Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-144-2006.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/144/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému nebohému P. V., G.. XX. XX. XXXX, J.. XX. XX. XXXX, G. K. G.. Ľ.. Š.P. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., na vymoženie pohľadávky vo výške 232,36 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39 (pôvodne Národná 4), 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 339/06, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,85 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 232,36 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Banská Bystrica č.k. ORP-205/DI-K-2004 zo dňa 19. 04. 2004.
Poverením č. 5601 006365 zo dňa 06. 02. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Kollárova 39 (pôvodne Národná 4), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 339/06.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 24. 07. 2012, súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Zároveň si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 76,62 eura.
Oprávnený podaním zo dňa 16. 02. 2010, podaným súdnemu exekútorovi dňa 22. 02. 2010, podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel dňa 07. 10. 2006, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 16. 02. 2010, v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 76,62 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenia nevyhnutných trov exekúcie.
K zastaveniu exekúcie v danom prípade došlo z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prevzatie návrhu + založenie spisu (1/4 hodiny) a žiadosť o udelenie poverenia (1/4 hodiny), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.
Súd taktiež neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
Čo sa týka úkonov vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky) a postúpenie spisu súdu (spolu 1 a 1/4 hodiny), tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ teda súdny exekútor súdu postúpil spis a vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie z tohto dôvodu, tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 1 a 1/2 hodiny, ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, výzva na úhradu trov konania + faktúra, oznámenie o ukončení exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia spisu a štátny archív
- súhlas so skartovaním. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Keď súd posudzoval aj preukázateľnosť a účelnosť trov exekúcie, nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon zisťovanie maj.pomerov pov. (OR, ŽR) zisťovanie obch. podielov, prevádzok zo dňa
26. 05. 2006. V zmysle § 25 je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované paušálnou sumou. Čo sa týka úkonu oznámenie o úmrtí povinného, súd taktiež neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za uvedený úkon, nakoľko nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu, smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Pokiaľ súdny exekútor zistil úmrtie povinného, bol povinný postupovať podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené preto súd ani nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručovanie vyššie uvedeného oznámenia vo výške 0,40 eura.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 1 a 1 hodiny, ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie, a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti, výzva na úhradu trov ex. + faktúra, vrátenie poverenia, archivácia spisu a štátny archív - súhlas so skartovaním. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 9,96 eura za 3 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia, výzva na úhradu trov exekúcie a štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním spolu vo výške 5,20 eura. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v odmene súdneho exekútora.
Čo sa týka poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu a doručenia spisu spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, súd považuje za neprípustný taký postup súdneho exekútora, pri ktorom si tento vyúčtoval poštovné za uvedené, pričom zo spisu mal súd preukázané, že predmetné písomnosti boli súdu zo strany súdneho exekútora podané osobne.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 4,80 eura za tlač a kopírovanie a režijné náklady (obálky, obaly, kanc.mat. archiv.spisu) vo výške 5,00 eur. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 3,25 eura za poštovné.
Súd po vykonaných úpravách uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 15,85 eura. Z toho odmena súdneho exekútora činí 9,96 eura, hotové výdavky 3,25 eura a vyúčtovaná 20 % DPH predstavuje 2,64 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.