Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1452-2005.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Subarea
17Er/1452/2005
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 (pôvodné obchodné meno APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom M. Čulena 5, Bratislava, IČO: 31 386 202, ktorá vznikla transformáciou Chemická zdravotná poisťovňa Apollo Bratislava, IČO: 31 386 202), proti povinnému: Z. G., G..M..B.. G. G. W. X, XXX XX I., V.: XX XXX XXX, o vymoženie uloženej povinnosti 420,43 Eur (12.666,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha pod sp. zn. EX 615/2005 vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha pod sp. zn. EX 615/2005 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi nevyhnutné trovy exekúcie vo 96,19 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha sa pod spis. zn. EX 615/2005 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 30.05.2005, doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.06.2005. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo č. 2005270668 zo dňa 28.02.2005.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 034921* zo dňa 13.07.2005.
Dňa 01.06.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie, ktoré si v priloženom vyúčtovaní vyčíslil na sumu 158,71 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Súd šetrením zistil, že povinný, obchodná spoločnosť ALLYER SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Langsfeldova 1, 036 01 Martin, IČO: 36 388 751, bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 31/2011-66 zo dňa 30.08.2011 zrušený bez likvidácie. Následne bol povinný dňom 23.11.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Žilina. Dňom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra obchodná spoločnosť zaniká. V prípade povinného sa tak stalo bez právneho nástupníctva. Zánikom právnickej osoby táto stráca právo byť účastníkom konania (§ 19 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Ak k zániku právnickej osoby dôjde bez právneho nástupníctva, ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť (§ 107 ods. 4 OSP). V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva zároveň dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane povinného nie je žiadny subjekt súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko by sa exekúcia viedla voči neexistujúcemu subjektu.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 158,71 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je100,- Sk (po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 39,84 Eur za 6 začatých hodín účelne vynaložených na vykonávanie exekúcie, a to za zaregistrovanie spisu- 35 min., žiadosť o udelenie poverenia- 25min., upovedomenie o začatí- 45min., výzva - VOM- 15min., 2 x žiadosť o súčinnosť (OR PZ, DÚ)- 2 x 25 min., príkaz- účet- 35 min., exekučný príkaz- účet- 45min., špecifikácia trov exekúcie, návrh na zastavenie- 60min., spolu 310 minút. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 35 minút za „zaregistrovanie spisu“ a 60 minút za „špecifikácia trov exekúcie, návrh na zastavenie“, nakoľko to súd považuje za administratívnu činnosť za ktorú v zmysle ust. § 25 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. osobitná odmena nepatrí. Náhrada za administratívne práce je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani čas strávený pri úkone označenom ako žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko si súdny exekútor odmenu za tento úkon uplatnil duplicitne, a to aj v rámci časovej špecifikácie a tiež ako paušálne odmeňovaný úkon. V dôsledku vyššie uvedených skutočností priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu za 190 minút, t.j. 3 hodiny a 10 minút, čiže za 4 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu, a to vo výške 26,56 Eur (4 x 6,64 Eur).
Ďalej si súdny exekútor uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 29,88 Eur za 9 úkonov exekučnej činnosti pri paušálnej odmene 3,32 Eur za 1 úkon, , a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného -DÚ, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného- ORPZ. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako 3 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2 x doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle ust. § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky, je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu predloženého exekučného spisu nevyplýva, naopak, súdny exekútor si uplatnil za doručenie upovedomenia, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu poštovné v rámci hotových výdavkov. Taktiež z výkladu ust. § 15 vyplýva, že súdnemu exekútorovi neprináleží odmena za každé jedno doručenie upovedomenia, príkazu na začatie exekúcie alebo exekučného príkazu, ale patrí mu odmena 3,32 Eur len za príslušný úkon bez ohľadu na to, koľkým subjektom boli doručované. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti vo výške 9,96 Eur.
Ďalej si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov, ktoré si vyčíslil na sumu 62,54 Eur, pričom pozostávali z poštovného, nákladov na kancelárske potreby, telekomunikačné poplatky, náklady na kopírovanie, náklady na digitalizáciu dokumentov a archiváciu spisu, súčinnosť - DF 05/275. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za tlač vo výške 18,90 Eur, nakoľko súdny exekútor ich vynaloženie nijakým spôsobom nepreukázal. Súd po krátení priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 43,64 Eur.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty, a to pri položke odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú daň z pridanej hodnoty vo výške 16,03 Eur, t.j. 20% DPH zo sumy 80,16 Eur (26,56 Eur + 9,96Eur + 43,64 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávali z odmeny, hotových výdavkov a 20 % DPH vo výške 96,19 ( t.j. 26,56 Eur - časová odmena + 9,96 Eur odmena za paušálne odmeňované jednotlivé úkony + 43,64 Eur- náhrada hotových výdavkov + 16,03 Eur- 20% DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Exekučný poriadok výslovne neurčuje, kto má v takom prípade tieto trovy znášať. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu práva súdneho exekútora na odmenu a na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu. Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď v začatej exekúcii musí súdny exekútor konať, nemá právo výberu účastníkov konania, nemá právo odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a podobne. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, n i e j e prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Nakoľko sa však jedná o rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky, možno proti nemu podať odvolanie podľa ust. § 374 ods. 4 prvá a tretia veta Občianskeho súdneho poriadku, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podaním odvolania sa tento výrok zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Takýmto zrušením výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nie sú dotknuté ostatné výroky tohto uznesenia.
Proti ostatným výrokom možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.