Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-72-2013.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/2212/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: B. H., V.. X.X.XXXX, Ď. XXX, v konaní o zaplatenie 248,95 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty a to spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur) a je možné rozhodnúť aj na základe listinných podkladov, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 25.11.2013.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný
postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť mu mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom a.s. pohľadávku v celkovej sume 248,95 eura nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení z 23.11.2009, ktorou bola žalovaná pripojená k elektronickej sieti v programe FIX 12. V zmysle Dodatku k tejto zmluve z 23.11.2009 bol žalovanej dodaný mobilný telefón zn. Nokia 2330 za zníženú cenu 1 euro vrátane DPH. V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná .i. zaviazala:
- v čl. 1. c) riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení Fix a iných dokumentov
- v čl. 1. d) riadne a včas realizovať pravidelné Zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok
- v čl. 1. e) v prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť realizovať pravidelné dobíjanie podľa bodu 1. d) tohto dodatku, záväzok účastníka realizovať dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období v lehote do 28 dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie
- v čl. 2 sa zaviazal (súd uvádza skrátene), že po dobu viazanosti nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého
konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu
odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo
strany účastníka (žalovaného)
Podľa bodu 3 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti žalovaným, najmä hociktorej povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas) alebo bodu 2 dodatku, a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete
je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume 7.500 Sk (248,95 eura).
Faktúrou č. 7004272417 zo dňa 7.5.2010, splatnou 27.5.2010 žalovanej bola vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume 248,95 eura. Z uvedenej faktúry ale žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti, z nej nevyplývajú.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára: v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Z textu samotnej fa č. 7004272417 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 248,95 eura bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7004272417 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:
Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
Vo faktúre, týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ale nie sú uvedené žiadne také skutočnosti, z ktorých by aj nezávislá tretia osoba mohla zistiť dôvod, kvôli ktorému si ju právny predchodca žalobcu vyúčtoval.
Nie je teda zrejmé, či to bolo kvôli nezaplateným faktúram, alebo pre iný dôvod. Žalobca netvrdil a nepreukázal ani to, že aký konkrétny dôvod bol adresným spôsobom žalovanej špecifikovaný. Žalobca neuviedol, či a kedy došlo ku skončeniu právneho vzťahu žalovanej s právnym predchodcom žalobcu a ani akým spôsobom a teda nie je zrejmé ani to, či zmluvná pokuta bola uplatnená za nedodržanie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti popr. z iných príčin.
S poukazom na súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná trovy konania nežiadala, preto súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.