Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Miroslav Rybanský, advokát so sídlom Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, proti odporcom: 1/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, 2/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 2 481,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -64 zo dňa 17.09.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok spolu s opravným uznesením č. k. -77 zo dňa 12.11.2012 v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 500,- eur zastavil.

Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1 552,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1 045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 74,33 eur spolu s úrokom vo výške 25 % od 01.04.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1 až 3; ; ods. 1, ; ods. 2, ; ods. 1, , až 5 o spotrebiteľských úveroch, nariadenia vlády č. , pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade dňa 02.07.2004 Úverovú zmluvu č.

88102-231060/4900, na základe ktorej poskytol odporcom v 1. a 2. rade spotrebný maxiúver na základe ich písomnej žiadosti, celkovo vo výške 150 000,- Sk, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na základe výšky poskytnutého úveru a hodnoty celkových nákladov spojených s úverom predstavovala 6,37 %. Dlžník bol oprávnený čerpať úver jednorázovo, ku dňu splnenia všetkých podmienok poskytnutia úveru, najneskôr v termíne do 02.07.2004. Zároveň sa podľa Článku IV. bod 1. zmluvné dlžník zaviazal splácať úver formou trvalého príkazu z bežného účtu č. 10006-680134060/4900 v prospech účtu navrhovateľa, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 999,- Sk, v členení: anuitná splátka úveru (istina a úrok 2944,53 Sk a poplatok za poistenie úveru 54,47 Sk), vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou dňa 15.08.2004 a poslednou, ktorá je splatná ku dňu 15.10.2010.

Keďže odporcovia v 1. a 2. rade si na základe Zmluvy o úvere neplnili riadne svoje povinnosti, a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle Článku IV. ods. 1. Úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splatnú časť svojho záväzku neuhradili ani na základe výzvy navrhovateľa na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 28.12.2009, navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 15.02.2010.

Ku dňu zosplatnenia záväzok odporcov pozostával z nesplatenej časti istiny vo výške 1545,93 eur, úroku z omeškania vo výške 383,33 eur a úrok z úveru ku dňu od zosplatnenia od 15.02.2010 do 15.10.2010 predstavoval sumu 123,50 eur.

Podľa poslednej delikvencie úverového účtu pred podaním žaloby nezaplatená časť istiny ku dňu 26.03.2012 predstavovala 1 545,93 eur, riadny úrok vo výške 477,95 eur a úrok z omeškania predstavoval sumu 383,33 eur.

Dňa 17.09.2012 bolo zo strany navrhovateľa doručené súdu prvého stupňa oznámenie, že zo strany odporcu v 1. rade došlo dňa 15.08.2012 k zaplateniu časti istiny vo výške 500,00 eur, preto v tejto časti navrhovateľ žiada konanie zastaviť.

Súd prvého stupňa na základe tohto procesného úkonu navrhovateľa konanie v časti istiny 500,- eur zastavil.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a rozhodol, že mu patrí ku dňu poslednej delikvencie účtu, t.j. ku dňu 26.03.2012 nesplatená istina vo výške 1 545,93 eur, úrok z omeškania vo výške 383,33 eur.

Pokiaľ ide o zmluvne dohodnutý úrok vo výške 12 % ročne, súd prvého stupňa ho priznal len odo dňa zosplatnenia úveru, t.j. odo dňa 15.02.2010 do dňa, kedy odporcovia boli povinní splácať svoj záväzok voči navrhovateľovi z uzatvorenej Úverovej zmluvy a kde bola dohodnutá posledná splátka úveru, t.j. do dňa 15.10.2010 a vypočítaný zmluvný úrok predstavuje sumu 123,50 eur.

