Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-81-2006.pdf
PDF · 139.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/81/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2013 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto
r o z h o d o l
rozhodol:
Obžalovaný E. Š. , nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č., N.. H. Č.. XXXX/X, živnostníka
j e v i n n ý , ž e
dňa 30.06.2004 asi o 00:30 h v priestoroch baru zv. „H.“ v Č. na ul. H., fyzicky napadol J. D. sediaceho pri stole na terase na poschodí baru v prítomnosti ďalších osôb tak, že mu zozadu chytil a ťahal retiazku, ktorú mal na krku, následne keď sa poškodený otočil, tohto najmenej 4 krát udrel silnou intenzitou do oblasti tváre a nosa, v dôsledku čoho padol na zem, kde krvácal z úst a nosa, po tomto, keď poškodený vstával zo zeme, zvesil zo steny tzv. „konský chomút“, ktorý sa neho hodil, na čo ho vzal popod pazuchy, pritlačil ho ku schodišťu terasy vo výške asi 3,5 metra s tým, že ho dvíhal a pretlačil na druhú stranu zábradlia, ktorého sa poškodený držal rukami, pričom sa stále vyhrážal, že ho zabije a v ďalšom konaní mu bolo zabránené E. R., čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom a deformáciou nosového septa a nosových kostí doprava, ľahší otras mozgu a pomliaždeniny a krvné podliatiny v oblasti čela, nosa a tváre obojstranne a pomliaždenie ľavého ramena, čo si vyžiadalo hospitalizáciu do 6.7.2004 a dobu liečby podľa znalca 28 dní, pričom v prípade pádu z terasy by mohlo dôjsť k zlomeniu alebo ťažkému podvrtnutiu členkového zhybu či predkolenia, ktorá by dĺžka PN a liečby presiahla 42 dní.
t e d a
dopustil sa verejne a na miesta verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
t ý m s p á c h a l
- pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005,
- trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. úč. do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úč. do 31.12.2005 na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. úč. do 31.12.2005 sa obž. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. úč. do 31.12.2005 sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený J. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. K.: Š. XXXX/XX, Č. s nárokom na náhradu škody
o d k a z u j e na občianske súdne konanie
odôvodnenie:
Dňa 20.6.2006 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca pod Pv 1475/04 z 20.6.2006 obžalobu na obvineného E. Š. pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktoré sa obvinený mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 30.06.2004 asi o 00:30 h v priestoroch baru zv. „H.“ v Čadci na ul. Malej, fyzicky napadol J. D. sediaceho pri stole na terase na poschodí baru v prítomnosti ďalších osôb tak, že mu zozadu chytil a ťahal retiazku, ktorú mal na krku, následne keď sa poškodený otočil, tohto najmenej 4 krát udrel silnou intenzitou do oblasti tváre a nosa, v dôsledku čoho padol na zem, kde krvácal z úst a nosa, po tomto, keď poškodený vstával zo zeme, zvesil zo steny tzv. „konský chomút“, ktorý sa neho hodil, na čo ho vzal popod pazuchy, pritlačil ho ku schodišťu terasy vo výške asi 3,5 metra s tým, že ho dvíhal a pretlačil na druhú stranu zábradlia, ktorého sa poškodený držal rukami, pričom sa stále vyhrážal, že ho zabije a v ďalšom konaní mu bolo zabránené E. R., čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom a deformáciou nosového septa a nosových kostí doprava, ľahší otras mozgu a pomliaždeniny a krvné podliatiny v oblasti čela, nosa a tváre obojstranne a pomliaždenie ľavého ramena, čo si vyžiadalo hospitalizáciu do 6.7.2004 a dobu liečby podľa znalca 28 dní, pričom v prípade pádu z terasy by mohlo dôjsť k zlomeniu alebo ťažkému podvrtnutiu členkového zhybu či predkolenia, ktorá by dĺžka PN a liečby presiahla 42 dní.