Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-95-2013.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloletého V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom v H. XXX a otca Ing. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom v K. X. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom v X. S., M. M. E. X, o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5P/30/2013-35 zo dňa 26.8.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 5P/30/2013-35 zo dňa 26.8.2013 zveril maloletého V. S., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to otca :
- v nepárnom kalendárnom roku v mesiacoch január, marec, máj, júl, september, november a v párnom kalendárnom roku v mesiacoch február, apríl, jún, august, október a december a to od 18.00 hodiny posledného kalendárneho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca do 18.00 hodiny posledného kalendárneho dňa daného kalendárneho mesiaca
a matky
- v nepárnom kalendárnom roku v mesiacoch február, apríl, jún, august, október a december a v párnom kalendárnom roku v mesiacoch január, marec, máj, júl, september, november a to od 18.00 hodiny posledného kalendárneho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca do 18.00 hodiny posledného kalendárneho dňa daného kalendárneho mesiaca,
s tým, že rodičia si budú maloletého preberať a odovzdávať v mieste trvalého bydliska, pričom odovzdávajúci rodič je povinný maloletého do osobnej starostlivosti preberajúceho rodiča riadne pripraviť.
Obidvaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 04. 2007, č. konania 8C/9/2006-69 v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, v časti zastupovania a spravovania jeho majetku a v časti úpravy styku otca s maloletým.
Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom neurčil, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 1. 4. 2010, č. konania 3P/325/2008-277 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 08. 2010, č. konania 6CoP/47/2010-302, v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným 120,- eur mesačne od 01. 01. 2009.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať a poskytovať mu osobnú starostlivosť. Neboli zistené nedostatky vo výchovnom prostredí ani jedného z rodičov, ktoré by niektorého z nich vylučovali z možnosti osobne sa starať o dieťa. U každého z rodičov má dieťa vytvorenú vlastnú izbu, v prostredí každého z rodičov si dieťa vytvorilo kamarátske väzby alebo väzby s bližšími či vzdialenejšími príbuznými, s ktorými trávi čas. Striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého. Maloletý má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Maloletý V. neprichádza do cudzieho prostredia, na prostredie a domácnosť otca je zvyknutý, s ktorým sa často a pomerne v dlhých časových intervaloch (2 - 3 mesiace) stretáva. Striedavá osobná starostlivosť nevytvára prekážku ani pre riadnu dochádzku maloletého do strednej školy v Liptovskom Mikuláši, keďže doposiaľ pri faktickom výkone striedavej starostlivosti (keď sa dieťa nachádzalo striedavo u každého z rodičov) navštevovalo Základnú školu v Liptovskom Mikuláši. Preto v otázke plynulého plnenia povinnej školskej dochádzky nedôjde prakticky k žiadnym zmenám. Miesto bydliska obidvoch rodičov nie je od seba značne vzdialené. Zároveň súd prvého stupňa pripomenul rodičom, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Každý z rodičov by si mal uvedomiť nezastupiteľnú úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa. Výkon rodičovských práv nie je súperením o to, ktorý z rodičov je lepší. Výkon rodičovských práv je dôslednou starostlivosťou o potreby spoločného dieťaťa. Dieťa je potrebné chrániť pred osobnými nezhodami rodičov, dieťa nesmie byť traumatizované prípadnými konfliktami alebo vzájomnou ignoráciou rodičov. Súd prvého stupňa nemal v konaní preukázané tvrdenie matky, že otec dieťaťa má na neho negatívny vplyv, keď zároveň konštatoval, že matka bola minimálne uzrozumená s faktickou striedavou starostlivosťou, keďže za obdobie posledného roka