Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3511-2007.pdf
PDF · 75.4 KB
No categories available
17Er/3511/2007
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, proti povinnému: Vladimír Urík, nar. 19.09.1946, Nábrežná ulica 346911/3, 038 61 Vrútky, o vymoženie uloženej povinnosti 1.310,50 Eur (39.480,-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu pod sp. zn. EX 6576/2007 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 43,06 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sa pod spis. zn. EX 6576/2007 vedie exekúcia na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom na jeho exekútorskom úrade dňa 18.09.2007, do ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 29/2007-74 zo dňa 21.03.2007.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora poverením č. 5506 048591* zo dňa 12.10.2007.
Dňa 17.05.2013 vydal tunajší súd uznesenie č.k. 17Er/3511/2007-18, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nakoľko po vykonaní šetrenia po pobyte povinného bolo preukázané, že osoba, ktorá by zodpovedala údajom povinného sa nenachádza v žiadnej databáze. Podľa lustrácií vykonaných súdom osoba s takými údajmi neexistuje.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu vyššie uvedeným uznesením vyhlásil za neprípustnú, nakoľko údajom povinného nezodpovedá žiadna osoba nachádzajúca sa v databáze Registra obyvateľov a v databáze Sociálnej poisťovne. V žiadosti o udelenie poverenia ako aj v poverení je označený v pozícii povinného neexistujúci subjekt a v dôsledku tejto skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Po vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd rozhodne o zastavení exekúcie, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, resp. v prebiehajúcej exekúcii pokračovať.
Vzhľadom na zistené súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, ktoré si súdny exekútor uplatnil v podnete na zastavenie exekúcie vo výške 58,99 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 26,56 Eur, a to za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 35 min.- 1hodina, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 35min.- 1hodina, spracovanie príkazu na začatie exekúcie 35min.- 1hodina a spracovanie vyúčtovania trov exekúcie 35 min.- 1 hodina. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas strávený pri spracovaní vyúčtovania trov exekúcie v trvaní 1 hodiny, nakoľko tento úkon súd považuje za administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 25 vyhlášky osobitná odmena neprináleží. Ďalej súd krátil odmenu súdneho exekútora v súlade s odôvodnením rozsudku NS SR zo dňa 28.5.2007 sp. zn. 1 MCdo 7/2006, podľa ktorého z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi len reálne strávený čas pri vykonávaní exekúcie v celkovej výške 105 minút, t.j. 1 hodina a 45 minút. Súdnemu exekútorovi priznal súd odmenu za 2 začaté hodiny účelne vynaložené vo výške 13,28 Eur.
Ďalej si súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm b) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil odmenu vo výške 9,96 Eur za 3 úkony exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si
uplatnil odmenu za získanie poverenia, lustrácia hnuteľného majetku a lustrácia účtov povinného. Súd priznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú odmenu za paušálne odmeňované úkony v ním uplatnenej výške 9,96 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12,64 Eur ako poštovné vynaložené na doručovanie písomností. Súd poznamenáva, že súdny exekútor hotové výdavky podrobne rozpísal a ich vynaloženie preukázal predloženým spisovým materiálom. Súd tak priznal náhradu hotových výdavkov v plnej výške.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 7,18 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 35,88 Eur (13,28 Eur + 9,96 Eur + 12,64 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,06 Eur, ktoré pozostávali z 13,28 Eur ( časová odmena) + 9,96 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 12,64 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 7,18 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Súd zastavil túto exekúciu v dôsledku jej vyhlásenia za neprípustnú, nakoľko na strane povinného neexistuje žiadny subjekt, teda preto, že je to iný dôvod, pre ktorý nie je možné v prebiehajúcej exekúcii pokračovať. V dôsledku skutočnosti, že nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie žiadny subjekt na strane povinného a vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nemôže sám na vlastnú ťarchu znášať trovy exekúcie začatej na návrh oprávneného, súd rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.