Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34C-108-2002.pdf
PDF · 103.85 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/108/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: Q.. K. K. - K., nar. XX. X. XXXX, bytom J., Y. Č.. XXXX/XX, IČO: 34 571 256, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova č. 8, IČO: 31 364 501, o náhradu ušlého zisku a náhradu nemajetkovej ujmy
rozhodol:
Žalobu o náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 30. 6. 2000 z a m i e t a .
Vo zvyšku nárok žalobcu o náhradu ušlého zisku v y l u č u j e na samostatné konanie.
Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 Eur) z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11. 11. 2002 domáhal od žalovaného zaplatenia ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vo výške 1 589 744,- Sk, za obdobie po 1. 8. 2002 sumy 33 119,70 Sk a úrokov z omeškania od 1. 8. 2002 do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, ušlého zisku za obdobie od 1. 2. 2001 do 1. 8. 2002 vo výške 2 439 822,- Sk, za obdobie po 1. 8. 2002 sumy 135 546,- Sk a úrokov z omeškania od 1. 2. 2001 do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že nájomnou zmluvou č. 512-037/96 žalovaný prenajal žalobcovi a jeho spolunájomcovi Q.. K. N. nebytové priestory v budove železničnej zastávky Humenné - mesto, ktoré sú uvedené v čl. II bod 1, 2 a 4 nájomnej zmluvy. Žalovaný napriek nesúhlasu žalobcu a bez jeho vedomia dal do priameho nájmu nebytové priestory iným podnikateľským subjektom. Uvedeným porušením žalovaný spôsobil škodu vo výške ušlého zisku z titulu zabránenia v podnikaní v uvedených priestoroch, ktoré konanie žalovaného je v rozpore s ust. čl. III nájomnej zmluvy. Ušlý zisk na 1 m2 podlahovej plochy za jeden kalendárny rok predstavuje 3 850,- Sk, za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 potom predstavuje 1 589 744,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 1. 8. 1998 do zaplatenia. Dňa 27. 10. 2000 bola na Okresný súd Humenné doručená žaloba žalovaného, ktorou sa domáhali určenia, že žalobca a spolunájomník Q.. K. N. sú povinní vypratať nebytové priestory v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto. V priebehu konania Q.. K. N. sa písomne vyjadril vo veci tak, že návrh žalovaného uznáva a že sa z predmetných nebytových priestorov vypratá v lehote určenej žalovaným. Žalovaný preto návrh proti Q.. K. N. vzal v celom rozsahu späť. Následne Q.. K. N. vypratal ním užívané nebytové priestory. Prevzatím nebytových priestorov, ich časti žalovaným od Q.. N. došlo k poškodeniu žalobcových práv ako nájomcu. Aj napriek tomu, že všetky záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy prenajímateľovi boli spoločné a nerozdielne. Celková plocha nebytových priestorov, ktoré mal Q..
N. odovzdať žalobcovi bola 648 m2. Žalovaný nebytové priestory o výmere 422,48 m2 dal do priameho nájmu ďalším podnikateľským subjektom, ktoré v nich dodnes prevádzkujú obchody. Výšku ušlého zisku pripadajúceho na 1 m2 za rok stanovil žalobca ako fiktívny zisk vo výške 3 850,- Sk/m2 za rok, 422,48 m2 x 3 850,- Sk = 1 626 548,- Sk, čo predstavuje ušlý zisk od 1. 2. 2001 do 1. 2. 2002. K termínu 1. 8. 2002 je celkový ušlý zisk 1,5-násobkom ročného zisku, teda 1 626 548,- Sk x 1,5 = 2 439 822,- Sk a úroky z omeškania zo vzniknutého ušlého zisku. Konaním žalovaného, ktorý písomne zaslal nepodložené a nepravdivé skresľujúce údaje o žalobcovi vznikla žalobcovi aj nemajetková ujma, ktorej výšku vyčíslil na 500 000,- Sk, ktorá vznikla konaním žalovaného, ktorý zaslal Štátnemu dráhovému úradu nesúhlasné stanovisko k žalobcom navrhovanej zmene účelu užívania časti stavby železničná zastávka Humenné - mesto, keď uviedol, že žalobca ako nájomca si neplní povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej nájomnej zmluvy, má finančné pozdĺžnosti voči žalovanému. Uvedeným konaním došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2. 12. 