Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Odi-5-2020.pdf
PDF · 125.56 KB
Case nature
Area
Subarea
32Odi/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpená: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., sídlo: Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. H. XXX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Viktória Kerekešová, advokátka, sídlo: Šafárikova 71, 048 01 Rožňava, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2020 žiadala, aby súd rozhodol tak, že zrušuje oddlženie žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.02.2018, sp. zn. 26OdK/61/2018.
2. V žalobe a ostatných svojich vyjadreniach okrem iného uviedla skutočnosti podstatné pre žiadaný petit, ktorými podľa jej názoru je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri využití daného inštitútu. Nepoctivý zámer žalovaného žalobkyňa vidí najmä v tom, že žalovaný už v návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením uviedol nepravdivé informácie, pretože neuviedol svoj majetok – pohľadávku vo výške 803,52 EUR, ktorú mal voči žalobkyni na základe súdneho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 24C/94/2016 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu), čiže má za to, že špekulatívne zatajil svoj majetok s cieľom neuspokojiť svojich veriteľov a teda aj žalobkyňu; túto svoju pohľadávku od žalobkyne vymáhal žalobca formou exekučného konania cca 2 roky po skončené svojho konkurzu a oddlžení aj napriek tomu, že žalobkyni ako svojej veriteľke v konkurznom konaní neuhradil z prihlásenej pohľadávky nič (žalobkyňa si prihlásila pohľadávku z titulu nezaplateného manželského výživného). Žalobkyňa poukázala, že žalovaný nevedie riadny spôsob života, o čom svedčí skutočnosť, že si riadne neplnil svoje vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a tiež riadne nevykonával súdom a dohodou určený výkon rozhodnutia ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi. 2.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložila dokumenty a súdne rozhodnutia zverejnené v Obchodnom vestníku k dlžníkovi – žalovanému (konkurzné konanie vedené OS KE I pod sp. zn. 26Odk/61/2018), prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobkyne do konkurzného konania dlžníka – žalovaného; súdne rozhodnutia týkajúce sa žalovaným neuvedeného majetku (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.03.2018 po sp. zn. 5Co/448/2017 vydané v súdnom konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn. 24C/96/2014); Upovedomenie o ukončené exekúcie sp. zn. 267EX 399/20 (splnenie peňažnej povinnosti povinnou – žalobkyňou vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia OS KE I, sp. zn. 24C/96/2014); rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalovanému vo veci prečinu zanedbanie povinnej výživy v zmysle ust. § 207 ods. 1 Trestného zákona.
3. Žalovaný k žalobe, jej prílohám a k ostatným vyjadreniam žalobkyne písomne aj ústne uviedol, že pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a žiadosti o oddlženie nemal nepoctivý zámer; k uvedenému kroku ho priviedla životná situácia, v ktorej sa nachádzal v danom čase a ku ktorej prispela aj žalobkyňa (jeho bývalá manželka); tvrdenia žalobkyne ohľadom riadneho neplnenia si výživného voči, v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením, maloletým deťom nepoprel, ale uviedol, že výživné voči ním plnil v najvyššej možnej miere (podľa vtedajšej situácie) a v čase vyjadrenia k žalobe dlhy na výživnom voči deťom nemá; riadne plní dohodnuté výživné (do dňa pojednávania došlo k zmene ohľadom výšky výživného – dohoda rodičov akceptovaná súdom) a taktiež v rámci možností prispieva aj na iné náklady detí (napr. čiastočná platba za získanie vodičského oprávnenia, príspevok na zubný strojček, telefónny paušál). Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne ohľadom špekulatívneho zamlčania majetku a poukázal na to, že skutočnosť existencie súdneho konania, predmetom ktorého je aj jeho pohľadávka vo výške 803,52 EUR voči žalobkyni uviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením a tiež aj na dopyt správcu počas konkurzného konania; poukázal na to, že uvedená suma pohľadávky a teda jej hodnota je nízka (spadá pod definíciu majetku nepatrnej hodnoty) a v riadnom nepomere k viacerým exekúciám, ktoré v danom čase boli vedené na jeho majetok. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, žalobkyňa podaným návrhom na zrušenie oddlženia sleduje „osobné“ ciele voči jeho osobe. Poukázal na zmenu svojho života po ukončení konkurzného konania a oddlžení, po vymanení sa s dlhov a exekučných konaní spočívajúcu najmä v tom, že nemá žiadne dlhy, resp. riadne plní svoje peňažné záväzky napr. výživné voči svojim deťom (deti pochádzajúce s manželstva so žalobkyňou a tiež aj z družobného zväzku). Nakoniec uviedol, že žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žalobkyňa iba opísaním skutkových okolností nepreukázala jeho nepoctivý zámer v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. 3.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložil potvrdenie o zaradení žalovaného v evidencii nezamestnaných v roku 2017; výplatné pásky žalovaného od zamestnávateľa (rok 2018); mailovú a inú komunikáciu zasielanú žalobkyni preukazujúcu platby výživného a iné platby pre potreby detí pochádzajúcich z manželstva so žalobkyňou; upovedomenie o zastavení exekučného konania sp. zn. 80Ex 119/18 povinného – žalovaného k peňažnej pohľadávke (výživné k mal. deťom) zo súdneho rozhodnutia vydaného OS KE I pod sp. zn. 15C/133/2011.
4. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06.06.2023 za prítomnosti oboch strán sporu a ich právnych zástupcov.
5. V zmysle ust. § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), Použitie Civilného sporového poriadku, Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Súd poukazuje, že predmetom sporu je zrušenie oddlženia žalovaného, ktoré bolo „povolené“ právoplatným rozhodnutím súdu – Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.02.2018, sp. zn. 26OdK/61/2018, ECLI:SK:OSKE1:2018:7118201795.1, z dôvodu, že žalovaný mal nepoctivý zámer pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a povolení svojho oddlženia spočívajúci v špekulatívnom zamlčaní svojho majetku – pohľadávka vo výške 803,52 EUR voči žalobkyni; v riadnom neplnení si vyživovacej povinnosti voči deťom pochádzajúcim z manželstva so žalobkyňou (v období pred vyhlásením konkurzu oddlžením, a aj počas konkurzného konania); v riadnom neplnení si povinnosti uloženej žalovanému súdom v súdnom konaní voči deťom pochádzajúcim z manželstva so žalobkyňou v zmysle ustanovení Zákona o rodine týkajúci sa úpravy rodičovských práv a povinností.
7. Súd teda na preukázanie stranami tvrdených skutkových okolností vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zo stranami zhodne tvrdených skutočností ustálil okruh nesporných skutočností, ktorými sú: A) žalobca a žalovaná boli manželmi, pričom manželstvo zaniklo rozvodom manželov; B) žalobca a žalovaná sú rodičmi detí, ku ktorým mal žalovaný súdom určené aj povinnosti v zmysle ustanovení Zákona o rodine (napr. mesačné výživné, styk otca s deťmi); C) deti pochádzajúce z manželstva žalobkyne a žalovaného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením žalovaným (rok 2018) boli maloleté a v čase rozhodovania súdu (pojednávanie 06.06.2023) jedno dieťa je plnoleté (19 rokov) a jedno dieťa je maloleté –(16 rokov);
D) žalovaný je taktiež rodičom maloletého dieťaťa pochádzajúcim z jeho družobného zväzku (dieťa narodené v roku 2012); E) existencia pohľadávka vo výške 803,52 EUR žalovaného voči žalobkyni z právoplatného súdneho rozhodnutia a jej vymoženie od povinnej pre oprávneného cez exekučné konanie; F) peňažné platby žalovaného zasielaného žalobkyni, v roku 2018 účel platba výživného (čiastočná) či v roku 2021 účel príspevok na iné výdavky detí.
Skutočnosti uvedené pod bodom A- D súd má preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu a lustráciou v Registri obyvateľov. Skutočnosti uvedené pod bodom E sú preukázané právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 06.04.2017, sp. zn. 24C/96/2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.03.2018, sp. zn. 5Co/448/2017 a Upovedomením o zastavení exekúcie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola zo dňa 22. 09.2020, sp. zn. 267EX 399/20. Skutočnosti uvedené pod bodom F súd má preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu a listinnými dôkazmi doložených stranami sporu.