mal. V. niekedy v rozsahu dvoch alebo až troch mesiacov sa nepretržite zdržiaval u svojho otca. Matkou predložený listinný dôkaz - správa psychologičky PhDr. Piačkovej súd vnímal v kontexte časového obdobia, ako aj skutočných pomerov, za ktorých bol vypracovaný. Predložená správa predovšetkým reflektovala pomery v roku 2009, v ktorom ešte vzťah otca s maloletým nenadobudol takú intenzitu a kvalitu, ako je to za posledné obdobie. Ďalej matkou predložené listinné dôkazy (potvrdenie o spísaní záznamu na polícii a na úrade práce) nepreukázali, že otec má na dieťa negatívny vplyv, ale sú len logickým vyústením a dôsledkom nekomunikácie rodičov. Dĺžku striedavej osobnej starostlivosti súd prvého stupňa určil na obdobie jedného mesiaca a to s rozlíšením mesiacov v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby maloletý mohol tráviť napr. obdobie vianočných sviatkov s každým z rodičov. Pri určení konkrétneho časového intervalu súd len čiastočne zohľadnil názor maloletého, že chce byť striedavo u rodičov po dobu 3 mesiacov, keď takúto navrhovanú dobu maloletým považoval za neštandardnú. Pri určení dĺžky striedavej starostlivosti súd vychádzal zo skutočnosti, že výkon striedavej osobnej starostlivosti nesmie byť na ujmu citových väzieb dieťaťa a druhého rodiča, u ktorého dieťa práve nie je v starostlivosti. Zároveň rozhodol, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, keďže maloletý bol zverený do ich striedavej osobnej starostlivosti. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčil výživné žiadnemu z rodičov, pretože nezistil žiadne skutočnosti, ktoré odôvodňovali uloženie povinnosti jednému z rodičov prispievať na výživu maloletého k rukám druhého rodiča počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku matka maloletého podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkala prvostupňovému súdu, že nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že otec maloletého s ňou nekomunikuje a keď mu telefonuje, tak v absolútne väčšine prípadov vôbec jej nedvíha telefón alebo jej povie, že sa nemá o čom s ňou baviť. Aj pri akejkoľvek dohode o čase pobytu syna u navrhovateľa by nedodržal čas pobytu, čo sa viackrát stalo. Tieto skutočnosti preukázala aj záznamom spísaným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukazuje na to, že v zmysle rozsudku mal v septembri mať maloletého v osobnej starostlivosti otec, no v určenom čase sa pre neho nedostavil a maloletý je dodnes u nej. Matka má za to, že návrh na striedavú starostlivosť mal špekulatívny charakter, aby sa otec maloletého vyhol plateniu výživného. Pred pojednávaním a rozhodovaním bol maloletý po celý čas u otca. Ako teraz doma maloletý V. povedal, otec ho pripravoval čo má povedať na súde, že chce byť u otca tri mesiace a tri mesiace u maminy. Už z tohto vyjadrenia 16-ročného dieťaťa, že presne uvádza termíny v zmysle návrhu navrhovateľa 3 mesiace u otca a 3 mesiace u maminy podľa odvolateľky malo byť súdu zrejmé, že dieťa bolo pripravované na pojednávanie tak, aby bol navrhovateľ vo veci úspešný. To, že navrhovateľ pripravoval maloletého na pojednávanie, čo má na súde povedať, sám potvrdil maloletý po tom, ako sa vrátil od otca. Súčasne, keď zistil, že pri pobyte u otca mu bude musieť kupovať potrebné veci len otec, vyjadril sa, že otec mu nič nekúpi, preto nechce, aby sa oňho starali takto rodičia a myslel si, že bude k otcovi chodiť ako predtým a veci mu bude kupovať mama. Za takéhoto stavu nechce ísť k otcovi. Takže maloletý nepochopil, čo znamená striedavá osobná starostlivosť. Ďalej súd sa nijako nezaoberal, či je otec maloletého zamestnaný a kde je zamestnaný, akú má pracovnú dobu a ako toto zamestnanie môže ovplyvniť starostlivosť o dieťa. Ide o veľmi dôležité skutočností, pretože v čase neprítomnosti navrhovateľa v domácnosti, nebude osoba, ktorá by nahradila starostlivosť otca (príprava do školy). Na základe uvedeného navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť v plnom rozsahu, uviedol, že má za to, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v stanovených mesačných intervaloch je v záujme maloletého dieťaťa, čím budú zachované rovnocenné vzťahy a citové väzby dieťaťa a oboch rodičov. Maloletý sa k predmetu konania jednoznačne vyjadril, keď vzhľadom jeho rozumovú vyspelosť primeranú veku chápal podstatu striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník problém vidí len v nekomunikácii rodičov.