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného E. Š., znalca H.. Š. R., svedka poškodeného J. D., svedka Y. D., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne E. P. a zápisnice o výsluchu svedkyne Z. L., výsluchom svedka H.. Y. D., svedkyne H. L., svedkyne D. Y., svedka V. H., svedka H. X., svedka E. R., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný E. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný. Ďalej na svoju obhajobu uviedol, že v čase skutku sa nachádzal v bare H., pretože je majiteľom tohto zariadenia. To, čo je uvedené v obžalobe nie je absolútne pravda. Poškodeného videl, nerozprával sa s ním, nikdy predtým ho nepoznal. Poškodený bol pod značným vplyvom alkoholu a bol značne doudieraný. S poškodeným sa nerozprával. V zariadení má človeka H. X., ktorý má na starosti bezpečnosť a požiadal ho, aby poškodeného skontroloval, eventuálne, aby ho vyprevadil von, pretože tento bol značne pod vplyvom alkoholu, bol hlučný, agresívny. On odišiel domov a nevie, čo sa potom udialo. Poškodený mal krvavú tvár, iné zranenia si nepamätá. Nevšimol, či mal poškodený poškodené alebo znečistené oblečenie. Na otázku, ako si vysvetľuje utrhnutú retiazku uviedol, že si toto vysvetliť nevie. Má dobrých zamestnancov, ktorí vrátili nájdenú vec. V zariadení H. sa v tom čase nachádzali H.X. X., E. R., D. Y.. Jeden alebo dvaja ďalší zamestnanci a obsluha. V čase, keď poškodený prišiel do zariadenia, prevádzka bola pred zatvorením. Zatvorená ešte nebola. Ďalej pripustil, že je možné, že poškodeného on osobne požiadal, aby opustil podnik, ale žiadnu konverzáciu, ani komunikáciu s poškodeným neviedol. Nevie, kto poškodeného vyprevádzal. On tam už nebol.
Znalec H.. Š. R. uviedol, že poškodený v predmetný deň utrpel zlomeninu nosa s deviáciou septa (vybočením nosa do pravej strany), otras mozgu, viacpočetné pomliaždeniny tváre a nosa a
pomliaždenie ľavého ramena. Všeobecne ku zlomenine nosa najčastejšie dôjde po údere päsťou a zranenie môže spôsobiť človek veľkosti 1,60 m, teda nepotrebuje na to veľkú silu, nemusí byť ani boxerista ani karatista. Nosové kostičky sú krehké, tenké. Úder do oblasti nosa bol vedený najpravdepodobnejšie priamym direktívnym mechanizmom spredu. Stačí stredná intenzita, nemusí ísť o výraznú intenzitu. K zraneniu, resp. zlomenine nosa mohlo dôjsť aj polohe na zemi, po ležiačky, v kľaku podľa danej situácie. Po prehodení poškodeného cez zábradlie by následok záležal od toho, ako by poškodený dopadol. Keby dopadol na nohy, zrejme by išlo o zlomeninu nohy, keby na chrbát, mohli byť zlomené rebrá a pod. ak by poškodený padol na inú časť tela, napr. na hlavu, hypoteticky následkom by mohla byť napríklad tržná rana na hlave. Takisto nie je vylúčené, že keby poškodený spadol zo zábradlia iným spôsobom, nemusela sa nič stať. Najzávažnejším zranením, ktoré mohlo byť spôsobené by bola nejaká zlomenina. Ak by poškodený visel za ruky nohami smerom dolu, v prípade pádu si mohol spôsobiť narazenie, podvrtnutie a najťažšia možná varianta zlomenú členok. Keby poškodený visel smerom dolu, jeho chodidlá by od podlahy boli vo výške cca 60 cm. Ak by poškodený padol na rovnú nohu, nemuselo sa stať nič. Ak by mal nohu skrútenú, mohol by si vyvrtnúť členok, resp. dôjsť k inému zraneniu. Následok by závisel od toho, ako poškodený dopadne na zem. Pokiaľ ide u poškodeného o otras mozgu, tento bol objektivizovaný neurologickým vyšetrením. Išlo o otras mozgu ľahšieho stupňa.
