Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-27-2013.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci starostlivosti o maloletú P. P., P.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov T. Š., P.. XX. XX. XXXX, Y. O. G., I. E. XXX, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom Advokátskej kancelárie M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš a G. P., P.. XX. XX. XXXX, Y. O. L., Š.E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. P., takto
rozhodol:
Maloletá P. P., P.. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú o p r á v n e n í obidvaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. sumou 70,-eur mesačne od 01. 08. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 08. 2013 do 30. 11. 2013 vo výške 80,-eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 9P/43/2013-21 zo dňa 05. 06. 2013 vo výroku o bežnom výživnom.
Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa z a m i e t a .
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou P.:
- každý párny týždeň v sobotu od 08,00 hod. do 18,00 hod.
- každý nepárny týždeň v nedeľu od 13,00 hod. do 18,00 hod.
- v každom párnom kalendárnom roku dňa 26. decembra a 02. januára v čase od 08,00 hod. do 18,00 hod.
- v každom nepárnom kalendárnom roku dňa 27. decembra a 01. januára v čase od 08,00 hod. do 18,00 hod.
Otec prevezme maloletú P. na stretnutie pred bydliskom matky a tam maloletú aj po stretnutí matke odovzdá.
Matka je p o v i n n á maloletú P. na stretnutie s otcom pripraviť.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 31. 07. 2013 matka žiadala, aby maloletá P. bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude dcéru zastupovať a spravovať jej majetok. Otca žiadala zaviazať prispievať na výživu po 100,-eur mesačne od 01. 08. 2013. Návrh odôvodnila tým, že 29. 07. 2013 odišla spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti ku svojej starej matke z dôvodu, že spolužitie s otcom dieťaťa dlhú dobu nebolo dobré. V priebehu konania sa matka maloletej presťahovala spolu so svojim súčasným partnerom do nájomného bytu v Liptovskom Jáne. Uviedla, že vie zabezpečiť maloletej dcére lepšiu starostlivosť ako otec, ktorý sa až do podania tohto návrhu o dcéru v podstate nezaujímal. Uznala, že jej komunikácia s otcom maloletej je veľmi zlá. V priebehu konania sa začalo realizovať stretávania otca a maloletou dcérou a to počas pracovného týždňa v pondelok a stredu popoludní a v sobotu celý deň. Matka uviedla, že tieto stretnutia nevplývajú dobre na dcéru, táto od otca prichádza nervózna, zle sa správa, papuľuje jej. Matka toto správanie vnímala ako kopírovanie správania otca, ktorý jej pri odovzdávaní dcéry nadáva. Matka maloletej súhlasila s tým, aby sa dcéra s otcom stretávala, ale len počas dňa, nesúhlasila, aby dcéra u otca prespávala. Ako dôvod uviedla svoje presvedčenie, že otec maloletej užíva omamné látky, keď vychádzala zo svojej skúsenosti počas ich spolužitia. Tvrdila, že otec sa nedokáže celodenne postarať o dcéru, ak, tak len niekoľko hodín. Navyše do jeho bytu chodia rôzni ľudia, mala podozrenie, že sa tam fajčí marihuana, takže takéto prostredie nie je pre dcéru vhodné. V žiadnom prípade nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, pretože maloletá dcéra je na ňu naviazaná a aj vzhľadom na správu psychológa by takýto spôsob osobnej starostlivosti nebol na prospech maloletej.
