Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-109-2010.pdf
PDF · 116.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/109/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Daniela Hammerschmidt, nar. 16.08.1953, Quergasse 1, A-7011 Siegendorf, Rakúsko, Ust. - IDNr.: ATU 474 68 501, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská ul. č. 2/B, Apollo Business Center, blok B, Bratislava, proti odporcovi: JUDr. Marcel Boris, Lehnice č. 517, Lehnice, o zaplatenie 1 659,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 99,50 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 197,90 eura na účet tunajšieho súdu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 09. 04. 2010 sa navrhovateľ domáhala, aby súd zaviazal odporcu, označeného ako Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Trnavská cesta 1, Bratislava, IČO: 36 863 319, zaplatiť mu sumu 1 659,70 eura s príslušenstvom. Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy o právnej pomoci u odporcu žiadal vyriešiť niekoľko právnych prípadov. K uvedeným prípadom odporcovi podpísal plné moci. Navrhovateľ odporcovi zaplatil zálohu 50 000,- Sk (1 659,70 eura). Ani po dvoch rokoch odporca však v týchto veciach nekonal, takže navrhovateľ žiadal vrátiť predmetnú zálohu, pričom odporca túto zálohu nevrátil, neposkytol žiadne vyúčtovanie, nevrátil navrhovateľovi žiadne doklady a nepodal ani žalobné návrhy.
Súd vydal vo veci dňa 22. 07. 2010 platobným rozkazom č.k. 33Rob 439/2010, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že navrhovateľ súd zavádza a nie je jasné, na základe čoho sa domáhal svojho nároku.
Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením č.k. 23Cb 109/2010 zo dňa 05. 01. 2012 pripustil zámenu odporcu tak, namiesto pôvodne označeného odporcu: „Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Rosná 6, Bratislava, IČO: 36 863 319“ bude odporcom „JUDr. Marcel Boris, Lehnice č. 517“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 02. 2012.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, nakoľko navrhovateľovi uplynula premlčacia doba, v ktorej sa mohol úspešne domáhať uplatnenia svojho práva na súde, pretože ak súd o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka rozhodol a zámenu pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania voči novému odporcovi nastávajú dňom, kedy súdu prišiel návrh na zámenu účastníka. Plynutie premlčacej lehoty sa preto voči novému odporcovi prerušuje týmto dňom a nie dňom, kedy bolo začaté konanie s pôvodným okruhom účastníkov.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní prišlo k bezdôvodnému obohatenej odporcu na úkor navrhovateľa. Odporca vzniesol námietku premlčania, ale medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol občianskoprávny vzťah ako sa odporca domnieval, ale obchodnoprávny vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže nemožno namietať premlčanie v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak vznikne vo vzťahoch medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, spravuje sa premlčanie práva na jeho vydanie právnou úpravou Obchodného zákonníka. Právo sa preto premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štyri roky. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pri určení začiatku plynutia premlčacej lehoty je potrebné konštatovať, že pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné. Premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa, keď odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ plnil odporcovi, t.j. odo dňa, keď odporca vypovedal navrhovateľovi poskytovanie právnych služieb, čiže vypovedal predmetné Splnomocnenie, na základe ktorého mu navrhovateľ poskytol ako zálohu sumu vo výške 1 659,70 eura. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom navrhovateľovi neuplynula.