8. Počas vykonávaného dokazovania súd zistil aj tieto skutočnosti: 8.1. Súd z konkurzného spisu dlžníka - žalovaného vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 26OdK/61/2018 zistil, že A) Návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa – žalovanej (ďalej len „Návrh“) bol tunajšiemu súdu doručený 13.02.2018, pričom ku dňu 12.02.2018 bol aktualizovaný Zoznam veriteľov dlžníka a Indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcii dlžníka. Z Návrhu (tlačivo MS SR) súd zistil, že dlžník - žalovaný súhlasil s v ňom uvedenými vyhláseniami špecifikovanými pod bodom 1. až 8. v zmysle ustanovení štvrtej časti (oddlženie) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). B) Z príloh k Návrhu súd zistil, že dlžník - žalovaný ich podával Centru právnej pomoci dňa 08.08.2017 s úpravou a doplnením zo dňa 19.10.2017, pričom vo svojom Životopise uviedol svoje dosiahnuté vzdelanie a priebeh svojich zamestnaní; dôvody, pre ktoré žiada o oddlženie (opis aktuálnej životnej situácie a prečo sa dostal do dlhovej špirály); Zoznam spriaznených osôb. Z uvedenej prílohy k Návrhu súd zistil, že medzi spriaznenými osobami žalovaný uviedol aj deti pochádzajúce z manželstva so žalobkyňou; žalovaný uviedol aj svoju účasť v právnickej osobe. Žalovaný v Zozname majetku uviedol, že ku dňu 19.10.2017 má majetok - motorové vozidlo zn. Mazda 3 s EČV: D. s odhadovanou hodnotou 3.000,00 EUR, ktorá sa nachádza v držbe žalobkyne a poukázal aj na súdny spor súvisiaci s majetkom vedený na OS KE I pod sp. zn. 24C/96/201 týkajúci sa vysporiadania BSM; uviedol, že nevlastní obývateľnú vec, ktorú v zmysle ZKR možno označiť za obydlie. V Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokov žalovaný uviedol, že v čase vyplnenia tlačiva vlastnil 3- izbový družstevný byt na C. I., D. v hodnote 70.000,00 EUR; obchodný podiel v spoločnosti s prideleným IČO: 46 750 754. C) Z Uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 23.02.2018 pod č.k.: 26OdK/61/2018-32, ECLI:SK:OSKE1:2018:7118201795.1, súd zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX, XXX XX F. (výrok I. výrokovej časti predmetného uznesenia) a zároveň dlžníka súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze (výrok II. výrokovej časti predmetného uznesenia – oddlženie dlžníka) a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Juraja Biroša so sídlom kancelárie správcu: Rázusova 1, 040 01 Košice (výrok IV. výrokovej časti predmetného uznesenia). Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom Vestníku č. 43/2018 zo dňa 01.03.2018 a pre dané výroky nadobudlo právoplatnosť dňom 02.03.2018. D) Z podania ustanoveného správcu a jeho príloh súd zistil, že správca prihlášku pohľadávky veriteľa, fyzickej osoby – žalobkyni do konkurzu dlžníka - žalovaného predložil súdu na rozhodnutie, či na uvedenú prihlásenú pohľadávku má prihliadať alebo nie (pohľadávka vo výške 262,24 EUR z titulu nákladov z uplatnenia). D1) Zo súdneho rozhodnutia Uznesenia zo dňa 25.04.2018, č.k. 26OdK/61/2018-59, ECLI:SK:OSKE1:2018:7118201795.1, zverejneného v Obchodnom Vestníku č. 84/2019 zo dňa 02.05.2018 súd zistil, že konkurzný súd určil, že na podanie zo dňa 14.03.2018, ktorým bola uplatnená pohľadávka veriteľa – žalobkyne v celkovej výške 262,24 EUR sa prihliada ako na prihlášku. E) Zo správ ustanoveného správcu podstaty súd zistil, že správca na úvodnom stretnutí dňa 02.03.2018 overil životnú situáciu a majetkové pomery dlžníka – žalovaného a zistil, že žalovaný je od 01/2018 zamestnaný ako pomocný vychovávateľ u zamestnávateľa Detský domov Mlynky – Biele Vody;
existenciu súdneho sporu o vyporiadanie BSM vedeného na OS KE I pod sp. zn. 24C/96/2014, ktorý v čase stretnutia nebol právoplatne skončený a s poukazom na to, že všetky hodnotné veci boli určené žalobkyni; existenciu viacerých vyživovacích povinností. Správca upovedomil veriteľa – fyzickú osobu o vyhlásení konkurzu na dlžníka a porovnal veriteľov, ktorí si do konkurzného konania dlžníka uplatnili pohľadávky so zoznamom veriteľov uvedenými dlžníkom pri Návrhu. Súd zistil, že správca mal vedomosť o ukončení súdneho sporu vedeného na OS KE I po sp. zn. 24C/96/2014 odo dňa 23.04.2018, kedy mu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd zistil, že správca vypracoval súpis všeobecnej podstaty dlžníka a zverejnil v Obchodnom Vestníku, že dlžník nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť zapísaný do súpisu majetku konkurznej podstaty. Z následnej správy správcu súd zistil, že oznamuje ukončenie konkurzu dlžníka z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu – Oznam o ukončení zverejnený v Obchodnom Vestníku č. 106/2018 zo dňa 04.06.2018 v zmysle ust. § 167v ods. 1 ZKR.
