Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-142-2009.pdf
PDF · 145.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/142/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, IČO:178 454, Bratislava, ulica Rastislavova 3, právne zastúpený: JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou s.r.o., IČO: 47 236 884, Poproč, ulica Slnečná 33 proti žalovanému : CLAREO, s.r.o., IČO: 36 212 377, Košice, ulica Letná 40, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Černým, advokátom, Košice, ulica Letná č.40 v konaní o zaplatenie 25.468,03 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I . Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam ( skratka SOZA ) sa žalobou zo dňa 28.11.2008 doručenou Okresnému súdu Košice I, dňa 05.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 25.468,03 EUR (767.250,-Sk) spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2008 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania v celkovej výške 1.527,98 EUR.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol používateľom chránených hudobných diel v oblasti verejných hudobných produkcií, prostredníctvom hudobných automatov v období od 01.03.2006 do 31.03.2008. Niektorí prevádzkovatelia hudobných automatov sú členmi Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň ( ďalej len ZVPHS ) a jeho členom je okrem iných aj žalovaný. Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň uzavrelo s navrhovateľom dňa 17.12.2002 Rámcovú dohodu, ktorej predmetom je vytvorenie podmienok pre legálny, jednotný a vzájomne výhodný spôsob vysporiadania práv a povinností vyplývajúcich z Autorského zákona v súvislosti s používaním hudobných diel pre potreby výroby hudobných automatov pre slovenský trh a v rámci verejnej prevádzky hudobných automatov na území SR. Touto dohodou boli stanovené jednotné podmienky a podstatné náležitosti licenčnej zmluvy (ako spôsob použitia diel, rozsah použitia diel, čas na ktorý sa licencia udeľuje, autorská odmena za použitie diel), ktorú žalobca potom uzatváral s jednotlivými členmi Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň. Žalobca uzavrel so žalovaným takúto Zmluvu
- Hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejných predvádzaním dňa 01.07.2005. Na jej základe žalobca vydal žalovanému licenčné známky, ktoré oprávňovali žalovaného k používaniu hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov. Dňa 23.02.2004 podalo Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň proti žalobcovi žalobu o určenie obsahu Zmluvy podľa § 82 odsek 1 Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. Následne dňa 30.01.2006 bola žalobcovi doručená výpoveď Hromadnej licenčnej zmluvy zo strany žalovaného pričom tento skonštatoval, že ako člen Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktoré podalo proti žalobcovi žalobu o určenie obsahu zmluvy bude ďalej postupovať podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona a teda, že do právoplatného
ukončenia sporu medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a žalobcom bude finančné prostriedky ako autorskú odmenu za používanie hudobných diel ukladať na samostatný vkladový účet zriadený výlučne na tento účel. Predmetný spor o určenie obsahu zmluvy bol ukončený právoplatným rozhodnutím súdu a to rozsudkom OS BA II, spisovej značky 13C/51/2004 - 62, ktorým súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa, t.j. Združenia výrobcov prevádzkovateľov hudobných skríň. Na základe tejto skutočnosti vyzval žalobca žalovaného, aby uvoľnil finančné prostriedky, ktoré podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona ukladal počas trvania tohto súdneho sporu na osobitný účet ako autorskú odmenu za používanie hudobných diel. Nakoľko však žalovaný ukladal na osobitný účet autorskú odmenu za používanie hudobných diel len vo výške určenej v žalobe (teda nižšej ako je určená sadzobníkom žalobcu) a v žalobe nebol žalovaný (respektíve Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktorého je žalovaný členom) úspešný, vyzval ho žalobca zároveň k zaplateniu doplatku autorskej odmeny. Doplatok autorskej odmeny bol vypočítaný ako rozdiel medzi žalovaným určenou (na jeho účet ukladanou výškou autorskej odmeny a autorskou odmenou, ktorá je stanovená sadzobníkom žalobcu a dohodnutá aj Rámcovou dohodou Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktorá vzhľadom na neúspešnosť konaní je do dnešného dňa ( t.j. do dňa podania žaloby ) platná. Žalobca ďalej uviedol, že napriek niekoľkým pokusom zo strany žalobcu nebolo možné do dňa podania žaloby so žalovaným vysporiadať autorské odmeny za obdobie používania hudobných diel od 01.03.2006 do 31.03.2008 mimosúdnou cestou, preto si svoj nárok na zaplatenie odmeny uplatnil touto žalobou.
Tunajší súd vydal dňa 11.03.2009 platobný rozkaz číslo konania 19Ro 4478/2008-53, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi 25.468,03 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2008 do zaplatenia a aby mu nahradil trovy konania vo výške 1.228,-EUR.
Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu na úhradu sumy 25.468,03 EUR neuznáva. Ohľadne oprávnenia alebo neoprávnenia účtovať požadované poplatky vedie totižto žalovaný spor so žalobcom, a to v konaní vedenom na OS BA I, pod číslom 18C/225/2008, ktorý stále prebieha, a preto považuje odporca začatie tohto sporu za predčasné. Podľa neho žalobca požaduje platby na základe ním určeného cenníka, ktoré sú však pre odporcu, ako aj pre ostatných prevádzkovateľov jukeboxov likvidačné. Preto sa aj žalovaný domáha svojich práv súdnou cestou z dôvodu neochoty žalobcu dohodnúť sa na obojstranne prijateľných platbách. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nikdy neuzatvoril písomnú zmluvu o členstve so Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a vypovedal Hromadnú licenčnú zmluvu dňa 27.01.2006 a v zmysle Autorského zákona vkladá na osobitný účet platby, ktoré ku dňu podania odporu predstavujú sumu 11.282,94 EUR, a tak žalovaný dodržal všetky ustanovenia Autorského zákona. Podľa neho sa žalobca stavia do pozície monopolu a ním určené sadzby sú jednostranné bez možnosti akejkoľvek dohody tak ako je to obvykle medzi účastníkmi obchodných vzťahov. Požiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že návrh zamieta a žalobca je povinný uhradiť žalovanému všetky trovy konania.
Žalobca podaním zo dňa 27.05.2009 reagoval na tento odpor žalovaného s tým, že uviedol, že mu nie je známe, že by prebiehalo konanie medzi žalobcom a žalovaným tak, ak to uvádza žalovaný v svojom odpore a aj keby žalovaný takýto návrh podal, nemá to žiaden vplyv na konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 10C/142/2009, v ktorom sa domáha zaplatenia sumy 767.250,-Sk, z týchto dôvodov: pokiaľ žalovaný tvrdí, že začatie tohto sporu je predčasné, žalobca poukazuje na to, že tým, že bola vypovedaná Zmluva, vzniká v zmysle § 82 odsek 3 používateľovi, teda žalovanému právo použiť spravované predmety ochrany ak podá žalobu len na určenie obsahu Zmluvy najneskôr v lehote 60 dní odkedy zaniklo právo na používanie spravovaných predmetov ochrany. Ak teda žalovaný podal žalobu, tak ako to uvádza dňa 22.09.2008, to znamená, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Autorského zákona mu vzniklo právo použiť hudobné diela najskôr 60 dní pred podaním žaloby. Zároveň žalobca poukázal na to, že pokiaľ žalovaní tvrdí, že sa žalobca stavia do pozíciu monopolu sadzby sú likvidačné a jednostranné bez možnosti dohody, považuje žalobca tieto jeho tvrdenia za bezpredmetné, nakoľko výška autorskej odmeny bola výsledkom dohody medzi žalobcom a Združením výrobcom a prevádzkovateľov hudobných skríň a okrem toho väčšina prevádzkovateľov hudobných automatov, s ktorými má SOZA uzatvorenú Hromadnú licenčnú zmluvu riadne platí autorskú odmenu. Sadzby podľa žalobcu sú platné od 01.01.2003 a do dňa podania tohto vyjadrenia neboli zvyšované. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného, že nikdy neuzatvoril zmluvu o členstve so Združením výrobcom a prevádzkovateľov hudobných skríň, tak toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože sám žalovaný vo výpovedi Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.01.2006 uvádza, že naša spoločnosť je členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to predloženými jednak navrhovateľom a jednak žalovaným a to: Hromadnou licenčnou zmluvou zo dňa 01.07.2005, výpoveďou Hromadnej licenčnej zmluvy z dňa 27.01.2006, Rámcovou dohodou uzavretou medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam zo dňa 17.12.2002, oznámeniami žalovaného adresovanými žalobcovi zo dňa 15.01.2008, 14.04.2008, 12.04.2006, 12.07.2006 a 09.10.2006, rozsudkom OS BA II, spisová značka 13C/51/2004 - 62 zo dňa 31.01.2008, oznámeniami žalovaného označenými ako vklad na účet zo dňa 09.01.2007, 10.04.2007 a 12.07.2007, pokus o zmier zo dňa 22.09.2008, vyčíslenie autorskej odmeny, pokus o zmier zo dňa 08.08.2008, sadzobníkom autorských odmien za používanie hudobných diel, výpisom z Obchodného registra OS KE I, vložka č.:13077/V oddiel Sro spoločnosti CLAREO, s.r.o., výpisom z registra Združení vedeného MV SR sekciou verejnej správy, odborom všeobecnej vnútornej správy zo dňa 03.07.2007, oprávnením č. 1/2004 vydaným Ministerstvom kultúry SR, sekciou médií a audiovízie zo dňa 10.04.2007, písomnými podaniami žalobcu ako aj žalovaného a prednesmi žalovaného ako aj právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z registra združení vedeného MV SR sekciou verejnej správy odborom všeobecnej vnútornej správy zo dňa 03.07.2008 ( čl. 43 spisu ) je zrejmé, že žalobca - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam bol na Ministerstve vnútra SR ako Združenie zaregistrovaný podľa Zákona 83/1990 Z.z. o združovaní občanov dňa 21.05.1992, pod číslom VVS/1-900/90-5828, oznámenie o zániku tohto združenia nebolo Ministerstvu vnútra SR doručené a k tomuto dňu je žalobca naďalej vedený v registri občianskych združení ako existujúci. Z oprávnenia č.1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry SR sekciou médií a audiovízie zo dňa 10.04.2007 ( čl. 44 spisu ), ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.04.2007 