okamžitú úpravu pomerov neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ sa pri posudzovaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzil na tvrdenia navrhovateľov a nim predložené listinné dôkazy, a teda nevykonal ďalšie dokazovanie. Dôvodnosť neodkladného opatrenia nepreukazuje ani navrhovateľmi v návrhu prezentovaná snaha o zmierlivé vyriešenie veci podávaním žiadostí. Navrhovatelia v podanom odvolaní tak nedôvodne vytýkajú sudu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal s charakterom neodkladného opatrenia.

9. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že navrhovatelia na základe nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne neosvedčili i dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú, a ani nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

10. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na zabezpečenie prístupu ku ktorému a jeho využívaniu žiadajú zriadiť vecné bremeno právo prechodu a prejazdu a právo uloženia inžinierskych sietí. Navrhovatelia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili vznik nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Navrhovatelia sa domáhajú zriadenia vecného bremena s poukazom na a nasl. Obč. zák. v spojení s , . Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno podľa Obč. zák. jedine v prípade ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku. Ide o výnimočný

prípad, kedy je súd oprávnený autoritatívne zasiahnuť do súkromnopráveho vzťahu. O takýto prípad však v danej veci nejde. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva právo navrhovateľov domáhať sa voči žalovaným nahradenia prejavu vôle žalovaných uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena. Je výlučne na autońomnej vôli žalovaných uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o zriadení vecného bremena a ich nesúhlas nemožno považovať za protiprávne konanie ako sa to snažia navodiť navrhovatelia.

11. Navrhovatelia dostatočne presvedčivo neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáhajú nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovatelia v danom štádiu postupu konania neosvedčili svoj hmotnoprávny nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nakoľko nimi uvádzané tvrdenia a predložené listiny neboli dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti ich tvrdenia o tom, že im svedčí právo domáhať sa voči žalovaným zriadenia vecného bremena. Uloženie povinnosti žalovaným strpieť bezodplatné zriadenie vecného bremena cez pozemok vo vlastníctve žalovaných by za tejto situácie neprimerane zasahovalo do vlastníckeho práva žalovaných.

12. V danom štádiu konania nebolo osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom zo strany žalovaných, ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie. Obsah spisu nedáva podklad ani pre konštatovanie porušenia princípu predvídateľnosti rozhodnutí.

13. Po vecnom a právnom posúdení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru , že navrhovatelia neosvedčili v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením neodkladného opatrenia obmedziť výkon vlastníckych práv žalovaných, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).