Odporca v konaní ďalej uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril ako advokát dňa 31. 10. 2007 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytovať právnu a poradenskú službu v prospech navrhovateľa. Zmluvné strany si dohodli za poskytovanie právnych služieb podielovú odmenu vo výške 20 % z ceny vymožených pohľadávok, ktoré bude odporca ako advokát pre navrhovateľa vymáhať. Odporca zastupoval ako advokát navrhovateľa v právnej veci voči dlžníkovi - spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., IČO: 31 327 273. V uvedenej právnej veci podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava II. Súdne konanie bolo vedené pod č. 33Rob/1649/2008 a bolo ukončené právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom. Odporca vynaložil na predmetné súdne konanie náklady vo výške 459,66 eura, ktoré boli v konaní priznané navrhovateľovi. Následne bola dňa 03. 04. 2009 medzi navrhovateľom a spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o. uzatvorená dohoda o urovnaní, v ktorej sa spoločnosť LAMARC, spol. s.r.o. zaviazala uhradiť navrhovateľovi celkovú sumu pohľadávky vo výške 9 099,70 eura. Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 02. 08. 2009 vyplýva, že navrhovateľ od tejto spoločnosti prijal na základe činnosti odporcu finančné plnenie vo výške 4 119,10 eura. V zmluve o poskytovaní právnych služieb bolo uvedené, že advokát má okrem nároku na podielovú odmenu vo výške 20 % z ceny vymožených pohľadávok aj nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli pri výkone jeho prác a náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne poplatky a iné za znalecké posudky, preklady a pod. Zmluvné strany mali ďalej dohodnuté, že navrhovateľ zloží v deň podpisu zmluvy zálohu vo výške 50 000,- Sk, ktorá bude odpočítaná od dohodnutej odmeny. Odporca v konaní vedenom voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. vynaložil náklady vo výške 459,66 eura, ako to vyplýva z dohody o urovnaní, pričom táto suma bola započítaná do celkovej výšky pohľadávky v sume 9 099,70 eura. V tejto sume boli tiež úroky z omeškania vo výške 63,04 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 577,47 eura, poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 298,98 eura a trovy súdneho exekútora vo výške 59,25 eura. Z tohto hotové výdavky vynaložené odporcom boli trovy súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 33Rob/1649/2008 vo výške 459,66 eura a poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura. Vymožená výška pohľadávky teda predstavovala sumu istiny vo výške 7 624,80 eura a úroky z omeškania vo výške 63,04 eura, t.j. Spolu 7 687,84 eura. Z tejto sumy prislúchala odporcovi podielová odmena vo výške 20 %, t.j. suma 1 537,56 eura. Suma vynaložených nákladov vo výške 476,16 eura (459,66 + 16,50 eur) a podielová odmena predstavujú sumu 2 013,72 eura,
ktorú bol navrhovateľ podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb povinný zaplatiť odporcovi, pričom záloha vo výške 50 000,- Sk (t.j. 1 659,70 eura) sa podľa zmluvy odpočítala, t.j. navrhovateľ bol povinný vyplatiť odporcovi rozdiel vo výške 354,02 eura. Odporca poslal navrhovateľovi faktúru na zaplatenie sumy 416,50 eura (s DPH), o čom svedčí aj e-mailová komunikácia medzi účastníkmi zo dňa 23. 07. 2009, kde žiadal, aby mu navrhovateľ túto faktúru vyplatil. Odporca pre navrhovateľa zabezpečoval tiež preklady dokumentov a ich overovanie, avšak účtovnými dokladmi preukazujúcimi vynaložené náklady nedisponuje. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, keďže navrhovateľ odôvodnil svoj nárok bezdôvodným obohatením, ktoré malo na strane odporcu vzniknúť získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t.j. v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky. Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Navrhovateľ za takýto okamih označuje skončenie právneho zastúpenia, pričom poukázal na e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že k ukončeniu malo dôjsť v mesiaci september 2009. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Voči aktuálnemu odporcovi (JUDr. Marcel Boris, Lehnice č. 517) bol žalobný návrh uplatnený až dňom 06. 12. 