Spolu tak pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 2 052,76 eur, po odpočítaní zaplatenej časti istiny, ktorá bola uhradená odporcom v 1. rade dňa 15.08.2012, suma istiny predstavuje 1552,76 eur, na ktorú súd prvého stupňa odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so zaplatením istiny vo výške 1545,93 eur od poslednej delikvencie na úverovom účte, t.j. odo dňa nasledujúceho po poslednej delikvencii, t.j. odo dňa 27.03.2012 do 15.08.2012, a ďalej do omeškania od úhrady časti istiny vo výške 500,00 Eur od 16.08.2012. Navrhovateľ má preto nárok na úrok z omeškania z tejto časti nezaplatenej istiny vo výške 8,75 % .

Vzhľadom na to, že ku dňu 31.03.2012 bol na bežnom účte odporcu v 1. rade nepovolený debetný zostatok vo výške 74,33 eur, súd prvého stupňa rozhodol o jeho povinnosti nahradiť navrhovateľovi túto sumu deň nasledujúci, keď sa dostal do omeškania, t.j. odo dňa 01.04.2012 vo výške dohodnutej úrokovej debetnej sadzby, ktorá podľa pravidiel ISTROBANKY ku dňu 01.07.2011 predstavovala 25% .

Navrhovateľ požadoval zaplatenie úrokov z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 1 545,93 eur, od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1 045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy kapitalizovaného úroku z úveru, t.j. zo sumy 477,95 eur, od 27.03.2012 do zaplatenia.

Podľa Článku II. ods. 2 Úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli úrok vo výške 12 % ročne. Odporcovia sa v súlade so zmluvou o úvere zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 12 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 99,55 eur od 15.08.2004 do 15.10.2010.

Poukazujúc na ustanovenia § a 503 a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR R 59/1998 súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že navrhovateľ ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 15.10.2010, t.j. do dňa poskytnutia peňažných prostriedkov s tým, že po tomto termíne navrhovateľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, v súlade s ustanovením .

Na základe uvedeného preto prvostupňový súd súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru, kapitalizované dohodnuté zmluvné úroky odo dňa zosplatnenia úveru ku dňu poslednej splátky, t.j. ku dňu 15.10.2010, kapitalizované úroky z omeškania k poslednej delikvencii úverového účtu, t.j. ku dňu 26.03.2012 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V súlade s ustanovením a Nariadenia Vlády č. priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1 545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia. Istina vo výške 1 552,76 Eur pozostáva z istiny ku dňu poslednej delikvencie účtu vo výške 1 545,93 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 26.03.2012 vo výške 383,33 eur a kapitalizovaný zmluvne dohodnutý úrok z úveru za obdobie od zosplatnenia , t.j. od 15.02.2010 do doby, kedy mali byť poskytnuté prostriedky, t.j. do 15.10.2010, spolu vo výške 123,50 eur. Po spočítaní to predstavuje sumu 2.052,76 eur, od ktorej je potrebné odpočítať sumu 500,00 eur, titulom, že dňa 15.08.2012 bola odporcom v 1. rade uhradená táto časť istiny.

V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľ požadoval priznanie úrokov z úveru od 27.03.2012 do budúcna, ako aj úroky z omeškania zo skapitalizovanej sumy úrokov z úveru, v tejto časti súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k výroku, ktorým uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 74,33 eur spolu s úrokom vo výške 25 % od 01.04.2012 do zaplatenia, súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania v súlade s ust. a nasl. uzatvorili Zmluvu o bežnom účte dňa 28.06.2004, ktorou sa navrhovateľ zaviazal zriadiť v prospech odporcu v 1. rade účet a ten sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy, podľa obchodných podmienok.

Podľa Článku VI. bod 10 všeobecných obchodných podmienok ISTROBANKY a.s. v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku banka úročí sumu nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte majiteľa, ktorý prekračuje výšku povoleného debetného zostatku, sankčnou úrokovou sadzbou, uvedenou v aktuálne vyhlasovaných úrokových sadzbách ISTROBANKY.

Ku dňu 31.03.2012 bol na bežnom účte odporcu v 1. rade nepovolený debetný zostatok vo výške 74,33 eur.