8.2. Z vyjadrení strán sporu a vykonaných lustrácii (lustrácia v Sociálnej poisťovni) súd zistil, že žalovaný v čase prebiehajúceho konkurzného konania bol zamestnaný ako pomocný vychovávateľ u zamestnávateľa Detský domov Mlynky – Biele Vody s príjmom cca 760, 00 EUR brutto, pričom mu z neho boli strhávané aj pravidelné zrážky, preto na účet mu bolo zasielaných cca 340,00 EUR. Súd zistil, že v čase rozhodovania súdu, po skončení konkurzného konania a oddlženia žalovaného je žalovaný zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom cca 1. 800, 00 - 2.100,00 EUR brutto.
8.3. Z vyjadrenia žalovaného a z Upovedomenia o zastavení exekúcie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka zo dňa 14. 02.2020, sp. zn. 80EX 119/18 súd zistil, že žalovaný nemá dlh na výživnom voči deťom pochádzajúcim z manželstva so žalobkyňou.
8.4. Zo súdneho rozhodnutia – Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.03.2018, sp. zn. 5 Co/448/2017 vydaného na základe odvolania žalovaného voči Rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 06.04.2017, sp. zn. 24C/96/2014 v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zistil, že žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 803,52 EUR.
8.5. Z Upovedomenia o zastavení exekúcie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola zo dňa 22. 09.2020, sp. zn. 267EX 399/20 a z vyjadrenia žalobkyne súd zistil, že na návrh oprávneného – žalovaný bolo voči povinnému – žalobkyňa vedené exekučné konanie pre vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 803,52 EUR s príslušenstvom a tiež to, že exekučné konanie bolo ukončené.
8.6. Z vyjadrení a prednesu strany žalobkyne žalobcu súd zistil, že je veriteľkou žalovaného (prihlásila si pohľadávky vzniknuté z titulu neuhradeného manželského výživného), ale pohľadávky neboli v konkurze ani čiastočne uspokojené; nepoctivý zámer žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením vidí v tom, že neuviedol majetok a teda neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich možností a schopností; nemá záujem o plnenie si povinností v zmysle ustanovení Zákona o rodine (styk otca s deťmi) a tiež si v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a v čase prebehajúceho konkurzného konania riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči deťom pochádzajúcim z manželstva.
8.7. Z prednesu žalovaného súd zistil, že Návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženie podal z dôvodu vymámenia sa z dlhov, ktoré vznikali aj pričinením žalobkyne a opustením spoločnej domácnosti; začínaním od „nuly“ a existencie množstva dlhov a exekučných konaní. Podaním Návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením nesledoval žiadne vyhýbanie sa povinností voči svojim deťom pochádzajúcim z manželstva so žalobkyňou, po ukončení konkurzu oddlžením došlo k zlepšeniu jeho životnej situácie a teda aj k zlepšeniu životnej situácie spoločných detí, voči ktorým t.č. nemá dlžné výživné a tiež im vie uhrádzať aj iné peňažné výdavky spojené s ich životným štýlom.