Svedok poškodený J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný večer v nočných hodinách cca o 22:23 hod. prišiel so svojimi kamarátmi do baru H., predtým nič nepil a pri stole dolu s nimi sedela Y. a R.. Tí potom odišli na poschodie spolu s L.A. a on ostal dole. Predtým, ako išiel domov, išiel na toaletu na poschodí a keď odchádzal z toalety, išiel sa rozlúčiť so R., L. a Y., ako pri nich sedel, išiel sa postaviť a v tej chvíli prišiel Š. a bez príčiny ho napadol. Začal ho surovo biť do hlavy, bez žiadneho slova. Potom celý čas vykrikoval „zabijem ťa“ a ťahal ho za reťaz, ktorá bola dosť hrubá cez stôl. Stiahol no na zem, kde ho stále udieral ho hlavy. On bol bezvládny, nebránil sa. Než ho obžalovaný začal ťahať za retiazku, viackrát ho udrel. Keď ho ťahal za retiazku, bol predklonený, ťahal ho z miesta, kde predtým sedel. Obžalovaný prišiel ku nemu z boku. Keď ho vytiahol za retiazku spoza stola, tak spadol na zem a tam ho obžalovaný bil na zemi, udieral ho do hlavy päsťami. Nevie, či to bolo jednou alebo dvoma rukami. Obžalovanému v útoku bránil R. ale nepomáhalo to. Bezprostredne nato obžalovaný zvesil chomút, čo bol najbližšie k stolu a týmto chomútom ho udrel do hlavy, nevie koľkokrát. Keď ho chomútom udieral do hlavy, bol na zemi otočený tvárou ku obžalovanému. Dievčatá, ktoré sedeli takisto aj R. kričali na obžalovaného, aby prestal. Následne, keď ho obžalovaný udrel chomútom, hneď na to ho prehodil. On sa snažil postaviť, obžalovaný ho zdvihol, držal ho pod pazuchami, keď ho dvíhal, bil ho pri zábradlí, takisto tým chomútom. Potom ho chytil za nohy a snažil sa ho prehodiť cez zábradlie, čo sa mu aj podarilo. On sa rukami zachytil hornej časti zábradlia. Obžalovaný sa snažil ho zhodiť, keď sa zábradlia držal. Obžalovaný kričal „zabijem ťa“ a ruky sa mu snažil otvoriť, aby pustil zábradlie. V tom prišiel R., ktorý obžalovaného odtiahol. Keď obžalovanému zabránili, aby ho zhodil, tak preliezol zábradlie naspäť a utiekol dole po schodoch domov. Š. aj R. bežali za ním. Keď vybehol von, videl, ako za ním utekajú. On utekal smerom ku kostolu poza Terno. Keď utekal domov, zavolal svojmu otcovi, ktorý je doktor a išiel s bratom dolu Žarcom smerom po ceste otcovi naproti. Otec s ním išiel na prvotné ošetrenie, zaviezol ho do nemocnice. Predmetný večer prišiel do baru H. so svojim kamarátom V. H. a jeho známymi, mená ktorých nevie.