Otec maloletej žiadal, aby maloletá dcéra bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to v dvojtýždňových intervaloch vždy od nedele od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Súčasne žiadal, aby obidvaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Uviedol, že o dcéru sa vie riadne postarať, túto starostlivosť zabezpečoval aj v čase, keď s matkou maloletej viedli spoločnú domácnosť. Matka vtedy totiž pracovala v trojzmennej prevádzke, dcéra najskôr prespávala u jej matky, ktorá žije s druhom. Aby tomu predišiel, vybavil si v práci pracovné zmeny tak, aby v čase, keď matka maloletej išla do nočnej služby, mohol ráno dcéru odviesť do škôlky a keď išla na rannú zmenu, tak do práce nastupoval až o 07,00 hod., aby dcéru mohol do škôlky odviesť. Tvrdil, že sa o dcéru vie riadne postarať. Popieral požívanie drog a tvrdil, že túto skutočnosť si matka iba vymyslela, aby nedostal dcéru. Na vyvrátenie podozrenia matky predložil súdu test z ktorého vyplynul pozitívny výsledok na iné látky, nie na drogy - jedná sa o látky, ktoré berie na nárast svalovej hmoty. Otec maloletej v priebehu konania navrhol v prípade, že súd nezverí maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, aby rozhodol o jeho úprave styku s maloletou dcérou z dôvodu, že s matkou maloletej sa na stretávaní s dcérou nevedia dohodnúť a súčasne navrhol rozsah stretávania.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, pričom vychádzal z psychologickej správy vypracovanej v priebehu konania. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok navrhol opatrovník ponechať obidvom rodičom a otca zaviazať platením primeraného výživného. Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti navrhol zamietnuť a styk otca s maloletou navrhol upraviť v menšom rozsahu ako žiadal otec, nakoľko je potrebné budovať vzťah maloletej s otcom postupne.
Súd doteraz rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. P. rozsudkom tunajšieho súdu 9P/43/2013-21 zo dňa 05. 06. 2013, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. P. mesačne po 50,-eur od 07. 05. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a súčasne bolo otcovi uložené zaplatiť dlžné výživné 40,32 eur od 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V čase vyhlásenia tohto rozsudku rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti, aj keď ich spolužitie bolo problematické. Matka podala návrh na určenie výživného z dôvodu nezhôd ohľadne financovania nákladov v domácnosti. Dňa 29. 07. 2013 matka aj s maloletou dcérou odišla zo spoločnej domácnosti. Najskôr ku svojej starej matke do Liptovského Jána a neskôr si s priateľom E. Ď. prenajali 2-izbový byt v Liptovskom Jáne, v ktorom v súčasnom období spolu žijú. Matka maloletej so súčasným partnerom čaká dieťa a momentálne je práceneschopná. Pokiaľ matka pracovala, mala priemerný mesačný zárobok 397,-eur. V súčasnom období je práceneschopná, pričom výška nemocenských dávok zatiaľ nebola určená. V súčasnom období hospodári matka spolu so svojim priateľom s tým, že na bývanie prispieva sumou 150,- eur mesačne. Otec maloletej po odchode matky aj dcéry zostal bývať v 2-izbovom byte v Liptovskom Hrádku, za ktorý mesačne platí 265,-eur. Otec maloletej pracuje a jeho priemerný mesačný zárobok je 526,-eur mesačne. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. P.. Táto chodí do materskej škôlky, v súčasnom období do Lipt. Jána, kde sa platia poplatky za stravu mesačne 24 - 25,-eur. Otec platí matke súdom určené výživné po 50,-eur mesačne. Matka maloletej poberá na dcéru rodinné prídavky.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Rodičia mal. P. P. nežijú spolu od 29. 07. 2013, pričom sa nedohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Vzhľadom na návrhy rodičov súd skúmal, či je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v súčasnom období sú vzťahy medzi rodičmi maloletej veľmi vážne narušené a súvisia s tým, že matka maloletej nadviazala známosť s iným mužom s ktorým v súčasnom období vedie spoločnú domácnosť a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Vypočutím rodičov maloletej bolo zistené, že do ich rozchodu starostlivosť o maloletú zabezpečovala v prevažnej miere matka. Samozrejme, že pokiaľ rodičia žili spolu, podieľal sa na starostlivosti o dieťa aj otec, ale z jeho výpovede vyplýva, že zabezpečoval starostlivosť zvyčajne v prípade, keď túto nebola schopná zabezpečiť matka z dôvodu zamestnania. Vzhľadom na vek maloletej, súd v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 Zákona o rodine nariadil vypočutie mal. P. psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.