Súd prvého stupňa konštatoval, že túto sumu v súlade so zmluvou o bežnom účte úročil aktuálnou debetnou sadzbou, ktorá ku dňu 01.07.2011 bola 25%, lebo je nesporné, že odporca v 1. rade na bežnom účte prečerpal peňažné prostriedky nad rámec voľných peňažných prostriedkov, resp. nad rámec zmluvne povoleného prečerpania, čím na jeho účte vznikol debetný zostatok vo výške 74,33 eur, ktorý bol navrhovateľ oprávnený úročiť debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % v súlade s predloženými sadzbami úrokových sadzieb, vyhlásených navrhovateľom k 01.07.2011.

Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe aj v tejto časti o zaplatenie debetného zostatku v časti o zaplatenie 74,33 eur s 25 % úrokom ročne od 27.02.2010 do zaplatenia.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že odporca v 1. rade žiadal, aby mu súd povolil splátky, nezdokladoval však svoje majetkové a finančné pomery, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil, k žalobe sa písomne nevyjadril. Preto súd prvého stupňa nepovolil odporcom v 1. a 2. rade splácať predmetný dlh v splátkach, nakoľko nemal preukázanú ich majetkovú a sociálnu situáciu.

V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania prvostupňový súd uviedol, že o týchto rozhodol podľa ust. , a to že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešným v časti požadovania kapitalizovaného zmluvne dohodnutého úroku vo výške 12 % t. j. 477,95 eur od poslednej delikvencie na účte t. j. od 27.03.2012 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania z tejto sumy. Súd z tohto dôvodu vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Uznesením č. k. -77 zo dňa 12.11.2012 opravil súd prvého stupňa záhlavie rozsudku č. k. -64 zo dňa 17.09.2012, a to v označení mena odporcu v 1. rade, ktoré je K..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa pochybil a nesprávne právne posúdil vec, keď navrhovateľovi nárok na úrok z úveru vyčíslený za obdobie od 16.10.2010 do 26.03.2012 vo výške 354,45 eur, na úrok z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1 545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012 a úrok z úveru 12 % ročne zo sumy 1 045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia nepriznal. Súdu prvého stupňa muselo byť zrejmé, že v nadväznosti na ustanovenie je znenie kogentné, a teda povinnosť platiť úroky nemožno vylúčiť. Vychádzajúc z ustanovenia je zrejmé, že povinnosť odporcov platiť úroky aj po odstúpení od zmluvy nie je viazaná na konečnú splatnosť úveru, lebo v takomto prípade zmluvný vzťah naďalej trvá. Ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho záväzku (momentom konečnej splatnosti úveru), neznamená to, že tým jeho nárok na ďalšie úroky zaniká. Veriteľovi vzniká nárok na úroky z omeškania, ktoré je oprávnený požadovať spolu s úrokmi až kým dlžník celý svoj záväzok nesplatí. Aj v prípade, ak podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľovi patrí nárok na vyčíslené riadne úroky iba do dňa konečnej splatnosti úveru (t. j. do 15.10.2010) vo výške 123,50 eur, táto skutočnosť nemala mať vplyv na priznanie úrokov z omeškania zo sumy vyčíslených riadnych úrokov, ktoré mal súd prvého stupňa v takomto prípade priznať minimálne vo výške 123,50 eur od 16.10.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s nárokom navrhovateľa na úroky z omeškania zo sumy vyčíslených riadnych úrokov a vec nesprávne právne posúdil, keď navrhovateľov nárok v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 477,95 eur (riadneho úroku vyčísleného ku dňu 26.03.2012) od 27.03.2012 do zaplatenia zamietol.