je zrejmé, že žalobca má oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv a iných nositeľov podľa Autorského zákona. Z výpisu z Obchodného registra OS KE I, vložka č. 13077/V oddiel Sro ( čl. 41 spisu ) je zrejmé, že žalovaný je právnickou osobou zapísanou pod obchodným menom CLAREO, s.r.o. a bolo mu pridelené IČO : 36 212 377, so sídlom Košice, ulica Letná 40. Z Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 ( čl. 5 - 6 spisu ) je zrejmé, že žalobca a žalovaný ako prevádzkovateľ alebo majiteľ hudobných automatov uzavreli túto Zmluvu s tým, že žalovaný bude používať hudobné diela prostredníctvom hudobných automatov podľa pridelenej licencie č. 62 od 01.04.2005 s tým, že autorská odmena za toto používanie je daná platným sadzobníkom SOZA, ktorý je k dispozícii k nahliadnutiu v sídle SOZA a je uverejnený na internetovej stránke žalobcu. Z listu označeného ako výpoveď Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.01.2009 ( čl. 7 spisu ), ktorý bol doručený žalobcovi dňa 30.01.2006 je zrejmé, že žalovaný týmto vypovedal Zmluvu uzavretú dňa 01.07.2005 so žalobcom z dôvodu, že nevýhodné podmienky Zmluvy a výška poplatkov stanovených žalobcom je pre neho neúnosná. V tejto výpovedi ďalej žalovaný uviedol, že je členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktoré podalo v predpísanej lehote žalobu na súd a v tejto žalobe je žalovaný jedným z navrhovateľov. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 82 odsek 3 písmeno b/ Autorského zákona zriadil žalovaný samostatný vkladový účet v Ľudovej banke, kde bude vkladať finančné prostriedky vo výške žalobcom určenej pohľadávky. Z rámcovej dohody uzavretej medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, IČO : 37 805 452 a Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam zo dňa 17.12.2005 ( čl. 8 až 9 spisu ) je zrejmé, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň je záujmovým združením fyzických a právnických osôb so samostatnou právnou subjektivitou, ktorého členmi sú výrobcovia a prevádzkovatelia hudobných skríň, tzv. jukeboxov. Ako predmet tejto dohody v článku 2 je uvedené, že SOZA a Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň prerokovali podmienky používania hudobných diel a v súlade s ustanovením § 7 odsek 4 zákona č.283/1997 Z.z. odsúhlasili základné sadzby autorských odmien platné od 01.01.2003, postup pri registrácii jukeboxov a označovanie jukeboxov licenčnými známkami. Z oznámení žalovaného adresovaných žalobcovi zo dňa 15.01.2008 ( čl. 12 - 16 a čl. 24 - 27 spisu ) je zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi, že zriadil samostatný vkladový účet v Ľudovej banke, na ktorý vložil za štvrtý kvartál roku 2007 sumu 26.550,-Sk. Vkladanie peňažných prostriedkov na tento účet oznamoval následne žalovaný žalobcovi a to oznámením zo dňa 12.04.2006, 12.07.2006, 09.10.2006 ako aj 09.01.2007, 10.04.2007 a 12.07.2007. Z rozsudku OS BA II, spisová
značka 13C/51/2004-62 ( čl. 17 - 21 spisu ) zo dňa 31.01.2008 je zrejmé, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň sa v tomto konaní ako žalobca žalobou zo dňa 27.02.2004 domáhalo vydania rozhodnutia, ktorým by sa určil obsah Kolektívnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam tak, ako to žalobca uviedol vo svojom písomnom vyhotovení žaloby. Jeho žaloba však bola týmto rozsudkom zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2008. Listom zo dňa 28.07.2008( čl. 30 - 31 spisu ) požiadal žalobca - SOZA žalovaného, aby vzhľadom k tomu, že konanie vedené na OS BA II pod spisovou značkou 13C/51/2004 bolo právoplatne skončené, v lehote do 10 dní doručenia tohto listu uvoľnil finančné prostriedky vo výške 339.910,-Sk z účtu, ktorý žalovaný zriadil v Ľudovej banke. Zároveň žalobca požiadal žalovaného, aby mu zaplatil aj doplatok autorskej odmeny, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel medzi odmenou určenou žalovaným, ktorú vkladal na účet v Ľudovej banke a odmenou, ktorá bola dohodnutá Rámcovou dohodou so Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktorá bola vo výške 120.440,-Sk, teda celkovo požiadal žalovaného o úhradu sumy 460,35 Sk, čím by podľa žalobcu došlo k vysporiadaniu autorských práv za používanie hudobných diel za obdobie od 01.03.2006 do 31.03.2008. Z následnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným označenej ako pokus o zmier a odpoveďou o pokus o zmier ( čl. 32 - 34 spisu ) vyplýva, že žalovaný žiadal žalobcu aby mu zaslal taký návrh na uzatvorenie Zmluvy, kde by bola platba mesačne za jeden stroj vo výške 70,-Sk mesačne, čo by odzrkadľoval skutočné využívanie hudobných diel žalovaným, s čím však žalobca nesúhlasil. So sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel ( čl. 35 - 40 spisu ) je zrejmé, že pri použití hudobného diela - hudby z hudobného automatu pri počte jukeboxov 51-100 kusov bola určená paušálna platba vo výške 550,-Sk mesačne za jeden hudobný automat (18,257 EUR). Z vyčíslenia autorskej odmeny SOZ-y, ktoré sa nachádza na čl. 28 spisu, pre žalovaného je zrejmé, že za obdobie používania hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov od 01.03.2006 do 31.03.2008 