2005 žiadal, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, lebo v nájomnej zmluve boli obaja nájomcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne v zmysle čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy tzv. solidárne, preto rozsudok súdu by sa rovnako ako na žalobcu vzťahoval aj na Q.. N., ktorý nie je účastníkom konania. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný prenajal nebytové priestory, ktoré menovite citoval. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, lebo podľa podnájomnej zmluvy č. 1/1999 spoločný nájomca Q.. N. prenajal miestnosti, ktoré žalobca označil vo svojej žalobe ako sklad o výmere 23,20 m2 a šatňa o výmere 13,58 m2. Zároveň žalobca listom zo dňa 24. 9. 1997 žiadal zameniť nebytové priestory za iné priestory. Žalobca, teda nebytové priestory užíval a žalovaný mu v tom nebránil. S poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nárok žalobcu z titulu ušlého zisku premlčaný. Žalobný návrh trpí aj nedostatkom pasívnej legitimácie. Návrh teda trpí neodstrániteľnými prekážkami konania, nedostatkom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca neuhradil faktúru za nájomné, ktorá bola splatná 19. 12. 1999 a list, v ktorom bolo uvedené, že nájomca si neplní svoje povinnosti a neplatí nájomné, bol pravdivý. Nevie určiť, či mu vôbec škoda vznikla alebo len mohla vzniknúť, napriek tomu dokázal vyčísliť škodu na čiastku 500 000,- Sk. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako zjavne neodôvodnenú zamietol v celom rozsahu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 8. 2013 žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že nárok žalovaného je premlčaný ako v objektívnej premlčacej lehote plynúcej od 1. 7. 1997, nárok je premlčaný od 30. 6. 2000, tak aj v subjektívnej, taktiež plynúcej od 1. 7. 1997, nárok je premlčaný od 30. 6. 1999. Žalovaný predložili listiny, ktoré preukazujú, že v tom čase bol žalobca skutočne dlžníkom a teda žalovaný mu vyhlásením, že evidujú pohľadávku voči žalobcovi, v žiadnom prípade nemohol poškodiť jeho dobré meno. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 30. 9. 2009 č.k. 34C/108/2002-338 žalobu žalobcu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. 4. 2013 č.k. 4Co/223/2010-503 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa predčasne rozhodol, ak žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Spolu s ním bol účastníkom nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, Q.. N.. Q.. N.R. predmetné priestory na výzvu žalovaného vypratal a jediným nájomcom predmetných nebytových priestorov sa stal žalobca. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, preto bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa s touto námietkou prednostne zaoberal. Posudzovanie uplatnenej námietky premlčania vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu o vzniku ušlého zisku je v konaní prioritné.
Keďže obaja boli účastníkmi zmluvy, sú vo veci aktívne vecne legitimovaní Q.. K. A. Q.. N..
Súd doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Nájomnou zmluvou č. 512-037/96 uzatvorenou dňa 21. 12. 1996 medzi žalovaným - Železnice SR, Bratislava, odštepný závod, Železničná č. 1, Košice ako prenajímateľom a žalobcom - Q.. K. N., W. Č.. XXXX/XX, J. a Q.. K. K. - K., Č. A. Č.. XXXX/XX, J. ako nájomcami prenajímateľ prenajal nájomcom do prenájmu 798,57 m2 podlahovej plochy. Zmluvné strany dohodli, že za užívanie prenajatého nebytového
priestoru uhradí nájomca prenajímateľovi dohodnutú cenu 200,- Sk za m2 za rok, t.j. za 798,57 m2 nájomca zaplatí sumu 159 714,- Sk za rok, celkovo za prenájom nebytových priestorov zaplatí nájomca sumu 159 714,- Sk za rok. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a prenájme nebytových priestorov na dobu 20 rokov za dodržania dohodnutých zmluvných podmienok. Obaja nájomcovia ručia za všetky záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy voči prenajímateľovi spoločne a nerozdielne. (č.l. 6 - 9).
Z výpovede svedka Q.. K. N. súd zistil, že žalobca mal záujem o prenájom nadzemného podlažia, preto dňa 21. 12. 1996 bola uzatvorená nájomná zmluva č. 512-037/96 o nájme nebytových priestorov, ktorú podpísal aj žalobca. Svedok podnikal v prvom nadzemnom podlaží. Neskôr začali vznikať problémy a spočívali v tom, že žalobca prestal uhrádzať záväzky žalovanému, preto žalovaný doručil žalobcovi a svedkovi výpoveď z nájmu. Keď nebytové priestory svedok vypratal, po výpovedi dostal ponuku od žalovaného na svoje pôvodné priestory, presťahoval sa a zostal v týchto priestoroch. O prevádzkovanie nebytových priestorov, v ktorých zostal žalobca, sa svedok do budúcna nezaujímal. Pokiaľ by bol žalobca mal snahu so žalovaným riešiť nezaplatené médiá, nemusel tieto priestory vypratať. Zmluvu považoval za uzatvorenú riadne dňa 21. 12. 1996 a nájomná zmluva bola so žalovaným aj platne uzatvorená.
Svedok N.. Š. B., zamestnanec Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Štefánikova č. 60, Košice vo výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov v roku 1996, a to aj z toho dôvodu, lebo nebytové priestory mali v nájme aj iní podnikatelia, ktorí tam zriaďovali prevádzky na podnikateľské účely. Jednalo sa o obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, úrad do toho nevstupoval ani sa nevyjadroval k otázkam finančným ani k otázkam odovzdávania nebytových priestorov žalovanému. Účastníkom správneho konania bolo odovzdané oznámenie o začatí správneho konania vo veci zmeny užívania stavby. Železnice ako vlastník nesúhlasili s navrhovanou zmenou účelu užívania nebytových priestorov. Na základe tohto vyjadrenia žalovaného preto konanie úrad prerušil a vyzval žalobcu, aby predložil súhlas vlastníka stavby. Dôvody, pre ktoré nesúhlasil žalovaný, úrad neskúmal. Pre úrad je to nepodstatné, brala sa do úvahy skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil. Platobné podmienky subjektu sa rovnako neskúmali. Stanovisko žalovaného žiadnym spôsobom nenarušilo úctu úradu voči firme žalobcu ani jeho osobe. Žalobca v tom čase mal platnú nájomnú zmluvu, bol oprávnený požiadať o zmenu účelu užívania a bolo na vlastníkovi stavby, či vysloví súhlas alebo nie. S informáciou, že bol neplatič, úrad nepracoval. Mal rovnakú úctu voči žalovanému aj voči žalobcovi, žiadnym spôsobom to nespochybňoval ani doposiaľ nespochybňuje. Ani skutočnosťou, že v liste je napísaný výrok, že žalobca je neplatič, sa úrad nezaoberal, pretože neboli pripojené žiadne dôkazy.
Svedok Q.. K. C., vedúci oddelenia Špeciálneho stavebného úradu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, vo výpovedi uviedol, že stavebný úrad posudzoval žiadosť nájomcu o zmenu účelu prenajatých priestorov podľa nájomnej zmluvy. Obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa neskúmali. Pre úrad je podstatné, že účastník preukáže platnú nájomnú zmluvu a úrad štandardným postupom rozhoduje. Žalovaný podal k zmene účelu užívania nebytových priestorov zamietavé stanovisko. Zákon nevyžaduje odôvodnenie stanoviska nesúhlasu, lebo každý účastník sa môže vo svojom stanovisku vyjadriť tak, ako to považuje za potrebné. Žalobcovi bola následne doručená výzva na doplnenie dokladov a k týmto dokladom má prístup len účastník konania a zamestnanci úradu. Vyjadrenie, že žalobca je neplatič, nenarušilo vzťah medzi žalobcom a úradom, vzťahy boli korektné, sú korektné aj v súčasnej dobe, vo vzájomnej úcte a vo vážnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takejto vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Objektívna premlčacia doba je 3- ročná, pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásade tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby.
Úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov je v Občianskom zákonníku vymedzená v § 720, ktorý len ustanovuje, že táto právna úpravy je vymedzená v osobitnom zákone, a to v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. Nájom, resp. nájomnoprávny vzťah vzniká na základe uzatvorenej zmluvy o nájme, v ktorej zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Zmluva o nájme, ktorá má predpísanú písomnú formu, musí obsahovať predmet a účel nájmu, nájomné a dobu nájmu. Ak zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov nemá niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná (absolútne).
Predmetom nájmu sú nebytové priestory, ktoré sú v § 1 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. charakterizované ako miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iný účel než na bývanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy č. 512-037/96 dňa 21. 12. 1996 medzi jej stranami (prenajímateľom - žalovaným a nájomcami - žalobcom Q.. K. K. A. Q.. K. N.) predmetom nájmu bol objekt zastávky Humenné - mesto, inventárne č. 1835, katastrálne územie Humenné, parc. č. 4963. Nájomcovi sa odovzdalo do prenájmu 798,57 m2 podlahovej plochy uvedeného objektu s prenesením starostlivosti o objekt na nájomcu. Ďalej sa nájomcovi dalo do bezplatného prenájmu WC pre cestujúcu verejnosť s tým, že sa bude o sociálne zariadenie starať. Ďalej sa nájomcovi dali do bezplatného prenájmu pozemková plocha parcela č. 4963/1 o výmere 3770 m2 okrem plochy prenajatej inému subjektu, ďalej parcela č. 4957/1 o výmere 14144 m2 okrem časti parcely prenajatej inému subjektu. Ďalej sú v článku 2 nájomnej zmluvy (v spise na č.l. 6) špecifikované prenajímané priestory o rozlohe 798,57 m2. Prenajímateľ sa zaviazal, že ich dá nájomcovi do prenájmu ihneď akonáhle budú uvoľnené, t.j. po ich presťahovaní do vhodných priestorov, najneskôr do 30. 6. 1997. Q.. K. N., ktorý spolu so žalobcom ako nájomca zmluvu uzavrel, uviedol, že zmluva bola dňa 21. 12. 1996 riadne uzavretá. Svedok podnikal v prvom nadzemnom podlaží a žalobca v druhom nadzemnom podlaží. Užíval len priestor, ktorý bol priamo napojený na fitnes z toho dôvodu, že na vlastné náklady miestnosť zrekonštruoval. Tie, ktoré po 30. 6. 1997 opustili železnice, nevyužíval. Nájomcovia mali prenajaté nebytové priestory, ktoré sú špecifikované v článku 2 zmluvy - príchod-odchod hala, PNS, šatňa PNS, predajná plocha, chodba, šatňa, kancelária, brusiareň skla, chodba, predsieň, WC, šatňa, foyer, predsieň, WC, malá zasadačka, veľká zasadačka, výťah, strojovňa výťahu, občerstvenie, sklad, šatňa personálu, sklad, predsieň, WC. Priestory, ktoré boli obsadené železničnými zložkami a mali byť predmetom prenájmu najneskôr do 30. 6. 1997, boli bufet, sklad, manipulácia, predsieň, sprcha, predsieň, WC, sklad, šatňa upratovačky, dielňa, vymeníková stanica, strojovňa, upratovačka. Takto vymedzený nájomnoprávny vzťah bol jeho účastníkmi rešpektovaný a nájomná zmluva bola platne uzavretá.
Nebytové priestory mali byť v zmysle nájomnej zmluvy odovzdané žalobcovi do nájmu do 30. 6. 1997, žalobcovi teda začala plynúť subjektívna premlčacia doba na náhradu ušlého zisku od 1. 7. 1997, nárok je premlčaný od 30. 6. 1999.
Rovnako objektívna premlčacia doba začala plynúť od 1. 7. 1997 a nárok na náhradu ušlého zisku je premlčaný od 30. 6. 2000. Návrh žalobcu na náhradu ušlého zisku bol na súde podaný dňa 22. 7. 2002, po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Na vznesenú námietku premlčania bol súd povinný prihliadnuť.
