Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-96-2013.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/96/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: V., so sídlom B. X, Z., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: B., so sídlom N.. XXX, IČO: XX XXX XXX, t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 80,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. januára 2013, č.k. 7Er/134/2010-21 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi V.. R.. E. X., B.. so sídlom exekútorského úradu L. XX, M. trovy exekúcie vo výške 50,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poveril V.. R.. E. X., B.. poverením č. 5304 * 010935 zo dňa 16.04.2010 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti uloženej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. 8Cb/98/2009-66. V priebehu exekúcie podaním doručeným súdu 26.11.2012 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku. Povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.28CbR/233/2009-20 zo dňa 17.09.2010 zrušený bez likvidácie, t.j. spoločnosť nemala majetok, ktorý by mohol byť likvidovaný a vymazaný z Obchodného registra dňom 04.11.2010. V danom prípade zanikol povinný bez právneho nástupcu a bez likvidácie z čoho súd vyvodil, že pokiaľ bol povinný zrušený súdom bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiadny majetok, a preto je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (3MCdo 10 /2011, 5MCdo 15/2011). Súd preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 50,75 Eur. Uvedená odmena pozostáva z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky a to: poštovné v sume 9,10 Eur, a z DPH vo výške 20 % zo sumy 42,29 Eur, čo predstavuje sumu 8,46 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal konštatovanie súdu, že návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku podal oprávnený, pričom uviedol, že predmetný návrh na zastavenie exekúcie podala dňa 26.11.2012 súdna exekútorka. Bol názoru, že povinný mal takmer 200 neuhradených faktúr a je pravdepodobné, že jeho dlžníci môžu uhradiť tieto faktúry alebo môžu nastať plnenia, z ktorých môže byť uspokojená pohľadávka
oprávneného. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a súdna exekútorka pokračovala ďalej v exekúcii.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 16.02.2010, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke. Dňa 16.04.2010 bolo súdom vydané poverenie č. 5304*010935 na vymoženie istiny 80,50 eur s príslušenstvom, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku V.. R.. E. X., B.. so sídlom v M., a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/98/2009-68 zo dňa 28.10.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cb/98/2009-66 zo dňa 28.10.2009.
Z návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, doručeného Okresnému súdu Trenčín dňa 26.11.2012 vyplýva, že povinný bol dňa 04.11.2010 vymazaný z Obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28CbR/233/2009-20 zo dňa 17.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2010, rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie, teda aj dôvod výmazu spoločnosti bola nemajetnosť povinného. V tejto súvislosti navrhla zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zaviazať oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie možno za predpokladu procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení. Nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení).
V posudzovanej veci súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd preskúmal všetky námietky vznesené oprávneným v odvolaní a konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne v napadnutom uznesení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie doručil súdu dňa 26.11.2012 oprávnený, pričom správne malo byť uvedené, že podnet na zastavenie exekúcie doručila súdu dňa 26.11.2012 súdna exekútorka. Toto pochybenie však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej. Rozhodujúcou skutočnosťou vo veci je, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28CbR/233/2009-20 zo dňa 17.09.2010 rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemala majetok, ktorý by mohol byť likvidovaný. Následne dňa 04.11.2009 súd vykonal výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločnosť dňom výmazu zanikla. V tejto súvislosti odvolací súd považuje námietku oprávneného, že povinný mal takmer 200 neuhradených faktúr a jeho dlžníci môžu uhradiť tieto faktúry alebo môžu nastať plnenia, z ktorých môže byť uspokojená pohľadávka oprávneného, za neopodstatnenú. Odvolací sú poukazuje na ustanovenie § 75a Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie, a tým správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď na náhradu účelne vynaložených trov súdneho exekútora zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .