Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-22Cb/65/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III vo veci navrhovateľa: MAJES výťahy a eskalátory, a.s., so sídlom Bojnická 18, 831 04 Bratislava, IČO: 35 770 732, práv. zast. Kinstellar, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporkyni: B. R., nar. XX. júla XXXX, trvale D. XXXX/XX, XXX XX Q., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 12.05.2023 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne, záložné právo, a to na účely zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni na náhradu škody vo výške 268.914,93 eur formou zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ, zastúpený N. T. a odporkyňa uzavreli dňa 10. augusta 2022 Kúpnu zmluvu, na základe ktorej Navrhovateľ predal Odporkyni vozidlo F. H rok výroby: XXXX značne pod cenu - za 750 EUR bez DPH. Trhová hodnota obdobných vozidiel s obdobným nájazdom kilometrov sa pohybuje okolo 18 000 - 20 000 EUR. V dôsledku tohto pochybného predaja Vozidla Volvo vznikla Navrhovateľovi škoda v sume 17 210 - 19 210 EUR. Navrhovateľ zastáva názor, že Odporkyňa nadobudla Vozidlo Volvo od Navrhovateľa v rozpore s ustanoveniami , a . Tieto ustanovenia sa podľa uplatňujú aj na členov dozornej rady. Je úplne zrejmé, že predaj Vozidla F. za 750 EUR nebol urobený za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku ( ), keďže cena 750 EUR nezodpovedá trhovej cene. Odporkyňa ako člen dozornej rady fakticky odsúhlasila tento predaj, ktorý spôsobil Navrhovateľovi škodu, keďže podpísala Kúpnu zmluvu na Vozidlo F. ako kupujúci, a v konečnom dôsledku sa ako členka dozornej rady Navrhovateľa neoprávnene obohatila na úkor Navrhovateľa. Odporkyňa teda nekonala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, čím porušila svoju povinnosť, ktorú ukladá . Preto v zmysle zodpovedá Navrhovateľovi za škodu, ktorá Navrhovateľovi vznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Táto škoda je minimálne 17 210 EUR. Navrhovateľ na základe inventúry vykonanej ku dňu 1. marcu 2023 zistil manko na skladových zásobách vo výške 251 704,93 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou skladových zásob a reálnych zásob. To znamená, že 87 % z účtovnej hodnoty skladových zásob v skladoch reálne chýba. Je veľmi pravdepodobné, že takéto zásadné manko mohlo vzniknúť len s vedomosťou alebo priamo s pričinením Odporkyne ako členky dozornej rady a finančnej a organizačnej manažérky. Aj v tomto prípade musela Odporkyňa ako členka dozornej rady a finančná a organizačná manažérka poznať stav účtovníctva Navrhovateľa a stav skladových zásob. Podľa a je člen dozornej rady povinný dohliadať na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti, a preto je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti. Zároveň je povinný kontrolovať, či účtovné

záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. Ďalej podľa je dozorná rada povinná zvolať valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti a na valnom zhromaždení navrhovať potrebné opatrenia. Navrhovateľ si však nie je vedomý žiadnych krokov Odporkyne ako členky dozornej rady, ktoré by viedli k náprave takého zásadného manka na skladových zásobách, alebo aspoň k informovaniu valného zhromaždenia o manku na skladových zásobách. Týmto nekonaním Odporkyňa tiež porušila svoju povinnosť podľa a preto v zmysle zodpovedá Navrhovateľovi za škodu, ktorá Navrhovateľovi vznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Výška tejto škody dosahuje hodnotu manka na skladových zásobách, čiže 251 704,93 EUR. Navrhovateľ má v úmysle vymáhať od Odporkyne škodu uvedenú v bodoch 3.5. Avšak Navrhovateľ má dôvodné podozrenie, že Odporkyňa sa bude snažiť vymoženie škody a prípadnú exekúciu zmariť. Táto obava vyplýva už len zo samotného spôsobu, akým došlo k prevodu Vozidla F., čiže značne pod cenu, čím sa obohatila na úkor Navrhovateľa. Taktiež to vyplýva zo spôsobu, akým vykonávala svoju funkciu člena dozornej rady a pozíciu finančného a organizačného manažéra, v dôsledku čoho došlo u Navrhovateľa k ďalším značným škodám. Okrem toho, Odporkyňa a pán N. T. dlhé roky úzko spolupracovali a javí sa veľmi pravdepodobné, že aj pri pochybnom scudzovaní majetku Navrhovateľa konali v zhode. V tejto súvislosti si Navrhovateľ dovoľuje poukázať na to, že Navrhovateľ má nároky z titulu náhrady škody aj voči pánovi N. T.. Avšak, pán N. už začal robiť kroky priamo smerujúce k zmareniu vymoženia a prípadnej exekúcie nárokov Navrhovateľa, keďže sa začal zbavovať svojho nehnuteľného majetku, čo vyplýva z katastra nehnuteľností. Z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre k. ú. U. Q., obec Q. - U. Q., okres Q. II, vyplýva, že nehnuteľnosti pána N. T. sú predmetom vkladového konania č. V-8202/2023 na základe kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa preto domnieva, že je vysoko pravdepodobné, že Odporkyňa pristúpi k rovnakým krokom, ako pán N. T.. Odporkyňa si, vzhľadom na svoje skúsenosti a prax, pravdepodobne uvedomuje riziká spojené s pochybným predajom Vozidla F., ktorý spolu s pánom N. T. zrealizovali. Odporkyňa teda pravdepodobne očakáva, že Navrhovateľ začne robiť kroky na ochranu svojho majetku a svojich záujmov. Vzhľadom na výšku škody hrozí, že v prípade získania exekučného titulu voči Odporkyni nebude možné uspokojiť nároky Navrhovateľa.

2. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

5. V danom prípade navrhovateľ podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Navrhovateľ neosvedčil, že sa odporkyňa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Taktiež nijak neosvedčil, že odporkyňa má vôbec v úmysle, resp. plánuje svojím konaním poškodiť spoločnosť navrhovateľa tým, že úmyselne nebude schopná uhradiť uplatnenú pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľ sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že odporkyňa bude podľa vzoru p. T. realizovať kroky priamo smerujúce k zmareniu vymoženia a prípadnej exekúcie nárokov navrhovateľa, a to zbavovaním sa svojho nehnuteľného majetku. Zo žiadnej skutočnosti, ani zo žiadneho dokladu založeného v spise táto obava výslovne nevyplýva. To, že sa odporkyňa a p. Janík poznajú a v minulosti konali v zhode neznamená, že tak bude aj v prípade nedôvodného zbavovania sa majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky navrhovateľa. Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni vo výške 268.914,93 eur, súd nemá zatiaľ dostatočne osvedčené, či táto škoda reálne vznikla navrhovateľovi porušením zákonných povinností odporkyne ako členky dozornej rady navrhovateľa, nakoľko tieto tvrdenia navrhovateľa budú predmetom dokazovania v rámci rozhodovania súdu vo veci samej, ak si navrhovateľ vôbec uplatní uvedenú pohľadávku voči odporkyni súdnou cestou, čo sa zatiaľ nestalo. V danom štádiu konania, bez toho aby súd poznal presnú pracovnú náplň odporkyne v spoločnosti navrhovateľa a bez vykonania ďalšieho dokazovania, nie je možné bezpochyby uzavrieť, že uvedená pohľadávka navrhovateľa je daná (existuje) a že táto vznikla porušením povinností odporkyne. Súd nemá relevantným spôsobom ani osvedčenú existenciu skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená (ako už uviedol vyššie), keďže zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by odporkyňa uskutočňovala akékoľvek kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku. Samotné tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňuje vznik škody (kúpa vozidla od navrhovateľa pod cenu jeho trhovej hodnoty, zodpovednosť odporkyne za vznik manka na skladových zásobách žalobcu) nie sú podľa názoru súdu dostatočné aj pre jeho rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení, nakoľko inštitút zabezpečovacieho opatrenia je výnimočným a zrýchleným prostriedkom súdnej ochrany, kedy súd nevykonáva dokazovanie a posudzuje výlučne tvrdenia a dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, čiže jednostranne prezentované navrhovateľom. Tieto preto musia relevantne osvedčovať jednak danosť pohľadávky navrhovateľa, ako aj dôvody ohrozenia budúcej exekúcie tejto pohľadávky, čo v danom prípade nie je splnené. Rovnako aj ďalšie tvrdenia navrhovateľa o tom, že údajne malo dôjsť k antedatovaniu dohody o zmene pracovnej zmluvy, či neochote odporkyne riadne odovzdať účtovnú agendu (nahlásením svojej pracovnej neschopnosti deň pred dohodnutým termínom jej odovzdania), ako aj že došlo k prevodu 50.000,- eur z bankového účtu navrhovateľa na účet p. T. bez toho, aby mali s odporkyňou dispozičné práva k účtu, súd tieto považuje len za domnienky/dohady navrhovateľa, keďže neboli hodnoverne osvedčené, preto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mala plný úspech vo veci odporkyňa, súd by jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo ( a ).