2011, kedy už uplynula navrhovateľovi premlčacia lehota na vydanie ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade nie je možné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že v Obchodnom zákonníku nie je zakotvený inštitút bezdôvodného obohatenia a tento sa nachádza len v Občianskom zákonníku. V rámci Obchodného zákonníka možno tiež poukázať na ust. § 394, ktorý osobitne rieši premlčaciu dobu v prípade odstúpenia od zmluvy. Toto ustanovenie je možné považovať za lex specialis vo vzťahu k ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ale len v prípade odstúpenia od zmluvy, neplatnej zmluvy a pri práve na náhradu škody. Ust. § 397 Obchodného zákonníka sa nemyslí pod pojmom „zákon“ výlučne Obchodný zákonník, ale akýkoľvek iný zákon (teda v tomto prípade aj Občiansky zákonník), ktorý úpravu premlčacieho práva upravuje. Keďže Občiansky zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné, vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva usta. § 107 Občianskeho zákonníka použiť. Je teda možné postupovať podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a posudzovať danú otázku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Mailová komunikácia nie je spôsob ukončenia spolupráce, pričom z predloženej mailovej komunikácie nevyplýva, že by k tomu prišlo. Ak by právny vzťah bol ukončený dohodou o urovnaní, táto bola uzavretá dňa 03. 04. 2009 a premlčacia doba by uplynula teda dňa 03. 04. 2011 pretože návrh na začatie konania voči aktuálnemu odporcovi bola daný až dňa 06. 12. 2011 zmenou v osobe odporcu v tomto konaní.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že je sporné uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, v ktorej by bola dohodnutá odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky, aspoň navrhovateľ si nespomínal, že by takúto zmluvu uzatváral. Záloha bola navrhovateľovi vyplatená za účelom pokrytia nákladov právnej činnosti odporcu, ktorý však na žiadosť navrhovateľa úkony právnej služby nevyčíslil, preto sa navrhovateľ domáhal bezdôvodného obohatenia ako dôvodu, ktorý odpadol, pretože odporcov náklady právnej činnosti nevznikli, nakoľko ich navrhovateľovi nevyčíslil. Ak by aj bola dohodnutá odmena 20 % z vymoženej sumy, na základe predložených listinných dôkazov by odporcovi patrila odmena podľa tohto výpočtu vo výške 823,- eura, pričom odporca neuviedol, kedy uplynula premlčacia lehota a odkedy plynula. K ukončeniu záväzkového vzťahu účastníkov konania prišlo mailovou komunikáciou zo dňa 28. 09. 2009, kde navrhovateľ odporcovi uviedol, že mu vypovedal zastúpenie, z čoho sa dá vyvodiť, že tak odporca urobil a to aj vzhľadom na jeho predchádzajúci mail zo dňa 05. 08. 2009.
Súdny znalec Mgr. Miroslav Koutný v znaleckom posudku č. 17/2013 zo dňa 17. 07. 2013 uviedol, že pri analýze sporného podpisu pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov. V okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). To znamená, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, teda sporný podpis na zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 31. 10. 2007 je pravým podpisom navrhovateľa D. F..
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 31. 10. 2007, splnomocnením
navrhovateľa JUDr. Marcela Borisa, advokáta zo dňa 31. 10. 2007, návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa proti spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. na sumu 7 624,80 eura zo dňa 03. 09. 2008, písomným predložením listinného dôkazu v konaní Okresného súdu Bratislava II č.k. 33Rob/1649/2008 dňa 20. 01. 2009, dohodou o urovnaní medzi navrhovateľom a spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o. zo dňa 03. 04. 2009, výpismi z bankového účtu navrhovateľa, mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, znaleckým posudkom č. 17/2013 zo dňa 17. 07. 2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. Z. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa ust. § 387 ods. 2 Obch. Z. premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 391 ods. 1 Obch. Z. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ust. § 394 ods. 1 Obch. Z. pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
Na základe vykonaného dokazovania predmetnými listinnými dôkazmi súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako klient uzavrel s JUDr. Marcelom Borisom ako advokátom dňa 31. 10. 2007 zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorej bol JUDr. Marcel Boris povinný poskytovať právne a poradenské služby v prospech klienta. V čl. 3 tejto zmluvy si dohodli podielovú odmenu JUDr. Marcela Borisa vo výške 20% z ceny z vymožených pohľadávok, ktoré advokát mal pre klienta vymáhať, zároveň si dohodli povinnosť klientka zložiť zálohu 50 000,- Sk, ktorá mala byť odpočítaná od dohodnutej odmeny. V čl. 3 tejto zmluvy bolo ďalej uvedené, že klient odovzdal JUDr. Marcelovi Borisovi ako advokátovi neúplné podklady k jeho dlžníkom, spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. Toho istého dňa 31. 10. 2007 zároveň navrhovateľ splnomocnil JUDr. Marcela Borisa, advokáta na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich so zastupovaním v konaní o vymáhanie peňažných pohľadávok, ktoré navrhovateľ evidoval voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o.