Zo správy psychológa vyplýva, že dieťa má v súčasnom období vytvorenú pevnú a silnú citovú väzbu k matke, pričom vzhľadom na rozchod rodičov, sa kladný vzťah maloletej k matke ešte zvýšil. Vo vzťahu k osobe otca maloletá prejavuje viac negatívnych emócií. Citová väzba dieťaťa na otca je však vytvorená, ale vzhľadom na slabú intenzitu tohto vzťahu, dieťa nereagovalo negatívne na odchod otca a na nepravidelný kontakt s ním. Z pohľadu psychológa tento jav môže byť výsledkom určitej absencie otca vo výchove dieťaťa v minulosti, príp. jeho nedostatočné venovanie pozornosti dieťaťu tak, ako by si to ono bolo želalo.
Prešetrením pomerov v rodine obidvoch rodičov bolo zistené, že obidvaja rodičia majú vhodné bytové podmienky na výchovu dieťaťa. Maloletá má však silnejšiu citovú väzbu k svojej matke, ktorá doteraz zabezpečovala v prevažnej miere starostlivosť o maloletú. Naproti tomu citová väzba maloletej k otcovi je pomerne na nízkej úrovni, aj keď dieťa otca neodmieta. Vzhľadom na tieto zistenia potom bude v najlepšom záujme dieťaťa, ak aj naďalej zostane v starostlivosti matky, ktorá je schopná túto dieťaťu zabezpečiť na požadovanej úrovni a súčasne bude sa tým rešpektovať aj prianie dieťaťa, ktoré je v tomto prostredí spokojné. Súd preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a nevyhovel návrhu otca, ktorý žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko takáto forma osobnej starostlivosti by v súčasnom období nebola v záujme dieťaťa
Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a správu jej majetku, patrí v súlade s ustanovením § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine toto právo obidvom rodičom. Nakoľko neboli zistené dôvody pre ktoré by jeden z rodičov nemal vykonávať tieto rodičovské práva a povinnosti, súd rozhodol v súlade s návrhom otca tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
O výživnom na mal. P. P. bolo naposledy rozhodované rozsudkom zo dňa 05. 06. 2013. Od tejto úpravy výživného síce uplynula veľmi krátka doba, ale z dôvodu rozchodu rodičov a odchodu matky spolu s maloletou zo spoločnej domácnosti nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. P.. Otec má priemerný mesačný zárobok 526,-eur, z čoho ako nevyhnutný výdavok súd mohol započítať náklady na bývanie vo výške 265,-eur mesačne. Ostatné výdavky špecifikované otcom nie sú nevyhnutné, pričom výživné má pred týmito výdavkami prednosť. Matka maloletej v súčasnom období je z dôvodu tehotenstva na materskej dovolenke s tým, že do nástupu PN mala priemerný mesačný zárobok 397,- eur. Na domácnosť prispieva čiastkou 150,-eur, takže aj z tohto príjmu matke zostáva minimálna čiastka na vlastnú výživu aj na výživu maloletej. Matka pritom osobnou starostlivosťou ešte v plnom rozsahu vyvažuje platenie výživného zo strany otca. Súd zohľadnil, že maloletá chodí do predškolského zariadenia a jej náklady na výživu sú obvyklé ostatným deťom v tomto veku. Potom s prihliadnutím na potreby maloletej ako aj možnosti a schopnosti otca, súd zvýšil výživné z čiastky 50,-eur na 70,-eur mesačne od 01. 08. 2013 t.j. odvtedy, ako matka odišla zo spoločnej domácnosti.
