Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8P-61-2013.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Š. XXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov: G. G., nar. X.XX.XXXX, bydlisko Š.F. XXX, a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Ž.B. U. T., G.. A.. Š. XXX/XX, t. č. Ú. U. H. F. O. E. K. Ú.E. U. H. H. H. B., G. U.. Č.. X, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného otca pre mal. L. G. zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 22.10.2013 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 35,- € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, t. j. aktuálne na 27,13 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že je zamestnaný, jeho pomery sú nepriaznivé, nakoľko jeho hrubý príjem z účasti na pracovnom procese v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v B. (ďalej len „ÚVTOS“) dosahuje iba 80,- € mesačne, z čoho mu po zaplatení všetkých povinných zrážok a odvodov zostáva vreckové vo výške iba 10,26 €. Toto potom využíva hlavne na nákup nevyhnutných hygienických prostriedkov, a na zaplatenie súdom určeného výživného mu už financie nezostávajú. Matka mal. dieťaťa potom podáva exekučného návrhy, čím sa finančná situácia otca ešte viac komplikuje. Keďže otec dieťaťa žiadny iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, žiadal tento o prispôsobenie výšky výživného jeho aktuálnym možnostiam a schopnostiam.
Matka mal. dieťaťa sa k návrhu otca vyjadrila listom doručeným súdu dňa 15.11.2013 tak, že s ním nesúhlasí. Uviedla, že sa v súčasnosti sťahuje od rodičov do obecného nájomného bytu, nakoľko u rodičov žili v stiesnených podmienkach. Maloleté dieťa podľa nej rýchlo rastie, viac zje a potrebuje stále nové oblečenie. Plienky, ako aj všetky detské veci, sú pritom veľmi drahé, mesačne len na plienky minie matka sumu okolo 25,- €. Podľa matky nie je pravda, že by otec mal. dieťaťa nemal žiadny majetok, lebo keď podala návrh na vykonanie exekúcie, otcova matka jej všetko doplatila. Tiež do výkonu trestu si otec dieťaťa bral so sebou väčšiu hotovosť, hoci už o pol roka tvrdil, že nič nemá. Napokon matka uviedla, že návrh na zníženie výživného považuje za podraz zo strany otca dieťaťa, nakoľko sa jej o tom, čo zamýšľa, vôbec nezmienil, hoci spolu cez listy komunikujú a matka mu posiela synove fotky.
Kolízny opatrovník sa k návrhu otca vyjadril tak, že ho žiadal zamietnuť, nakoľko náklady matky na mal. dieťaťa od poslednej úpravy výživného naopak ešte vzrástli, a teda zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Navyše kolízny opatrovník poukázal na to, že otec sa do výkonu trestu odňatia slobody dostal vlastným pričinením.
Otec mal. dieťaťa sa na pojednávanie tunajšieho súdu nedostavil, nakoľko sa toho času nachádza vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v B.. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas dňa 31.10.2013. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti otca mal. dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/25/2012, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 13.11.2013 a 12.11.2013, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 22.7.2013, správou ÚVTOS v B. zo dňa 6.11.2013, výsluchom matky, a zistil tento stav veci:
Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/25/2012 mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. 10P/25/2012-30 zo dňa 8.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2012, bol mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 35,- € mesačne, s účinnosťou od 1.10.2012. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že už v čase rozhodovania súdu vo veci sa otec dieťaťa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v N. U. H., a matka bývala spolu s dieťaťom u svojich rodičov. Otec dieťaťa bol zaradený v pracovnom procese a jeho čistá mesačná mzda sa pohybovala okolo 64,- € mesačne. Matka bola poberateľkou príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia svojho otca a tiež poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, a žiadala o pridelenie nájomného obecného bytu.
Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 13.11.2013 mal súd preukázané, že mal. L. pochádza z mimomanželského vzťahu G. G., nar. X.XX.XXXX, a G. H., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím súdu bol maloletý zverený do výchovy matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 35,- € mesačne. Matke bol dňa 1.11.2013 pridelený nájomný dvojizbový byt s mesačnými nákladmi na domácnosť v sume 170,20 €, t. j. nájom 113,20 €, elektrina 15,- €, plyn 30,- €, a voda 12,- €. Dovtedy žila matka aj s dieťaťom u svojich rodičov v chate, kde však mali značne stiesnené podmienky, a preto sa chcela osamostatniť. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu v sume 222,- €, a tiež opatrovateľského príspevku na otca, ktorý je ZŤP, vo výške 216,- € mesačne. Mesačné náklady matky na mal. L. predstavujú sumu približne 40,- €, z toho 25,- € plienky, 10,- € hygienické potreby, a detské vody 5,- €. Dieťa je zdravé. Matka uviedla, že otec je od 12.2.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdený bol na 13 rokov. Navštíviť ho bola matka spolu so synom iba dvakrát, lebo na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Otcovi však posiela synove fotografie. Matka uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí, nakoľko sa práve presťahovala a jej náklady na starostlivosť o maloletého vzrástli. Kolízny opatrovník neodporučil znížiť výživné otca na mal. dieťa.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 12.11.2013 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa za rok 2013 v sume 23,10 € mesačne a tiež poberateľkou rodičovského príspevku za rok 2013 v sume 199,60 € mesačne.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 22.7.2013 mal súd preukázané, že matka je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, od 1.7.2013 v sume 220,52 € mesačne.
Správou ÚVTOS v B. zo dňa 6.11.2013 súd zistil, že odsúdený G. H. je vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, s predpokladaným termínom ukončenia výkonu trestu 12.7.2024. Odsúdený je zaradený do pracovného procesu a jeho pracovná morálka je dobrá, za plnenie pracovných povinností
mu bola udelená disciplinárna odmena. Čistá priemerná mesačná mzda odsúdeného predstavuje sumu približne 75,- € mesačne.
Výsluchom matky mal súd preukázané, že táto trvá na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Poukázala na to, že predchádzajúci rozsudok o výške výživného bol vyhlásený už v čase, keď bol otec dieťaťa v ÚVTOS, pričom bezprostredne pred tým, teda pred januárom 2012, otec dieťaťa vo väzbe nebol. Matka uviedla, že v súčasnosti je s mal. L. na materskej dovolenke, asi od 29.12.2011, a súdu predložila doklady o poberaní príspevku na opatrovanie osoby ZŤP, o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní rodičovského príspevku. Potvrdila, že sa v súčasnej dobe, asi pred 2 týždňami, presťahovala do obecného bytu, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na veľmi stiesnené pomery u rodičov. Matka uviedla, že mesačne bude hradiť za byt celkom 113,20 €, pričom na materskej dovolenke chce zostať až do konca roku 2014, a zároveň sa starať o svojho chorého otca. Mal. L. je podľa matky zdravý, rovnako ako ona.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného na mal. L. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, nebol podaný dôvodne.
Súd mal preukázané, že naposledy bolo výživné otca na mal. dieťa určované v roku 2012, a to rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 10P/25/2012-30 zo dňa 8.11.2012 vo výške 35,- € mesačne. V tom čase bol otec dieťaťa rovnako ako v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody a bol zaradený do pracovného procesu, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške okolo 64,- € - v súčasnosti je to približne 75,- € mesačne. Tiež matka mal. dieťaťa bola už v tom čase - rovnako ako dnes - na materskej dovolenke, a jej jediný príjem predstavoval rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a opatrovateľský príspevok. K zmene pomerov došlo na strane matky v tom, že sa osamostatnila, odišla z nevyhovujúcich, príliš stiesnených priestorov u svojich rodičov, a nasťahovala sa do obecného nájomného bytu, ktorý jej bol pridelený. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o zmenu pomerov a vývoj životných nákladov oboch rodičov, je to práve matka, ktorej presťahovaním sa do vlastnej domácnosti vzrástli náklady na živobytie, a ktorá sa aj naďalej sama stará o maloleté dieťa. Naopak, pomery na strane otca sa nijako výrazne nezmenili, pričom súd poukazuje na to, že výška výživného tak, ako bola stanovená rozsudkom č. k. 10P/25/2012-30 zo dňa 8.11.2012 v sume 35,- €, sa významne približuje minimálnej zákonnej výške výživného, ktorú žiadal otec priznať, a ktorá v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti nie je preto dôvodné a ani účelné, aby súd znížil výšku výživného otca na mal. L. zo súčasných 35,- € mesačne na sumu 27,13 € mesačne (minimálna zákonná výška výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine), keďže to neodôvodňujú jednak nezmenené pomery na strane otca, jednak vývoj životných nákladov na strane matky, a napokon ani samotné náklady na starostlivosť o maloleté dieťaťa, ktoré majú s jeho pribúdajúcim vekom vzrastajúcu tendenciu. Tiež kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine matky konštatoval, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého znížená. Súd preto návrh otca na zníženie výživného na mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX, ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vzhľadom k tomu, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti možno začať aj bez návrhu, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.