Svedok Y. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel od svojho brata. Videl brata, v akom je stave, brat mu povedal o tom, čo sa stalo. V tom čase išiel od starej mamy, videl ako z baru vybehli 3 osoby. Bežala jedna a za istý čas za ňou ďalšie dve. On išiel v smere od Lipy cez námestie smerom ku Ternu. Tie osoby utekali od H. rovno smerom k Družbe po úzkej ceste medzi Ternom a Mlynom. On bol od Terna asi 20-30 metrov, zostal stáť, bál sa, nevedel, čo sa deje. Keď videl, ako vybehla z H. prvá osoba, spoznal v tejto osobe svojho brata. Spoznal ho podľa oblečenia, podľa výzoru aj podľa veľkosti. Asi za 2 sekundy po ňom vybehli za ním dve osoby. Keď sa tieto dve osoby vracali, spoznal, že ide o obžalovaného Š., druhú osobu nepoznal. Teraz vie, že to bol R.. Tieto osoby sa vrátili späť do baru a on išiel za bratom. Dobehol ho pod Billou, videl na ňom známky krvi, bol dobitý. Po ceste domov jeho brat dvakrát vracal, bolo mu zle, podopieral ho. Po ceste mu povedal, že ho Š. napadol. Popisoval mu, že ho tam chcel zhodiť z nejakého zábradlia. Z domu volali otcovi, otec im povedal, aby mu išli naproti dolnou stranou po hlavnej ceste. V mieste, kde je zlomový úsek križovatka, kde sú garáže z hornej ulice stretli 3 osoby, boli to dve dievčatá a jeden chalan. Keď videl jeho brata J., začali sa rozprávať, čo sa stalo. Vtedy si uvedomil, že sú to osoby z baru. Jedna bola slečna Y., bol tam aj R.. Keď sa R. pýtal, prečo brata nebránil, R. povedal, že ho bránil, že keby tam nebol, dopadlo by to oveľa horšie. Bratovi
dal retiazku. To tretie dievča nepoznal. Oni potom pokračovali po hlavnej ceste, s otcom sa stretli pri Elke, kde nastúpili do otcovho auta a išli do nemocnice. Keď bol po konflikte s bratom, z jeho pohľadu tento nejavil známky požitia alkoholu. Na tričku obžalovaného si všimol nejaké škvrny, obžalovaný mal oblečené niečo biele.
Svedkyňa E. P. v prípravnom konaní uviedla, že to bolo posledný školský vyučovací deň 30.6.2004, kedy sa od kamarátky Z. L. dozvedela, že jej priateľ J. D. je hospitalizovaný v nemocnici. Išla ho teda navštíviť. Po príchode do nemocnice bol hospitalizovaný na úrazovom oddelení. Povedali jej niečo v tom zmysle, že sedel v bare H. v Čadci, oproti supermarketu V.. Sedel s čašníčkami a bezdôvodne ho napadol E. Š.. Povedal, že ho bezdôvodne začal biť. Viackrát ho udrel do nosa. Videla na ňom, že mal veľmi napuchnutý nos, bol opuchnutý pod očami, na lícach, viacej sa o tom nerozprávali. To isté počula zrejme i jeho priateľka Z.. Ďalej ku svojej výpovedi uviedla, že dňa 30.6.2004 bola v bare H. v poobedňajších hodinách, kde sa stretla s D. Y.. Povedala jej, že J. D. je v nemocnici. Potom sa jej opýtala, čo sa v bare stalo, lebo jej bolo zvláštne, že by J. mal niečo urobiť. Y. jej povedala niečo v tom zmysle, že sedela i s J. a nevidela, že by J. mal provokovať E. Š., že by mu niečo urobil. Viacej sa jej nepýtala.
Svedkyňa Z. L. v prípravnom konaní uviedla, že sa priatelí s J. D.. Dňa 30.6.2004 asi okolo 10:00 hod. dostala SMS správu od J. D. približne v znení: „ som v nemocnici v Čadci“. Po skončení vyučovania preto spoločne so spolužiačkou E. P. išla do nemocnice v Čadci. Po príchode k J. sa rozprávali, čo sa mu stalo a on jej povedal, že dostal od E. Š. v bare H. v Čadci, že mu zlomil nos. Videla na ňom, že bol na tvári doudieraný, tvár mal spuchnutú. Inde si nevšimla, že by mal zranenia. Mal podliatiny pod očami. Potom sa rozprávali o bežných veciach. Ona v dobe, keď bol poškodený napadnutý, v bare H. nebola. To, čo sa malo stať, počula iba sprostredkovane od J. D..