Otec platil výživné po celú dobu po 50,-eur mesačne. Pokiaľ otec okrem platenia výživného zaplatil za lieky pre mal., príp. kúpil čižmičky, súd tieto výdavky nezohľadnil ako platenie výživného, pretože na žiadosť otca, hradili tieto výdavky v rovnakom rozsahu obidvaja rodičia spôsobom, ktorý bol rodičmi zaužívaný v čase posledného rozhodovania o výživnom. V súvislosti so zvýšením výživného vznikol mesačne dlh 20,-eur. V čase rozhodovania súdu (§154 ods. 1 O. s. p.) bolo splatné výživné za mesiac november 2013, a potom z titulu zvýšenia výživného otcovi vznikol dlh 80,-eur. Na jeho zaplatenie súd povolil otcovi mesačné splátky po 10,-eur s tým, že ak tieto splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celé dlžné výživné naraz. Tým sa mení predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodované o výživnom na mal. P. P..
Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine,
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
V konaní bolo nesporne zistené, že rodičia sa nedokážu v súčasnom období dohodnúť o rozsahu stretávania otca s maloletou dcérou. Vypočutím maloletej, ktoré sa uskutočnilo psychológom bolo zistené, že je v prospech dieťaťa, aby malo pravidelný kontakt so svojim otcom ktorého neodmieta, a preto je potrebné ho rozvíjať. Na druhej strane však maloletá je momentálne silno citovo naviazaná na svoju matku, pričom problémy, ktoré pretrvávajú medzi rodičmi a ich vzájomná nedôvera, sa prirodzene premietajú aj do psychiky dieťaťa, ktoré podľa výpovede matky chce mať istotu, že pokiaľ ide k otcovi, nocovať bude doma. Nie je možné vylúčiť, že maloletá len preberá obavy, ktoré pociťuje v tomto smere jej matka, ale bez ohľadu na to, či sú tieto obavy odôvodnené alebo neodôvodnené, súd musí chrániť v prvom rade záujmy dieťaťa. Preto súd upravil styk otca s maloletou zatiaľ len v minimálnom rozsahu tak, aby otec bol s dcérou v pravidelnom kontakte, aby mal priestor k tomu, aby si dcéru získal, aby mu táto dôverovala s tým, že pokiaľ sa bude citová väzba medzi dcérou a otcom vyvíjať prirodzeným spôsobom nič nebráni tomu, aby sa v budúcnosti tento styk rozšíril či už dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu. V dôsledku toho súd upravil styk otcovi tak, aby každý týždeň bola dcéra s otcom a to párny týždeň v sobotu celý deň a v nepárny týždeň popoludní v nedeľu. Otec maloletej síce žiadal styk upraviť raz za dva
týždne, ale dva dni za sebou. Nakoľko v súčasnom období nebolo možné takto upraviť styk a stretávanie otca s dcérou jeden deň za dva týždne sa javí byť ako nedostatočný, súd určil styk jeden týždeň na sobotu a druhý týždeň na nedeľu, aby bola zachovaná istá kontinuita. Nakoľko sa blížia vianočné sviatky je v záujme dieťaťa, aby aspoň časť týchto sviatkov strávilo aj s otcom, a preto súd určil, že v párnom kalendárnom roku maloletá strávi s otcom 26. december a 2. január a v nepárnom kalendárnom roku 27. december a 1. január, vždy od 08,00 hod. do 18,00 hod. V stanovenú dobu si otec prevezme aj dieťa odovzdá pred bydliskom matky s tým, že matka je povinná dcéru na stretnutie s otcom pripraviť a to nielen vychystať, ale najmä motivovať dcéru, aby sa na stretnutie s otcom tešila a nebrala to ako istú povinnosť. Iba v takom prípade sa môže vzťah dcéry k otcovi rozvíjať prirodzeným spôsobom.
Pokiaľ otec žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, určiť styk s maloletou dcérou vo väčšom rozsahu a pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na vyššiu sumu ako 70,-eur mesačne návrh nebol dôvodný, a preto ho v tejto časti súd zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia (§ 162 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).