celkovo vložil žalovaný za toto obdobie odmenu vo výške na osobitnom účte v Ľudovej banke vo výške 339.910,-Sk, pričom výška autorskej odmeny s poskytnutím 40%-nej zľavy v zmysle sadzobníka predstavovala sumu 460.350,-Sk a základná sadzba autorskej odmeny za toto obdobie pri počet hudobných automatov za toto obdobie predstavovala celkovo sumu 767.250,-Sk. Z podania žalobcu zo dňa 14.04.2011 ( čl. 91 - 96 spisu ) je zrejmé, že každý používateľ hudobných diel povinný získať od navrhovateľa, teda od žalobcu - SOZ-y licenciu teda súhlas na používanie hudobných diel, ktorú získa na základe Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú je povinný uzavrieť so žalobcom pred začatím používania hudobných diel. Uzavretím tejto zmluvy získal vlastne právo použiť repertoár, ktorý žalobca zastupuje. Žalobca poukázal zároveň na ustanovenie § 82, v ktorom je upravený postup, podľa ktorého na návrh organizácie Kolektívnej správy alebo používateľa súd určí obsah licenčnej zmluvy, prípadne hromadnej licenčnej zmluvy alebo Kolektívnej licenčnej zmluvy. Zároveň poukázal na znenie § 82 odsek 3 Autorského zákona, v ktorom sú uvedené podmienky takzvanej zákonnej licencie, teda podmienky toho, aby používateľ mohol používať predmety ochrany legálne počas trvania sporu o určenie obsahu Zmluvy. Poukázal na to, že táto zákonná licencia stráca svoje opodstatnenie po rozhodnutí súdu o žalobe o určenie obsahu Zmluvy prípadne po zániku práva na použitie predmetov ochrany na základe iného dôvodu. Žalobca zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom OS Liptovský Mikuláš, na ktorý sa odvoláva žalovaný. Ide o rozsudok spisová značka 7C/28/2009 - 133 zo dňa 13.7.2009, ktorý bol potvrdený rozhodnutím KS v Žiline, spisová značka 5Co/340/2009 - 165 zo dňa 26.1.2010. Podľa žalobcu jediným spôsobom v zmysle výkladu § 82 odsek 5 Autorského zákona v prípade, ak by sa strany nedohodli na výške odmeny za obdobie trvania sporu teda za obdobie takzvanej zákonnej licencie, je možnosť podať si žalobu na plnenie podľa § 80 písmeno b/, O.s.p. a nie žalobu o určenie výšky odmeny. Nakoľko takáto žaloba neprichádza do úvahy pretože strany sa nedomáhajú o určenie či je to právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Rozdielny názor medzi žalobcom a žalovaným je tu len čo do výšky uplatneného nároku, teda autorskej odmeny a podľa navrhovateľa nie je ani účelné ani hospodárne, aby sa strany domáhali určenia výšky odmeny na súde, zvlášť ak je tu možnosť podania žaloby na plnenie. Poukázal na to, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie autorskej odmeny uplatnil v súlade s Autorským zákonom najmä v súlade s § 81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona ako aj v súlade s platným sadzobníkom autorských odmien. Žalobca mal za to, že žaloba je dôvodná a nie je tu žiaden dôvod na podanie ďalšej žaloby a určenie odmeny za rozhodné. Keďže výška odmeny bola určená s ohľadom na §81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona a teda žalobca sa nemôže so žalovaným dohodnúť a ani súd nemôže určiť inú výšku odmeny ako bola v danom období dohodnutá s iným prevádzkovateľom hudobných automatov. Výška autorskej odmeny je dohodnutá s prevádzkovateľmi hudobných automatov, vychádza z platného sadzobníka SOZA a rovnakú výšku si uplatnil žalobca aj voči žalovanému aj v tomto konaní. Žalovaný svojím podaním zo dňa 26.10.2010 ( čl. 98 spisu ) opätovne uviedol, že žalovaný za jediné východisko pre určenie odmeny považuje cenník, ktorý sám zastupuje a
na jeho strane ide o neoprávnenosť a predčasnosť podania žaloby. Poukazoval na svoju ekonomickú situáciu s tým, že žalobcom určené odmeny nie sú pre neho primerané. Zároveň poukázal na znenie ustanovenia § 82 odsek 1,2,3, písmeno b/, ods. 4,5 a 6, veta 1., Autorského zákona.
Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že si uplatňujú na žalovanom nárok na obdobie od 01.03.2006 až do 31.03.2008 a poukázala na to, že súd nemôže spätne určiť v konaní o určenie obsahu nároku za odmenu za uvedené obdobie. Uviedla, že žalovaný ukladal na osobitnom účte počas trvania sporu vedenom na OS BA II sumy, ktorých celková výška bola 339.910,- Sk a podľa sadzobníka základná sadzba autorskej odmeny za nimi požadované obdobie predstavovala výšku 767.250,-Sk, čo je vlastne tá žalovaná suma, s tým, že navrhovali žalovanému, aby im vyplatil odmenu, ktorá bola ukladaná na osobitnom účte s použitím 40%-nej zľavy, ktorý vyplývala z Rámcovej dohody, ktorá bola uzavretá medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a žalobcov. Keďže žalovaný s tým nesúhlasil, tak požadujú celkovú sumu 767.250,-Sk a pokiaľ ide o námietku žalovaného dotýkajúcu sa sadzby autorskej odmeny poukázala na 1.časť sadzobníka, z ktorého je zrejmé, že tento bol prerokovaný a bol určený tam uvedenými subjektmi s tým, že oprávnenie určiť sadzobník žalobcovi vyplýva z Autorského zákona. Zároveň uviedla, že zo strany žalovaného nebola žiadna ochota k dohode a spory o určenie obsahu, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojich vyjadreniach boli všetky zamietnuté. SOZA podľa právnej zástupkyne žalobcu má uzavretých asi 120 zmlúv.
Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 uviedol, že zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že k Rámcovej dohode, ktorá bola uzavretá medzi Združením a SOZO-u sa neprihlásil, ale členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň bol a platil členské. K výpovedi Hromadnej licenčnej zmluvy pristúpili preto, lebo suma, ktorá bola určená žalobcom, sa im zdala, že je likvidačná poukázal na to, že autorské odmeny určuje žalobca rôzne a takisto aj rôznym subjektom bez akéhokoľvek jednania, uviedol, že aj iní členovia Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň pristúpili k výpovedi Hromadných zmlúv. Pokiaľ ide o výšku sumy ukladanú počas trvania sporu vedeného na OS BA II, uviedol, že o tom, v akej výške má žalovaný ako aj iný členovia Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň ukladať sumu na účet, boli inštruovaní právnym zástupcom tohto Združenia. Ukladanie sumy za to ktoré obdobie na účet oznamovali žalobcovi. Žalovaný na tomto pojednávaní predložil súdu návrh na začatie konania zo dňa 22.09.2008, ktorý je adresovaný OS BA II, navrhovateľ CLAREO, s.r.o., odporca Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, predmetom ktorého je určenie obsahu zmluvy. Následne na to, bolo súdu predložené uznesenie o prerušení tohto konania do konania vedeného na OS BA II, pod spisovou značkou 58C/243/2010. Žalovaný uviedol, že snažil sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť avšak k žiadnej dohode nedošlo.
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 bol oboznámený obsah pripojených spisov z OS BA II, spisová značka 18C/225/2008, z ktorého je zrejmé, že na tomto súde bola dňa 29.09.2008 podaná žaloba žalobcu CLAREO s.r.o. proti žalovanému SOZA, ktorou sa domáhal žalobca - spoločnosť CLAREO s.r.o. určenia obsahu zmluvy podľa § 81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona a toto konanie bolo uznesením zo dňa 29,11.2011 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného takisto na OS BA II pod spisovou značkou 58C/243/2010. Zo spisu OS BA II, spisová značka 58C/243/2010 je zrejmé, že na tomto súde bola dňa 20.12.2010 podaná žaloba žalobcu Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, žalovaný SOZA s tým, že rozsudok bol vyhlásený dňa 09.09.2013, a týmto bol návrh žalobcu zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2013.
Právna zástupkyňa žalobcu na tomto pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých doteraz podaných stanoviskách a vyjadreniach, a že má za to, že všetky skutočnosti boli preukázané a má za to, že iné subjekty, ktoré používajú predmety ochrany uhrádzali SOZ-e takú istú odmenu akú si uplatnili u žalovaného. V rozhodnom období žalovaný užíval autorské diela, čiže predmety ochrany prostredníctvom hudobných automatov, čo podľa nej nie je sporná skutočnosť, a tento spôsob použitia predmetov ochrany autorských diel nie je takým spôsobom použitia, za ktorý by podľa autorského zákona nevznikla povinnosť používateľa zaplatiť autorskú odmenu. Poukázal na to, že z 20-tich členov Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň 4 vypovedali Zmluvu, 7 členov Združenia aj naďalej ukladá sumu autorskej odmeny do depozitu, 5 členov Združenia vypovedalo Hromadnú licenčnú zmluvu,
4 členovia Združenia sú členmi SAPA a 3 členovia majú uzavretú individuálnu Hromadnú licenčnú zmluvu a jedna spoločnosť je iba formálne existujúca, zapísaná v Obchodnom registri.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za dobu používania autorských diel ako žalobcom spravovaných predmetov ochrany počas trvania sporu o určenie obsahu zmluvy v zmysle § 81 Autorského zákona odsek 1 písm h) od 1.3.2006 do 31.3.2008.
Podľa ust. § 87c ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o Autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ( ďalej len Autorský zákon ) v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. novembrom 2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich sa však posudzujú podľa predpisu účinného do 31. októbra 2013, ak § 63 ods. 5 neustanovuje inak.
Podľa § 15 odsek 1 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.
Podľa §15 odsek 2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
Podľa § 48 ods.1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.
Podľa § 48 ods.2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 48 ods.3 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.
Podľa § 48 ods.4 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 v hromadnej licenčnej zmluve nemožno dohodnúť obmedzenia, ktoré presahujú rámec ochrany ustanovenej týmto zákonom.
Podľa § 79 odsek 1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
Podľa § 82 odsek 1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy, alebo na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len "spravované predmety ochrany"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd; 8) súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods.1 písm. h).