9. Na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav veci, súd aplikoval ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“) s použitím ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle ust. § 1 ZKR, Tento zákon upravuje aj oddlženie fyzickej osoby (vo svojej Štvrtej časti - ODDLŽENIE, ktorá je členená na Prvú hlavu – Všeobecné ustanovenia; Druhú hlavu - Konkurz a Tretiu hlavu – Splátkový kalendár).
V zmysle ust. § 166 ods. 1 ZKR v spojení s § 166k (v znení platnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženia, pozri pododsek 8.1.), Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu. V zmysle ust. § 166c ods. 1 písm. e) v spojení s ust.§ 166c ods. 3 ZKR, Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou. V zmysle ust. § 166e ods. 1 v spojení s ods. 2 ZKR, O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. V zmysle ust. § 166f ZKR, (ods. 1) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (ods. 2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (ods. 4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. Podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR (v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a oddlženia a vydania súdneho rozhodnutia), dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. V zmysle ust. § 166g ods. 2 ZKR, Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. Podľa ust. § 166g ods. 3 a ods. 4 ZKR, (ods. 3) súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (ods. 4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. Podľa ust. § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
V zmysle ust. § 196 ZKR, Použitie Civilného sporového poriadku, Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
V zmysle ust. § 149 a nasl. CSP, časť nazvaná Prostriedky procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácia konania, Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí(zákonná koncentrácia konania). Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP, Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
10. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka formou oddlženia je právnym nástrojom určeným výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Zákon (ZKR) obmedzuje oddlženie podmienkou zistenia poctivosti zámeru dlžníka, čo však súd pred vyhlásením konkurzu oddlžením na majetok dlžníka neskúma. Súd pred vyhlásením konkurzu oddlžením na majetok dlžníka v zmysle ust. § 167a ZKR skúma iba splnenie formálnych a procesných podmienok ustanovených ZKR v jeho ust. § 166 a § 167.
11. Následne súd uvádza, že za účelom eliminovania možnosti dlžníkov o zneužitie inštitútu oddlženia, zákonodarca umožnil veriteľom dlžníka, ktorí sú dotknutí oddlžením dlžníka, aby sa súdnou cestou domáhali zrušenia oddlženia potom, ako k oddlženiu dlžníka došlo a teda aj súdu v takomto návrhovom konaní to, aby posúdil poctivý zámer dlžníka v konkurznom konaní podľa Štvrtej časti ZKR. Záver konkurzného súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer je
tak výsledkom hodnotenia konania a správania sa žalovaného ako dlžníka súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký priestor a súčasne korektív na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti, či nepoctivosti zámeru dlžníka nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym prístupom.
12. Súd taktiež pri hodnotení kritéria poctivého zámeru musí brať do úvahy skutočnosť, že kritérium poctivého zámeru do právneho poriadku SR priniesla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinná odo dňa 1.3.2017, dovtedy právny poriadok SR pojem poctivý zámer nepoznal a nedefinoval. Podľa samotnej právnej úpravy, súd v zmysle § 166g ods. 1 poctivý zámer dlžníka skúma v časovom rámci - potom, ako podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením a podľa § 166g ods. 2 ho skúma pri fakultatívne uvedených konaniach dlžníka definujúcich jeho nepoctivý zámer v časovom momente, v ktorom k nepoctivému konaniu dlžníka mohlo dôjsť. Súd ale v zmysle ustálenej judikatúry by mal ku každému dlžníkovi (jeho situácii) pristupovať individuálne a hľadisko idividuality zohľadniť aj pri skúmaní jeho poctivého, resp. nepoctivého zámeru v konkurznom konaní oddlženia, pretože ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.