Odvolanie bolo podané navrhovateľom aj proti výroku o trovách konania s námietkou, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. Vzhľadom k tomu, že podnetom k čiastočnému späťvzatiu dôvodne podaného návrhu v časti o zaplatenie 500,- eur zo strany

navrhovateľa bolo správanie odporcu, je v zmysle ustanovenia druhá veta nevyhnutné sumu vo výške 500,- eur pripočítať k úspechu navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 127,09 eur s príslušenstvom a neúspešný iba v časti o zaplatenie sumy 354,45 eur s príslušenstvom. Z celkovej žalovanej sumy vo výške 2.481,54 eur teda navrhovateľ úspech v konaní v percentuálnom vyjadrení predstavuje 85,72 % v porovnaní s úspechom odporcov zodpovedajúcim 14,28 %. Po odpočítaní úspechu odporcov od úspechu navrhovateľa predstavuje navrhovateľov úspech v konaní 71,44 %, pričom od takto určenej percentuálnej sadzby mal súd prvého stupňa odvodiť výšku trov konania, na ktoré má navrhovateľ s prihliadnutím k miere jeho úspechu v konaní nepochybne nárok. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia . Skutočnosti, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol, sú nepreskúmateľné.

Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi prizná nárok na zaplatenie sumy vo výške 354,45 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1 545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1 045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 477,95 eur od 27.03.2012 do zaplatenia a zaviaže odporcov k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 130,66 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.11.2013 a zistil, že napadnutý rozsudok spolu s opravným uznesením č. k. -77 zo dňa 12.11.2012 vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti je potrebné potvrdiť a rozsudok vo výroku o trovách konania je potrebné zrušiť.

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia (, ).

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú ( ).

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky ( ).

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov ( ).

Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.05.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.407,21 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1.545,93 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.545,93 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 477,95 eur od

27.03.2012 do zaplatenia, 74,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne od 01.04.2012 do zaplatenia, a trovy konania celkom vo výške 261,31 eur.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.09.2012 zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 500,- eur späť z dôvodu, že dňa 15.08.2012 došlo k úhrade uvedenej sumy odporcom v 1. rade a navrhovateľ túto sumu započítal ako čiastočnú úhradu istiny. Navrhovateľ zároveň upravil petit svojho žalobného návrhu tak, že žiadal uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu vo výške 1.907,21 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1.545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1.045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 477,95 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, sumu 74,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne od 01.04.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 391,97 eur.

Tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok v časti o zaplatenie sumy 1.545,93 eur ako istinu ku dňu poslednej delikvencie úverového účtu, t. j. ku dňu 26.03.2012, sumu 383,33 eur predstavujúcu úrok z omeškania podľa poslednej delikvencie úverového účtu. Zo sumy 477,95 eur priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi sumu 123,50 eur ako riadny v zmluve dohodnutý úrok od 15.02.2010, t. j. odo dňa zosplatnenia úveru do 15.10.2010, t. j. do riadne dohodnutej splatnosti úveru, čo celkom predstavuje sumu 2.052,76 eur.

Po odpočítaní sumy 500,- eur, ktoré odporca v 1. rade uhradil v priebehu konania, bol navrhovateľovi priznaný nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.552,76 eur s úrokom z omeškania zo sumy 1.545,93 eur (žalovaná istina) od 27.03.2012 (deň nasledujúci po dni poslednej delikvencie úverového účtu, t. j. po 26.03.2012) do 15.08.2012 (t. j. do dňa plnenia v sume 500,- eur) a s úrokom z omeškania zo sumy 1.045,93 eur = istina 1.545,93 eur mínus 500,- eur zaplatených v priebehu konania, od 16.08.2012 (t. j. odo dňa nasledujúceho po úhrade sumy 500,- eur) do zaplatenia.

Navrhovateľ žiadal v odvolacom konaní priznať: sumu 354,45 eur ako dohodnutý riadny úrok od 16.10.2010 do 26.03.2012 spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 1.545,93 eur od 27.03.2012 do 15.08.2012, zo sumy 1.045,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 477,95 eur od 27.03.2012 do zaplatenia a trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza:

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 15.02.2010.