Podľa § 82 odsek 2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 žalobu podľa odseku 1 môže organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov podať aj v prípade, ak právo na použitie spravovaných predmetov ochrany trvá, ale niektorej zo strán bol doručený právny úkon smerujúci k zániku tohto práva; ak ide o zmluvu uzatvorenú na určitý čas, žalobu možno podať v lehote od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa má skončiť platnosť tejto zmluvy, až do okamihu vzniku práva použiť spravované predmety ochrany.
Podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 používateľovi vznikne právo použiť spravované predmety ochrany za odmenu podľa odseku 5, ak podá žalobu podľa odseku 1 najneskôr v lehote 60 dní, odkedy zaniklo právo na použitie spravovaných predmetov ochrany alebo odkedy začal používať spravované predmety ochrany, a preukáže
a) v tejto lehote organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky 11) za splnenie záväzku používateľa najmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za použitie predmetov ochrany za 12 mesiacov uvedenej v žalobe podľa odseku 1, alebo
b) organizácii kolektívnej správy, že pravidelne, najmenej raz za tri kalendárne mesiace ukladá peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe podľa odseku 1 do notárskej úschovy, do úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel.
Podľa § 82 odsek 4 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 právo použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 3 zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu o žalobe podľa odseku 1; ak používateľovi vzniklo právo použiť spravované predmety ochrany skôr, zanikne právo podľa odseku 3 týmto okamihom.
Podľa § 82 odsek 5 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 odmenu za použitie spravovaných predmetov ochrany podľa odseku 3 dohodne organizácia kolektívnej správy s používateľom po zániku práva použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 4. Ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ na odmene podľa prvej vety nedohodnú, určí ju súd na návrh jednej zo strán; súd pri určení odmeny prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas tohto použitia a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h).
Podľa § 82 odsek 6 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 Ak žalobu podľa odseku 1 v lehote podľa odseku 3 podá organizácia kolektívnej správy alebo právnická osoba združujúca používateľov, považuje sa podmienka podania žaloby podľa odseku 3 používateľom za splnenú. Výšku bankovej záruky podľa odseku 3 písm. a) alebo výšku peňažných prostriedkov ukladaných do úschovy alebo na účet podľa odseku 3 písm. b) môže v tomto prípade používateľ vypočítať aj podľa odmeny a za podmienok podľa poslednej platnej zmluvy, ktorou organizácia kolektívnej správy udelila súhlas na použitie spravovaných predmetov ochrany.
Z vykonaného dokazovania - z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 ako aj zo zoznamu členov Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň ( čl. 64 spisu ) mal súd preukázané, že žalovaný bol členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň. V konaní bolo nesporné, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň uzavrelo so žalobcom dňa 17.12.2002 Rámcovú dohodu predmetom ktorej bolo vytvorenie podmienok pre legálny, jednotný a vzájomne výhodný spôsob usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z Autorského zákona v súvislosti s používaním hudobných diel pre potreby výroby hudobných automatov pre slovenský trh ( tzv. mechanické práva ) a v rámci verejnej prevádzky hudobných automatov na území Slovenskej republiky ( tzv. verejné práva ) . Touto dohodou boli stanovené jednotné podmienky a náležitosti licenčnej zmluvy ako spôsob použitia diel, rozsah použitia diel, čas, na ktorý sa licencia udeľuje, autorská odmena za použitie diel ), ktorú žalobca potom uzatváral s jednotlivými členmi ZVPHS. V konaní bolo ďalej medzi účastníkmi nesporné, že žalobca a žalovaný dňa 1.7.2005 uzavreli Hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejných predvádzaním podľa ust. § 48 Autorského zákona s tým, že odmena za použitie diela bola daná Sadzobníkom žalovaného - SOZA. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2008 č. konania : 13C/51/2004 - 62 , ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2008 ( čl. 17 až 21 spisu ) je zrejmé, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň podalo na tomto súde dňa 27.2.2004 žalobu v zmysle ust. § 81 ods.1 písm. h/ Autorského zákona č. 618/2003, ktorou sa domáhali určenia obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy medzi ZVPHS a SOZOu z dôvodu, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 618/2003 Z.z. podľa tvrdenia Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných automatov Rámcová dohoda uzavretá medzi ním a SOZOu dňa 17.12.2002 stala obsolentnou a SOZA odmietla uzavrieť novú dohodu so Združením. Žaloba však bola zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2008. Z listín tvoriacich spis ako aj výpovedí účastníkov je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 27.1.2006 doručeným žalovanému dňa 30.1.2006 vypovedal hromadnú licenčnú zmluvu a následne oznámil žalovanému ďalší postup pri používaní predmetov ochrany v zmysle ust. § 82 ods.3 písm. b/ Autorského zákona - teda, že v zmysle ustanovenia tohto paragrafu až do právoplatného ukončenia sporu medzi ZVPHS a SOZOu na Okresnom súde Bratislava II č. konania: 13C/51/2004 budú vkladať sumu za používanie predmetov ochrany v tomto období na osobitný nimi zriadený účet s tým, že suma, ktorá bola vkladaná na účet bola určená samotným žalovaným, nebola výsledkom žiadnej dohody ani jednania žalobcu a žalovaného.