Žalobca v návrhu na začatie konania požaduje ušlý zisk za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vo výške 1 589 744,- Sk, za obdobie od 1. 8. 2002 v sume 33 119,70 Sk a úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku, ušlý zisk za obdobie od 1. 2. 2001 do 1. 8. 2002 vo výške 2 439 222,- Sk, za obdobie od 1. 8. 2002 sumu 135 546,- Sk a úroky z omeškania od 1. 2. 2001 do zaplatenia vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celého ušlého zisku. (č.l. 5) Žalobca požaduje zaplatenie ušlého zisku vo výške 3 850,- Sk/m2/rok (č.l. 2), za prenájom priestorov - sklad 23,20 m2, šatňa upratovačky 13,58 m2, dielňa 19,70 m2, strojovňa 46,57 m2, teda priestorov o celkovej rozlohe 103,20 m2, spolu vo výške 397 436,- Sk ročne (3 850,- Sk/m2 za rok x 103,23 m2). Ušlý zisk za obdobie od 1. 8. 1998 do 1. 8. 2002 vyčíslil sumou 1 589 744,- Sk (397 436,- Sk x 4). (č.l. 2). Nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 30. 6. 2000 vo výške 761 752,- Sk, t.j. 25 285,53 Eur (397 436,- Sk : 12 = 33 120,- Sk za mesiac x 23 mesiacov) je premlčaný, preto súd žalobu čiastočne zamietol.
V prevyšujúcej časti o náhradu ušlého zisku súd vylúčil žalobu na samostatné konanie (§ 112 ods. 2 O.s.p.), lebo vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa ustálenej súdnej praxe peňažné zadosťučinenie (materiálna satisfakcia) podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v prípadoch, keď došlo k nemajetkovej ujme závažne postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti a kde takto vzniknutá ujma na integrite osobnosti nie je primerane napraviteľná žiadnymi inými občianskoprávnymi prostriedkami. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť preukázané, že sú tu okolnosti odôvodňujúce záver, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí ísť o takú nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti osoby, ktorú táto pociťuje a prežíva vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, v rodine, v mieste bydliska, na pracovisku, v politickom, či inom živote, v ktorejkoľvek inej sfére svojho životného uplatnenia. Pociťovanie tejto nemajetkovej ujmy treba hodnotiť objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, v ktorej došlo k neoprávnenému zásahu ako aj s prihliadnutím na dotknutú osobu a jej postavenie. Nie sú rozhodujúce subjektívne pocity samotnej osoby a nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti v značnej miere, ale musí byť zistené, že k takémuto zníženiu došlo. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť spočíva na žalobcovi. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú stanovené kritériá a) závažnosť ujmy, b/ okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslený žalobcom vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 Eur) je nedôvodný. Žalobca nepreukázal, že došlo k poškodeniu jeho dobrého mena ani dobrého mena firmy vo vzťahu k okoliu ani vo vzťahu k úradu (Štátnemu dráhovému úradu, pracovisko Košice). Zamestnanci Úradu pre reguláciu železničnej dopravy a Špeciálneho stavebného úradu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy uviedli, že úrad ani neskúmal, či subjekt, ktorý bol označený za neplatiča, skutočne neplatičom bol. Úrad z toho nevyvodzoval žiadne závery a nebola to ani relevantná skutočnosť pre posudzovanie zmeny účelu prenajatých priestorov podľa nájomnej zmluvy. Pre zamestnancov úradu bolo podstatné to, že prenajímateľ vyslovil nesúhlas so zmenou účelu prenajatých priestorov, lebo bolo na vlastníkovi stavby, či súhlasí alebo nesúhlasí so zmenou. Úrad mal naďalej voči žalobcovi a jeho firme úctu a žiadnym spôsobom to nespochybňoval.
Svedok Q.. N., ktorý podnikal spoločne so žalobcom, vo výpovedi uviedol, že žalobca prestal uhrádzať niektoré záväzky voči žalovanému, boli to médiá, preto im obom bola žalovaným doručená výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Následne nebytové priestory opustil a po výpovedi z nájmu dostal ponuku od žalovaného na svoje pôvodné priestory, ktoré zveľadil. Ak by žalobca bol prejavil snahu so žalovaným riešiť nezaplatené médiá, žalovaný bol ochotný situáciu riešiť a nemuseli z týchto priestorov odísť. Iné dôkazy žalobca súdu neponúkol, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 Eur) zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím v konaní, v ktorom súd vylúčil nárok na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.