Podľa poslednej delikvencie úverového účtu, vykonanej ku dňu 26.03.2012 predstvovala nezaplatená istina sumu 1.545,93 eur, dohodnutý riadny úrok 477,95 eur a úrok z omeškania 383,33 eur.

Odporca v priebehu konania dňa 15.08.2012 plnil sumu vo výške 500,- eur, ktorá bola započítaná na istinu.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 354,45 eur ako nepriznaného dohodnutého riadneho úroku uplatneného vo výške 477,95 eur a súdom prvého stupňa priznaného vo výške 123,50 eur, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa o tejto časti nároku navrhovateľa rozhodol správne.

Z citovaných zákonných ustanovení a z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle .

Takýto záver zodpovedá zásadám logiky, nakoľko v prípade, ak by súd priznal veriteľovi právo na zaplatenie úrokov z úveru aj po jeho splatnosti, došlo by k duplicitnému zaťaženiu dlžníka - spotrebiteľa, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Takýto postup by znamenal vytvorenie značnej nerovnováhy vo vzťahoch medzi účastníkmi.

V prípade, ak veriteľ, v danom prípade navrhovateľ, pristúpi k zosplatneniu úveru, patrí mu riadny úrok len ku dňu splatnosti úveru. Po tomto období nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

V súvislosti s uvedeným preto súd prvého stupňa správne túto situáciu vo svojom rozhodnutí vyhodnotil a správne v závislosti od tohto vyhodnotenia rozhodol, v akej časti, resp. za aké obdobie je možné navrhovateľovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

Navrhovateľovi patrí riadny zmluvne dohodnutý úrok z úveru len do času splatnosti úveru tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve do dňa 15.10.2010, teda vo výške správne vyčíslenej súdom prvého stupňa na sumu 123,50 eur.

Uvedený záver sa týka aj nároku navrhovateľa na zaplatenie 12 % úroku zo sumy 354,45 eur, ako z vyčísleného riadneho úroku od 16.10.2010 do 26.03.2012. Keďže navrhovateľovi nepatrí riadny úrok po splatnosti úveru, t. j. po 15.10.2010, nepatrí mu úrok z úveru ani za obdobie od 27.03.20112 do 15.08.2012 a ani za obdobie od 16.08.2012 do zaplatenia.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zaplatenie 9 %-ného úroku z omeškania zo sumy 477,95 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, odvolací súd konštatuje, že uvedená suma predstavuje kapitalizovaný riadny úrok ku dňu poslednej delikvencie úverového účtu (t. j. ku 26.03.2012). Navrhovateľ žiada uvedený úrok z omeškania za obdobie od 27.03.2012 do zaplatenia.

Odvolací súd je toho názoru, že z dôvodu priznania navrhovateľovi nároku na riadny zmluvne dohodnutý úrok z úveru len do splatnosti úveru, t. j. do 15.10.2012, úrok z úveru bol do uvedeného dňa súdom prvého stupňa správne určený sumou 123,50 eur a z tejto sumy bol priznaný úrok z omeškania v II. výroku rozsudku a je započítaný v priznanej istine 1.545,93 eur aj v sume 1.045.93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.03.2012 do 15.08.2012 (deň plnenia 500,- eur) a od 16.08.2012 (deň nasledujúci po plnení 500,- eur) do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje nárok navrhovateľa aj v tejto časti za nedôvodný.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia , avšak jeho rozhodnutie nekorešponduje s uvedeným ustanovením.

Navrhovateľ bol nepochybne úspešný v časti uplatneného nároku. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku len uviedol, v ktorej časti bol navrhovateľ neúspešný. Ďalej sa však nezaoberal zistením, v akej časti bol navrhovateľ úspešným a pokiaľ aplikoval ustanovenie , mal sa touto otázkou zaoberať a náležite vysvetliť, z akého dôvodu navrhovateľovi ako v konaní čiastočne úspešnému, nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zásade vyplývajúcej z ustanovenia od. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.