Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-262-2013.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/262/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu : KVANTUM Slovakia, s.r.o., Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, IČO 36 334 359, právne zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti žalovanému : L. N., J.. XX.X.XXXX, G. I. V. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 221,40 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.6.2013 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 221,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 191,40 Eur od 23.5.2013 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 191,40 Eur od 23.5.2013 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanej peňažný úver v istine 500,- € s dohodnutým úrokom z úveru v sume 217,75 €, splatný v 15 mesačných splátkach v sume po 47,85 €, celkom 717,75 €. Z takto poskytnutého úveru žalovaná zaplatila iba časť vo výške 526,35 Eur. Pre prípad omeškania dlžníka si účastníci dojednali zmluvnú pokutu v sadzbe 0,3 % denne z jednotlivých dlžných splátok, ale túto sankciu si uplatňuje iba v sadzbe 0,05 % denne. Strany si tiež dohodli paušálnu sumu náhrady za každú upomienku zaslané veriteľom dlžníkovi (podľa príloh žaloby) po 10,- €, žalobca ich zaslal žalovanému celkom 3 ks.
Podaním zo dňa 8.11.2013 (spojeným s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní) žalobca sa vyjadril, že od podania žaloby sa stav pohľadávky nezmenil. Predmetná úverová zmluva bola riadne uzatvorená podľa § 129/2010 Z.z., má riadnu písomnú formu, pred uzatvorením zmluvy žalobca skúmal možnosť dlžníka splácať úver. Nie je daný dôvod bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, oznámenie o výške RPMN bolo dané správne, žalobca podlieha kontrolám Slovenskej obchodnej inšpekcie a nesprávnosť tejto informácie nebola doteraz zistená. Všetky zmluvné ustanovenia boli so žalovanou individuálne vopred dohodnuté.
Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.
Právne zastúpený žalobca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 28.1.2013 ospravedlnil.
Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 25.11.2013 osobne vypovedala tak, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala, vtedy si brala úver vo výške 500,- Eur, na začiatku jej bol stiahnutý poplatok vo výške 30,- Eur, do ruky dostala 470,- Eur. Potrebovala peniaze, sama z vlastného rozhodnutia navštívila žalobcu v Žiline a na základe jednej návštevy dostala úver. Inak dojednávanie zmluvy pre odstup času skoro dvoch rokov si presne nepamätá, ale keď tam prišla, oni jej povedali, aký úver dostane, koľko splátok bude musieť zaplatiť a ona s tým súhlasila. Oni mali na to pripravený kalendár. Je pravdou, že úver splácala iba v časti, prikláňa sa k žalobcovi, že to bolo 526,35 Eur.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :
Dňa 24.1.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- € s úrokom vo výške 2,9 % mesačne, teda s navýšením za 15 mesiacov o sadzbu 43,50 %, čo je 217,75 €. Celkovú dlžnú sumu vo výške 717,75 € sa žalovaná zaviazala splácať v 15-ich mesačných splátkach vo výške 47,85 Eur splatných vždy do 25. kalendárneho dňa v mesiaci. Dojednaný bol tiež poplatok za poskytnutie úveru 30,- €.
Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) bola uvedená na 96,66 %, ročná fixná úroková sadzba na 77,06 % s tým, že priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 45,66 %.
Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 24.1.2012 bolo potvrdené poskytnutie úveru 500,- €, príjmovým pokladničným dokladom zhodne zo dňa 24.1.2012 bolo potvrdené zaplatenie poplatku za úver 30,- €.
K zmluve o úvere bol vypísaný dotazník označený ako žiadosť o poskytnutie úveru, predložené boli mzdové lístky o príjme žalovanej a oboznámený bol formulár o zmluvných podmienkach podpísaný obidvomi sporovými stranami.
Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru upomienkami zo dňa 6.2.2013, 6.3.2013, a upomínal ju tiež s oznámením o strate výhody splátok listom zo dňa 22.5.2013. Komunikáciu so žalovanou žalobca preukázal poštovými podacími hárkami (dodatočne č.l. 48 a nasl. spisu).
V okolnostiach sporu žalobca preukázal, že u neho boli vykonané kontroly Slovenskou inšpekciou zamerané o.i. na dodržiavanie ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch (inšpekčné záznamy č.l. 36 - 47 spisu).