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil žalobou právo na zaplatenie sumy vo výške 25.468,03 EUR s príslušenstvom za dobu od 1.3.2006 ( odo dňa nadobudnutia účinnosti výpovede Hromadnej licenčnej zmluvy ) do 31.3.2008 ( do konca mesiaca v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. konania 13C/51/2004 - 62, pričom žalobca právo na zaplatenie sumy vo výške za uvedené obdobie žalobca opieral o ustanovenie § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona ( vyjadrenie žalobca na čl. 94 ). Používanie spravovaných predmetov ochrany - chránených hudobných diel v oblasti verejných hudobných produkcií prostredníctvom hudobných automatov žalovaným v období od 1.3.2006 do 31.3.2008 nebolo medzi účastníkmi sporné, a táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného ( čl. 149 a nasl. spisu ) ako aj z listín
( oznámenia o vklade pre žalobcu ). Žalovaný mohol byť v tomto období používateľom hudobných produkcií prostredníctvom hudobných automatov podľa ust. § 82 ods.3 písm. b/ Autorského zákona z dôvodu, že právnická osoba združujúca používateľov v tomto prípade Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň podalo žalobu o určenie obsahu zmluvy o primeranej odmene za použitie spravovaných predmetov ochrany. Teda v čase zániku práva na použitie spravovaných predmetov ochrany výpoveďou hromadnej licenčnej zmluvy zo strany žalovaného, bola splnená podmienka upravená zákonom v ust. § 82 ods. 3 písm. b/ - podanie žaloby na súde pričom žalobu podala organizácia ktorej bol žalovaný členom a tým mu teda, po splnení tejto podmienky v zmysle tohto ustanovenia Autorského zákona vzniklo zo zákona právo na používanie spravovaných predmetov ochrany . Jeho povinnosťou zodpovedajúcou tomuto právu však bolo ukladať odmenu podľa ust. § 82 ods.5 Autorského zákona za používanie týchto predmetov ochrany na osobitný účet. Ukladanie odmeny bolo zo strany žalovaného oznamované žalobcovi listami (čl. 12 - 16 a čl. 24 - 27 spisu ) .Toto zákonné právo používať spravované predmety ochrany však zaniklo zo zákona podľa ust. § 82 ods.4 Autorského zákona právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. konania 13C/51/204 - 62 ( právoplatný dňa 20.3.2008 ).
Spornou ostala v tomto prípade otázka, či má žalobca nárok na náhradu odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie, ak táto odmena nebola určená postupom podľa ust. § 82 ods.5 Autorského zákona a ak áno v akej výške.
Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 vyplynulo, že počas obdobia tvz. zákonnej licencie bola ním ukladaná na osobitný účet odmena za použitie spravovaných predmetov ochrany vo výške určenej právnym zástupcom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktorý určil akú sumu majú členovia združenia, ktorý vypovedali hromadné licenčné zmluvy ukladať na osobitný účet. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu ako aj zo žaloby je zrejmé, že žiada sumu odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie vo výške určenej sadzobníkom. Zároveň z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj z prednesu právneho zástupcu žalobcu mal súd za preukázané, že ohľadne otázky odmeny za obdobie 1.3.2006 do 31.3.2008 neboli uskutočnené žiadne rokovania a ani nebola uzavretá žiadna dohoda a takisto ani, ako to predniesla právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 nebola v tomto duchu podaná žiadna žaloba o určenie odmeny v zmysle ust. § 82 ods.5 Autorského zákona na súd.
Ustanovenie § 82 ods.5 Autorského zákona výslovne upravuje, akým spôsobom sa tvorí odmena za použitie spravovaných predmetov ochrany počas doby tzv. zákonnej licencie upravenej v ust. § 82 ods. 3 písm. b/ Autorského zákona a to 1./formou dohody medzi organizáciou kolektívnej správy t.j. žalobcom a žalovaným ako používateľom alebo následne ak nedôjde k dohode 2./ súdnym rozhodnutím. Zákon v tomto prípade dáva na prvé miesto dohodu medzi stranami ako dvojstranný právny úkon. Nehovorí o tom, že táto odmena za obdobie tzv. zákonnej licencie bude určená organizáciou kolektívnej správy, t.j. žalobcom a ani nehovorí o tom, že výška odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie bude určená jednostranne zo strany používateľa spravovaných predmetov ochrany. Zákonom stanovený postup je taký, že v prípade, ak teda nedôjde k dohode strán o výške tejto odmeny nastupuje jej určenie súdom na základe návrhu jednej zo strán. V konaní nebolo sporné a ani nebolo preukázané to, že výška takejto odmeny za obdobie od 1.3.2006 do 31.3.2008 nebola dohodnutá ( odsek vyššie ) a zároveň ani nebolo preukázané, že by niektorá zo strán podala žalobu o určenie odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie na súd. Po zániku práva na použitie spravovaných predmetov ochrany v zmysle ust. § 82 ods.4 Autorského zákona účinného do ....