Odporca navrhovateľovi dohodnutú zálohu vo výške 50 000,- Sk zaplatil, čo mal súd preukázané zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, takže túto skutočnosť považoval za preukázanú na základe ich zhodných tvrdení podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p.
Súd mal v konaní prostredníctvom vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že JUDr. Marcel Boris, advokát podal ako právny zástupca navrhovateľa na Okresný súd Bratislava II návrh na začatie konania proti odporcovi, ktorým bola spoločnosť LAMARC, spol. s.r.o. Navrhovateľ zastúpený JUDr. Marcelom Borisom, advokátom uzavrel so spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o. dohodu o urovnaní dňa 03. 04. 2009 predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných práv a povinností navrhovateľa a spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o.
Súd mal z návrhu na začatie konania navrhovateľa za preukázané, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu (bez ohľadu na to, či ide o pôvodného, alebo aktuálneho odporcu) zaplatenia žalovanej istiny, ktorá predstavovala sumu zálohu 50 000,- Sk (1 659,70 eura), ktorú navrhovateľ odporcovi zaplatil na základe jeho povinnosti z predmetnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, čo navrhovateľ odôvodňoval tým, že odporca v právnych veciach navrhovateľa nekonal.
Súd preto v konaní ako základ sporu skúmal, či odporca (bez ohľadu na to, či pôvodný alebo aktuálny) porušil svoje zmluvné povinnosti dohodnuté v predmetnej zmluve o poskytovaní právnej pomoci, a teda či navrhovateľ dôvodne žiada vrátenie poskytnutej zálohy titulom bezdôvodného obohatenia.
Skutkový stav v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku uvedený jasne svedčí proti tvrdeniam navrhovateľa, pretože súd mal jednoznačne preukázané, že odporca bol splnomocnený navrhovateľom na vymoženie pohľadávok navrhovateľa voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. a odporca jednak podal žalobný návrh v tejto veci voči dlžníkovi navrhovateľa a jednak spolupôsobil pri uzatvorení dohody o urovnaní medzi navrhovateľom a spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o., čím vlastne zabezpečil vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. Z tohto je zrejmé, že odporca si splnil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle predmetnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a udeleného splnomocnenia, takže súd považoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že „odporca v zmysle zmluvy
nekonal“ za rozporujúce preukázanému skutkovému stavu. Navrhovateľ navyše tvrdil, že si nepamätá, že by zmluvu o poskytovaní právnej pomoci podpísal, čo však súd mal jednoznačne vyvrátené tvrdením súdneho znalca v znaleckom posudku, ktorý výslovne uviedol, že sporný podpis na zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 30. 10. 2007 je pravým podpisom navrhovateľa.
Keďže mal súd preukázané, že odporca si plnil svoje zmluvné povinnosti riadne, nevznikol navrhovateľovi právo na vrátenie poskytnutej zálohy, nakoľko táto záloha bola vyplatená odporcovi za jeho predpokladanú činnosť, ktorú odporca naozaj aj vykonal. Keďže teda odporca si splnil svoju zmluvnú povinnosť riadne, nevzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie zálohu, preto sa jeho vrátenia žalobným návrhom domáhal nedôvodne.