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Súd zamietol žalobu, lebo predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ pre jej vysoké náklady. Na ťaživosť nákladov úveru má vplyv jednak ich výška a jednak odstup času od poskytnutia úveru do jeho splatnosti. Obidva tieto činitele zohľadňuje ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorú súd vníma ako významný reprezentatívny údaj o všetkých predvídateľných nákladoch úveru podstatný pre orientáciu spotrebiteľa, obdobný ako jednotková cena za hmotnostnú alebo objemovú jednotku, napr. za 100 gramov alebo 100 mililitrov u fyzického tovaru. Keďže ide o informačný údaj, tento by podľa jeho povahy mal vyplývať zo záväzných ustanovení zmluvy. Táto podľa výtlačku z elektronickej kalkulačky (z údajov výška pôžičky 500, výška splátky 47,85, počet splátok 15, iný náklad 30 Eur splatných 0 dní od poskytnutia), predstavuje 97,34 %. Je pravdou, že informácia o RPMN vo výške 96,66% bola spotrebiteľovi na vyhotovení zmluvy daná. Zároveň vzhľadom na zložitosť jej výpočtu v tomto prípade RPMN bola uvedená vierohodne ako reprezentatívny údaj o výške odplaty za predmetný úver. Lenže prieskumu súladu zmluvy s dobrými mravmi podlieha aj meritórna nákladovosť tejto zmluvy.
Súd považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ťaživá už na základe vlastného hodnotenia takto oboznámenej sadzby, keď peňažná mena bola stabilná. Napokon aj s oporou v elektronicky bežne dostupných údajoch o priemerných úrokoch poskytovaných bankami (www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> / priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk) sudca konštatuje, že za rok 2011 najvyššiu mieru úrokov dosahovali úvery pre domácnosti - spotrebiteľské a ostatné úvery, a to splatné od 1 do 5 rokov v miere 12,89%. Znamená to, že náklady predmetného úveru v tomto konaný reprezentované výhradne nákladmi zahrnutými do samotných splátok sú cca 7,5 krát vyššie ako úroky úverov ponúkaných bankami. Aj keď zákon nezakazuje podnikanie tzv. nebankových subjektov v poskytovaní úverov ako
v tomto prípade, predsa je namieste skonštatovať, nie je dôvod na to, aby odlišnosť hospodárskeho subjektu viedla k inému okruhu jeho práv, resp. inému hodnoteniu dobrých mravov pre hodnotenie jeho správania. Podľa názoru súdu pri tu zistenej miere nákladov ide o úžeru, ktorej následkom by bola vysoká pravdepodobnosť neschopnosti dlžníka uvedený úver splácať, s nepriaznivým dopadom na hroziacu stratu majetku neadekvátnu pôvodne poskytnutému úveru.
Na právnom hodnotení súdu nič nemení ani argument, že Slovenská obchodná inšpekcia nezistila nesprávnosť výpočtu, resp. podľa oboznámených údajov iné zavinené správanie žalobcu.
Následkom vyhodnoteného rozporu s dobrými mravmi je neplatnosť predmetnej zmluvy podľa cit. ust. § 39 OZ. Za týchto okolností prichádzalo do úvahy zaviazať žalovanú titulom bezdôvodného obohatenia na základe hrubej bilancie reálne poskytnutých a vrátených peňazí. Lenže keďže podľa skutkovo ustálených skutočností žalovaná pri podpise predmetnej zmluvy dostala 470,- Eur (resp. 500,- Eur a hneď vrátila poplatok 30,- Eur), a napokon vrátila spolu 526,35 Eur, súd žalobu zamietol.
Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Dokonca podľa názoru tunajšieho súdu ide o automatickú právnu ochranu spotrebiteľa, stále aj v tomto zmysle v rámci „sporu o právo“, so zvýšeným nárokom na prejav vôle podnikajúceho dodávateľa, teda bez ohľadu na vzdelanostnú alebo sociálnu situáciu spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola absolútne neplatná, v prípade úverov navyše podľa § 53 ods. 6 OZ aj v hlavnom dojednaní o odplate za úver. Tunajší súd tak bol ochotný sa týmito ustanoveniami zaoberať, ale príznačne keď podľa právnych úvah vyššie považoval predmetnú zmluvu o úvere za neplatnú, týka sa to akýchkoľvek ďalších zmluvných povinností, teda aj sankčných.
O náhrade trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ale náhradu trov konania si neuplatnila a preto jej ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).