Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-222-2013.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporkyni L. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. o zaplatenie 47,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 47,80 eur s príslušenstvom. Uviedol, že ako postupník so spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. ako postupcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky uvedenej v prílohe tejto zmluvy. Odporkyňa ako záujemkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. V predmetnom prípade bola teda odporkyňa sankcionovaná, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky. Došlo teda k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty, čím by odporkyňa prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni program služieb za zľavnenú cenu. Faktúrou za zúčtovacie obdobie 22. 10. 2009 - 21. 11. 2009 splatnou dňa 11. 12. 2009 bola vystavená odporkyni suma na zaplatenie 47,80 eur, z ktorej sumy odporkyňa nič neuhradila.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 07. 2013 ďalej navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni (program služieb za zľavnenú cenu). Odporkyňa teda nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporkyňa porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedá proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta plnila funkciu satisfakčnú (zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody), nakoľko
právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda v sume zľavy za poskytnutý program služieb. Zmluvná pokuta plnila funkciu preventívnu. Zmluvnú pokutu považoval za prijateľnú. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi.
V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo by potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie/program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 355,80 Sk (11, 81 eur) s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu bola 14,58 eur. Celková výška poskytnutej zľavy bola 33,18 eur. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote 47,80 eur,
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané. Svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa písomne. Na podanom návrhu trval. Súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporkyňa mala doručenie predvolania vykázané uložením zásielky. Na uvedenom základe súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, zmluvy o pripojení, dodatku ku zmluve, faktúry, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 29. 07. 2013, ako aj ostatným obsahom spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a. s. uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Z dodatku tejto zmluvy súd zistil, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c alebo bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod. 5.2 písm. a až c všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Z tabuľky vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 1440,- Sk (37,84 eur).
Z faktúry za zúčtovacie obdobie 22. 10. 2009 - 21. 11. 2009 splatnou dňa 11. 12. 2009 vyplýva, že bola odporkyni zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vyúčtovaná suma 47,80 eur ako zmluvná pokuta.
Zo zmluvy o postúpení uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. súd zistil, že jej predmetom bolo okrem iných aj postúpenie pohľadávky vo výške 47,80 eur, z tejto obchodnej spoločnosti na navrhovateľa.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa zamietol z nasledovných dôvodov.
a/ Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty „v prípade porušenia zmluvných povinnosti“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné aj z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu a to vypojenie (SIM-karty). Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene, zmluvnú pokutu je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je nutné ju dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné vypojenie SIM-karty. Nakoľko teda v danom prípade bolo dojednanie o zmluvnej pokute viazané na ďalšiu skutočnosť resp. ďalší úkon, je aj z tohto dôvodu neplatné.
Naviac súd má za to, že dojednaním o zmluvnej pokute je možné zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej povinnosti, nie jej splnenie zmluvy ako celku. Je síce možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej pokute v tom smere, že povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy, avšak v takýchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia zmluvnej povinnosti, čo môže viesť k posúdeniu dojednania o zmluvnej pokute ako dojednania neplatného.
b/ Čo sa týka spôsobenej skutočnej škody, ktorá zodpovedá hodnote dotácie odporkyni do poskytnutého telefónneho zariadenia, ktorá škoda mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa, a preto by mal súd priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody súd uvádza, že predpokladmi vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Aj keby ich existenciu mal súd v konaní za preukázanú, musel by konštatovať, že škoda ako taká nevznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, ktorý nebol poškodeným. Poškodeným totiž mohol byť iba právny predchodca navrhovateľa - obchodná spoločnosť T-mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/a, Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá poskytla odporkyni program služieb za zľavnenú cenu. Navrhovateľ teda v predmetnej právnej veci poškodeným nebol, v jeho majetkovej sfére nedošlo k žiadnej ujme, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.
Ohľadom postúpenia pohľadávky je potrebné konštatovať, že predmetom postúpenia je len určitá pohľadávka t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie celý záväzkový právny vzťah z ktorého pohľadávka vznikla. V danom prípade súd mal preukázané, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka - právo na plnenie od dlžníka a to zaplatenie zmluvnej pokuty, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla.
Navrhovateľ teda nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, nakoľko na neho bola postúpená iba pohľadávka - právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a nie aj prípadný nárok jeho právneho predchodcu na náhradu škody voči odporkyni.
c/ Avšak, aj keby mal súd za to, že je navrhovateľ v danej právnej veci aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, súd by musel konštatovať, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je z nasledovných dôvodov:
Navrhovateľ tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa podľa tvrdení navrhovateľa financoval program služieb za zľavnenú cenu, ktoré si odporkyňa sama vybrala a poskytol jej tieto služby za výhodnejšiu úvodnú sumu. Hodnota poskytnutej zľavy pre program služieb Relax 60 bola 33,18 eur.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne dodržať svoj záväzok zo zmluvy a riadne plniť počas celej doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko- právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V predmetnej právnej veci má súd za to, že nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na strane právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predával program služieb odporkyni za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a „akciovou“ cenou programu služieb nie je následkom úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany právneho predchodcu navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu navrhovateľa teda nedošlo, pretože tento za poskytnutú službu dostal dojednanú kúpnu cenu.
Na uvedenom základe súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že úspešná odporkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila a odporcovi podľa výsledku sporu trovy konania neprináležia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.