13. Súd tak v návrhovom konaní (podľa ust. § 166f ZKR) posudzuje nepoctivosť zámeru dlžníka nielen v čase podania návrhu na jeho oddlženie, napr. neuvedenie relevantných údajov v zozname majetku, v zozname veriteľov, ale aj po podaní návrhu, napr. vo vzťahu k súčinnosti so správcom, príp. po určení splátkového kalendára, ako aj jeho správanie sa a konanie pred podaním návrhu na oddlženie. Súd ale dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 166f ods. 1 ZKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník mal nepoctivý zámer, na žalobkyni a skutočnosti nestačí iba tvrdiť, mať subjektívne presvedčenie, ale je potrebné ich aj hodnoverne preukázať, pričom procesné predpisy CSP, na ktoré ZKR odkazuje, kladú väčší dôraz na aktivitu strán sporu pri preukazovaní, resp. popretí nimi tvrdených skutočností a je povinnosťou strán doložiť dôkazy preukazujúce pravdivosť ich tvrdení vo veci samej. Úlohou súdu ale naďalej ostáva, aby počas prejednania sporu zistil, či stranou tvrdené skutočnosti zodpovedajú „realite“ (materiálne vedenie sporu) a teda, ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo ňou doložené dôkazy sa nevzťahujú na jej tvrdenie, či ich dostatočne nepreukazujú, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súd nemá inú možnosť len zhodnotiť procesnú situáciu v jej neprospech, a to v rozhodnutí o veci samej, lebo tvrdenú skutočnosť strana sporu v konaní nepreukázala.
14. Zásadnou otázkou, ktorá je podstatná pre rozhodnutie tohto sporu, sa javí otázka, či skutočnosti uvádzané žalobkyňou týkajúce sa správania žalovaného v jeho živote sú skutočnosťami preukazujúcimi jeho nepoctivý zámer pred, počas a po oddlžení. Súd poukazuje, že súdu v tomto konaní neprináleží „riešiť“ naštrbené osobné vzťahy medzi stranami sporu. Úlohou súdu je objektívne vyhodnotiť vykonané dokazovanie v zmysle procesnoprávnych predpisov CSP v spojení s hmotnoprávnym predpisom ZKR tak, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo strany sporu uviedli vo svojich vyjadreniach. Pri hodnotení dôkazov súd určuje aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť skutkové zistenia, pričom výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť presvedčenie až istotu o tom, že táto skutočnosť nastala. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú strany, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú.
15. Z vykonaného dokazovania (pododsek 8.1. – konkurzné konanie žalovaného, sp. zn. 26OdK/61/2018) má súd nepochybne preukázané, že žalovaný medzi svojím majetkom uviedol aj súdne konanie týkajúce sa vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov a teda súd má nepochybne preukázané, že správca dlžníka mal vedomosť o pohľadávke dlžníka voči žalobkyni vo výške 803,52 EUR, a teda o tomto majetku dlžníka. Súd poukazuje na to, že správca je osobou kompetentnou na posúdenie následného vedenia konkurzného konania a to aj z pohľadu výšky majetku a jeho získaním do majetkovej podstaty dlžníka a následného uspokojenia veriteľov dlžníka. Súd teda má nepochybne preukázané, že v danej otázke preukázania nepoctivého zámeru dlžníka – žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a teda z tohto pohľadu sa žaloba javí ako nedôvodná. Súd
vykonaným dokazovaním nemal hodnoverným spôsobom preukázané, že žalovaný pri svojim oddlžením mal nepoctivý zámer v zmysle citovaného ust. § 166g ods. 2 ZKR; správanie žalovaného nie je možné subsumovať ani pod jeden zo zákonodarcom uvádzaných dôvodov nepoctivého zámeru dlžníka.
16. Súd poukazuje, že tvrdenia žalobkyne ohľadom riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti žalovaného voči deťom pochádzajúcim z manželstva v čase pred podaním návrhu považuje za preukázané, ale tieto pohľadávky sú pohľadávkami, ktorých sa oddlženie nedotýka v zmysle citovaných zákonných ustanovení ZKR a teda žalovaný sa ich oddlžením nezbaví. Súd ale poukazuje, že následným správaním žalovaného, počas konkurzného konania a po skončení konkurzného konania a oddlženia, žalovaný hodnoverne preukázal svoj poctivý zámer v zmysle ustanovení ZKR, pretože sa zamestnal a tak riešil svoju finančnú situáciu; jej zlepšením došlo k zlepšeniu finančnej situácie aj jeho detí, ku ktorým v čase rozhodovania súdu nebola preukázaná existencia dlžného výživného.
17. Z vykonaného dokazovania a z vysloveného právneho názoru, súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni tak ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku. Výška takto priznaného nároku na náhradu trov konania žalovanému bude určená následne, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Mestskom súde Košice, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.