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zásadne popiera tvrdenie matky, že k podaniu návrhu na striedavú starostlivosť malo dôjsť zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Poukázal na to, že prvostupňový súd v tomto smere správne zistil skutkový stav, keď vypočutím mal. V. prihliadol na jeho názor. Súd mal preukázanú spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať a poskytovať mu osobnú starostlivosť a v neposlednom rade nebol preukázaný negatívny vplyv otca na dieťa, ako to tvrdí matka maloletého. Pokiaľ matka uvádzala, že maloletý v septembri mal byť zverený do osobnej starostlivosti otca, a teda že si otec nesplní povinnosť, uvádza, že rozsudok ešte v tom čase nenadobudol právoplatnosť. Zdôraznil, že odvolanie matky je len opakovaním toho, čo uviedla na pojednávaní. Rozhodnutie súdu považuje za správne, pretože striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje nielen matku, ale obidvoch rodičov. Správne súd vyvodil záver, že základným zmyslom starostlivosti o dieťa musí byť jeho najlepší záujem. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zverení mal. V. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov vychádzal predovšetkým z jeho záujmov. Uvedeným zverením budú lepšie zabezpečené potreby mal. V.. Týmto rozhodnutím je rešpektované právo na zachovanie vzťahu maloletého k obidvom rodičom. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - matka maloletého, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na cit. ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery aj primerane vysvetlil.
K námietkam uvádzaným odvolateľkou - matkou maloletého dieťaťa v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom táto namieta, že súd nezistil riadne skutkový stav, najmä že nezohľadnil tú skutočnosť, že otec maloletého s matkou maloletého nekomunikuje, odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť prvostupňovému súdu bola známa. No napriek uvedenej skutočnosti v prejednávanej veci ide o maloleté dieťa, nar. XX.X.XXXX, tzn. že ide o dieťa, ktoré je vo veku blízkom veku dospelosti a ktoré na prostredie a domácnosť otca je zvyknuté, pretože v podstate striedavá starostlivosť sa už u maloletého v minulosti realizovala, pretože maloletý V. už v pomerne dlhých časových intervaloch počas dvoch až troch mesiacov býval u otca. Miesto bydliska obidvoch rodičov nie je od seba značne vzdialené. Vzhľadom na vek maloletého by preto nemalo byť na preukážku príchod syna, ktorý má viac ako 16 rokov, od otca k matke a od matky k otcovi. Aj odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že základom striedavej starostlivosti a naplnením jej poslania je predovšetkým tolerancia, vzájomná inteligenčná vyspelosť a dobrá vôľa samotných účastníkov, predovšetkým rodičov maloletého dieťaťa. Aj keď medzi rodičmi nie je ideálna verbálna komunikácia, je potrebné, aby predovšetkým v záujme ich spoločného syna schopnosť komunikovať medzi sebou zdokonalili, aby tak bolo možné riešiť všetky prípadné záležitosti, ktoré sa pri výchove dieťaťa vyskytnú. Maloleté dieťa je už vo veku, keď rozumie viacerým problémom, ktoré majú rodičia dieťaťa medzi sebou, a preto je žiaduce, aby prípadné vzájomné rozpory neriešili na úkor svojho syna. Keďže odvolací súd v rozhodnutí súdu prvého stupňa nezistil pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil ako správny, pretože samotný mal. V. vyjadril svoju vôľu žiť tak u matky, ako aj u otca a to v ich osobnej striedavej starostlivosti. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolaniu odvolateľky, ktoré považoval vyslovene za účelové.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.