Navrhovateľ tvrdil, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd toto tvrdenie na základe vyššie uvedeného nemohol akceptovať, pretože (ako bolo vyššie uvedené) odporca neporušil svoje zmluvné povinnosti, a preto sa prijatím zálohy, po ktorej nasledovalo z jeho strany riadne plnenie v zmluve dohodnutej zmluvnej povinnosti, nemohol na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť. Keďže všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezdôvodného obohatenia predpokladajú získanie majetku plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo z nepoctivých zdrojov súd prijatie zálohy odporcom a jeho následnú, v zmluve dohodnutú činnosť, nemohol považovať za bezdôvodné obohatenie odporcu, nakoľko tento prijal poskytnutú zálohu na základe reálnej protislužby, ktorou bolo vykonanie dohodnutých zmluvných činností, ako bolo vyššie uvedené. Záloha v tomto prípade predstavovala časť dohodnutej odmeny za vykonané činnosti odporcu, takže keď odporca tieto dohodnuté činnosti vykonal, vznikol mu nárok na odmenu, ktorej časťou bola táto záloha. Na základe uvedeného je zrejmé, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil.
Na základe vyššie uvedeného, keďže k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľa neprišlo, nedal sa stanoviť deň, kedy prvýkrát prišlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu, a preto súd nemohol z tohto dôvodu posudzovať námietku premlčania bezdôvodného obohatenia odporcu. Zjednodušene povedané - keďže neprišlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu nemohol sa takéto neexistujúce bezdôvodného obohatenie ani premlčať.
Záverom súd iba konštatuje, že ak by k bezdôvodnému obohateniu odporcu prišlo, pričom ide vzhľadom na vyššie uvedené ide iba o hypotetický prípad, platil by pre takéto bezdôvodného obohatenie režim Občianskeho zákonníka, pretože s odkazom na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa k Obchodnému zákonníku, ktorý neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia, ako lex specialis použili všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa jeho ust. § 1 ods. 2 ako lex generalis, a to aj ustanovenia o premlčaní nároku z bezdôvodného obohatenia konkrétne ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Súd navyše v konaní ani neriešil ani otázku „či navrhovateľ zaplatil v zmysle predmetnej zmluvy odporcovi všetko, čo mu zaplatiť mal“, nakoľko išlo o prípadný nárok odporcu, ktorý si voči navrhovateľovi v tomto konaní neuplatnil, takže ho súd nebol oprávnený riešiť.
Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa ako nedôvodne podanému nevyhovel a teda jeho návrh na začatie konania zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 99,50 eura podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v konaní úspešný účastník si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Podľa ust. § 139 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné).
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Štát mal právo na náhradu trov konania od navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania, keďže štátu v konaní vznikli trovy, nakoľko súd uznesením č.k. 23Cb 109/2010 zo dňa 20. 12. 2010 priznal súdnemu tlmočníkovi Mag. Phil. Dane Filipčíkovej odmenu za preklad z jazyka nemeckého vo výške 79,68 eura, ktorý bol vyplatený z preddavku zloženého navrhovateľom vo výške 90,- eura (čím navrhovateľovi patril preplatok takéhoto preddavku vo výške 21,32 eura) a uznesením č.k. 23Cb 109/2010 zo dňa 24. 07. 2013 priznal súdnemu znalcovi odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 717,12 eura vyplatenú sčasti z preddavku zloženého navrhovateľom vo výške 497,90 eura a v zostávajúcej časti vo výške 219,22 eura zo štátnych finančných prostriedkov. Trovy konania štátu pozostávajúce zo znalečného v časti, ktorú znášal štát, predstavujú sumu 219,22 eura, od ktorej súd odpočítal sumu 21,32 eura, ktorá navrhovateľovi patrí titulom preplatku na preddavku tlmočenia. Celková suma, ktorú vynaložil v konaní za navrhovateľa štát, je teda vo výške 197,90 eura (219,22 eura - 21,32 eura). Keďže navrhovateľ nebol oslobodený od súdnych poplatkov, súd štátu náhradu trov konania od navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania priznal podľa ust. § 139 ods. 1 veta prvá, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.