Vychádzajúc z dikcie zákona - ust. § 81 ods.5 Autorského zákona určí ju súd na návrh niektorej zo strán ... samotná argumentácia žalobcu o tom, že jediná žaloba, ktorou si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde bola žaloba na plnenie podľa ust. § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a nie určovacia žaloba, nakoľko tu nie je rozpor o tom, že za používanie autorských diel patrí žalobcovi odmena, avšak je rozpor len čo do výšky nároku - autorskej odmeny a súd si mal túto otázku vyriešiť ako otázku predbežnú s tým, že súd by napokon ani nemohol určiť inú výšku odmeny než je v danom čase dohodnutá s ostatnými používateľmi - prevádzkovateľmi hudobných automatov a to z dôvodu povinnosti žalobcu uzatvárať zmluvy vrátane výšky odmeny za rovnakých podmienok a na túto podmienku je pri určovaní výšky odmeny povinný súd prihliadať, neobstojí. Súd poukazuje na to, že náš právny poriadok aj v iných zákonoch výslovne stanovuje, že výšku určenie výšky pohľadávky súdom ( napr. : pri konkurze kde takisto nie je sporné že tu pohľadávka je avšak sporná je jej výška ) a nie je to rozpor s tzv. určovacou žalobou upravenou v občianskom súdnom poriadku, nakoľko je to samostatný typ žaloby upravený osobitným zákonom, a tak je to aj v prípade autorského zákona, kde zákonodarca v ust. § 82 ods.5 tohto zákona hovorí o určení odmeny súdom, teda je tu takisto zákonodarcom konštruovaný osobitný typ žaloby podľa Autorského zákona. Preto ani nebolo možné, vzhľadom na túto právnu úpravu, ktorá vyžaduje najprv určenie a až potom plnenie, aby súd v rámci žaloby o plnenie predbežne v zmysle ust. § 82 ods.5 Autorského zákona určil výšku pohľadávky. Ako je však zo žaloby zrejmé, žalobca si uplatnil svojou žalobou právo na zaplatenie sumy odmeny vo výške Sadzobníka, na ktorý odkazovala Hromadná licenčná zmluva, ktorej platnosť bola skočená výpoveďou zo strany žalovaného, čo nebolo medzi účastníkmi sporné ( s poukazom na predložené listinné dôkazy a na výpoveď štatutárneho orgánu žalovaného ). Nakoľko žalobca v otázke výšky odmeny za obdobie od 1.3.2006 do 31.3.2008 neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno či už preukázaním toho, že o určenie odmeny bola podaná na súde osobitná žaloba alebo ohľadne toho, že o určení výšky odmeny za toto obdobie bola uzavretá medzi účastníkmi konania dohoda o výške odmeny, za uvedené obdobie teda žalobcovi nemôže prislúchať odmena a žalovanému byť uložená povinnosť zaplatenia odmeny určenej jednostranne na základe sadzobníka SOZy , ktorý bol prílohou zmluvy, ktorej platnosť medzi účastníkmi skončila. Keďže vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy odmeny určenej ním podľa sadzobníka v zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona a teda jednoznačne sa domáhal žalobou o plnenie zaplatenia odmeny podľa pravidiel platných v prípade zmluvnej licencie a v tomto konaní nebolo preukázané, že by došlo k dohode účastníkov ohľadne výšky odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie a ani nebolo preukázané, že by bola súdom určená odmena za toto obdobie, nebolo možné rozhodnúť v prospech žalobcu a teda zaviazať žalovaného na zaplatenia žalobcom požadovanej sumy v zmysle zmluvných podmienok, ktoré už v tomto období neboli platné. Podaná žaloba žalobcu je teda predčasná a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o nej rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný podal na inom súde - na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.: 18C/225/2008 žalobu proti žalobcovi, pretože v tomto konaní ide o iný typ žaloby podľa ust. § 81 ods.1 písm. h/ Autorského zákona - o určenie obsahu zmluvy a nie o žalobu podľa ust. § 82 ods.5 Autorského zákona hoc toto konanie bolo prerušené uznesením do skončenia iného konania vedeného na tomto súde tak ako to bolo vyššie uvedené.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol žalobca neúspešný a žalovaný úspešný, preto má žalovaný v zmysle vyššie citovaného ustanovenia O.s.p. právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva. O jeho nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013. na tomto pojednávaní však žalovaný nebol prítomný a svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním, ktoré bolo súdu do spisu doručené až po pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 s tým, že z jeho obsahu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu žiada o ospravedlnenie neúčasti žalovaného - jeho štatutárneho zástupcu z dôvodu choroby a žiada z tohto dôvodu odročiť pojednávanie na iný deň K žiadosti bolo pripojené potvrdenie o dočasnej PN. V zmysle platnej judikatúry však takúto žiadosť bez náležitého doloženia potvrdenia od lekára o tom, že sa nemôže pojednávania zúčastniť bez vážneho ohrozenia zdravia nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto ak by aj toto ospravedlnenie spolu s PN bolo doložené súdu pred pojednávaním, súd by aj napriek tomu vzhľadom na vyššie uvedené konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na tomto pojednávaní súd vyslovil, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy koannai vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Nakoľko žalovaný ani v lehote 3 dní odo dňa vykonaného pojednávanie súdu nevyčíslil trovy, postupoval súd pri ich určení v zmysle ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak účastník v lehote podľa odseku 1 ( lehota 3 dní ) trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Po preštudovaní spisu má súd za to, že žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania okrem trov právneho zastúpenia nevyplývajú a preto o jeho nárok na náhradu trov ako úspešného v tomto spore rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pričom zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle tohto ustanovenia O.s.p. v takomto prípade súd nie je viazaný svojim rozhodnutím o trovách tohto úspešného účastníka vyslovenom na pojednávaní do zápisnice ( v tomto prípade na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).