Svedok H.. Y. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že to bolo na J. a J., lebo jeho syn je J. určite po 22:00 hod. Telefonoval mu syn J., že bol posedieť v reštaurácii a že ho napadol majiteľ reštaurácie, Š.. Že mu ublížil a krváca z nosa, opakovane mu ublížil údermi do tváre, a že ho udieral po hlave nejakým konským chomútom a pokúšal sa ho prehodiť cez zábradlie, že sa ledva udržal. Jeho to rozčúlilo, povedal mu, že prečo chodí po večeroch a prečo sa fláka. Syn mu povedal, že je J. C. J., že sa môže prejsť do Čadce a pozrieť známych a priateľov. Následne mu zložil telefón. Neskôr znova vytočil J., že pôjdu na lekárske ošetrenie vzhľadom na jeho zranenia, aby išiel pre brata Y. a aby ho čakali pri predajni Elka v Čadci. Následne ich zobral do auta a išli do nemocnice. Na J. videl, že krváca z nosa, že má zakrvavený nos, odreté čelo. Cestou do nemocnice opakoval, že mu je zle, bol otrasený, žiadal, aby zastavil. Jeden alebo dvakrát bol nútený zastaviť, lebo zvracal. Po RTG vyšetrení bolo konštatované, že je tam zlomenina, následne si J. nechali na úrazovej ambulancii a on so synom Y. išli na políciu. Na polícii im povedali, že uvedenú vec musí ohlásiť priamo poškodený. Vtedy telefonicky od J. sa dozvedel, že bude tento hospitalizovaný, že má zlomeninu nosa, otras mozgu a je poudieraný po tele.
Svedkyňa H. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.6.2004 v bare H. praxovala, nevie, či tam bol nejaký konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, lebo v tom čase obsluhovala dole v bare. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že v ten deň nepracovala, ale sa bavila a podrobne opísala konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, tak si to pamätala lepšie, vtedy vypovedala pravdu, dnes si to už nepamätá ako sa to stalo. Vie, že tam bol J. D., bol tam aj E. Š.. Nepamätá si, či niektorý z nich mal vtedy vypité. Nie je si vedomá toho, že by bolo spôsobené niekomu zranenie. Nepamätá si, či tam bol vtedy E. R., bola tam D. Y.. V prípravnom konaní pri výsluchu hovorila to, čo sa stalo. Iný fyzický konflikt obžalovaného s inou osobou s výnimkou toho, ktorý opísala v prípravnom konaní nevidela. V prípravnom konaní uviedla, že v bare H. praxovala v roku 2004. Taktiež tu praxovala D. Y., ktorá mala citový vzťah k Š.. Na Petra Pavla sa nachádzala v bare H., niečo oslavovali. Sedela s D. pri barovom pulte. Videla, že sa v bare nachádzal i E.. Bolo na ňom vidieť, že je značne pod vplyvom alkoholu. Pamätá si, že si potom s D. sadli spoločne ku svojmu stolu, kde sa bavili. Vtedy sa nachádzali na prízemí baru. Potom pre nich prišiel R., ktorý bol zamestnaný v bare. Chcel si zahrať stolný futbal a tak ona a D. išli spoločne s ním hrať. Futbal sa nachádzal na prvom poschodí pri schodisku. Keď dohrali, sadli si za prvý stôl, ktorý sa nachádza v rade pri stene. Potom videla, že na prvé poschodie prišiel J. D. a išiel na WC. Keď vyšiel z WC, tak si sadol k ich stolu ku D., rozprávali sa. Potom videla, ako sa J. dvíha a odchádza preč. Hore schodmi vybehol E. Š., postavil sa pred J. D., už vedela, že sa niečo môže stať, že ho môže napadnúť. Taktiež
počula, ako D. povedala E., že: „E. nič mu nerob“. Následne videla, že E. Š.V. začal udierať päsťami J. D. do hlavy. Vtedy J. sedel. Začala mu tiecť z nosa ale aj z ďalších častí tváre krv. Ako sedel J. vedľa D., tak jeho krv postriekala jej biele nohavice a biele tričko s čiernymi písmenami. Ona od neho zakrvavená. Ako E. udieral J. do hlavy, tak on vlastne hlavou padol na D. telo a preto bola aj od krvi. J. bol dosť otrasený. E. začal J. ťahať za retiazku, ktorá bola veľmi hrubá a ktorú mal na krku. Ako ho ťahal, tak ho dotiahol až ku zábradliu, ktoré sa nachádza vedľa schodiska. Bolo vidieť, že retiazku mal E. stočenú okolo krku, dusil ho a ťahal. Potom retiazka povolila a E. retiazka ostala v rukách. On ju hodil na dlážku pri schodisku. Zároveň ako ho jednou rukou držal za retiazku, tak druhou rukou päsťou ho udieral do oblasti hlavy, tváre. Do hlavy ho mohol udrieť asi tak 6-krát. Údery boli veľmi silnej intenzity, ona bola z toho úplne hotová, nechápala tomu, čo sa robí. Po úderoch do tváre J. padol na zem a ostal ležať, veľmi silno krvácal, bolo vidieť, že je otrasený. Vôbec sa nebránil. Videla, ako R. stál pri Š. a snažil sa ho odtlačiť od J.. Dohováral mu. Potom sa postavila D. a prišla k E., dohovárala mu. Videla, ako sa J. pomaly postavil, no vtedy Juraj Š. zobral konský chomút, ktorý bol zavesený na stena na stĺpe pri zábradlí. E. vykrikoval po ňom, že ho zabije. Videla, že on tento konský chomút hodil J. na hlavu. Pritom, ako mu ho dal na hlavu, tak sa rozohnal. J. sa podlomili kolená, no ostal stáť. Počula, ako E. Š. vykrikuje na J. slová, že: „zabijem ťa“. Potom E. Š.V. schytil okolo pása aj s chomútom, ktorý mal J. na hlave a začal ho prehadzovať cez drevené zábradlie vedľa schodiska. Stále vykrikoval slová, že ho zabije. Videla, ako E. prehodil J. cez zábradlie, pričom sa E. nachádzal už na druhej strane. D. kričala po E., aby prestal, nech ho neprehadzuje, no on nereagoval. J. sa chytil okolo kraja zábradlia, aby nespadol dole. Videla, ako Š. išiel k J. rukám, keď sa držal zábradlia, no vtedy k E. priskočil R. a odtiahol ho od J.. V dobe, ako R. držal Š. za telo, tak sa J. podarilo preliezť zábradlie späť a utekal dole schodmi na prízemie baru. Počula silno vrznúť drevené dvere od baru. Videla, ako R. nemohol udržať E., on sa mu vymanil z držania a utekal dole schodmi, zrejme za J. D.. R. bežal po schodoch za E.. Ona s D. stála pri schodoch. Videla, ako D. chce ísť za E., no vtedy D. odpadla pri schodoch. Išla s ňou do WC, kde ju obliala vodou a keď sa prebrala, tak išli dole s ňou po schodoch, sadli si za bar. V bare sa E. nenachádzal. Po chvíli prišiel spoločne so R. jej povedal, aby išla hore poutierať tú krv. Ona mu povedala, že nič utierať nebude. Vie, že E. si potom vyzliekol tričko bielej alebo čiernej farby a išiel to hore poutierať. Vrátil sa dole a tričko umýval v umývadle v priestore WC, ktorý majú zamestnanci. Ona sa bola pozrieť, čo sa tam robí a videla vodu od krvi. V bare sa nachádzali i H. H. a J. F.. Potom prišiel za ňou a D. E. R., ktorý doniesol striebornú retiazku, ktorú hodil na dlážku E. Š. potom, čo ju strhol J. D. z krku. Pýtal sa ich, či vie, kde J. býva, či by mu retiazku nezaniesli. D. povedala, že vie. Dal im retiazku a potom spoločne s D. a R. išli smerom na Žarec, kde býva J.. Potom videla nejaká osoby, ktoré sa nachádzajú pri garážach na Žarci. R. pristúpil k J. a podal mu retiazku, pričom povedal, že vidíš, aký som kamarát, že som ti ju doniesol. D. stále plakala. Pokiaľ ide S. H. X. vie, že v roku 2004 robil usporiadateľa v bare H.. Vie isto, že ho v predmetný deň v bare vôbec nevidela ani na prízemí ani na prvom poschodí. Pokiaľ ide o obžalovaného, tohto by charakterizovala ako veľmi namysleného, arogantného. Keď si vypil, tak bol viac ako agresívny, rozvrátený. Keď videla túto bitku, ako dostal J., tak sa z toho nemohla ešte dlhú dobu spamätať. Vie, že Štrba má zbraň. Videla ju v jeho rukách v bare. Mohlo to byť v roku 2004, keď v bare praxovala. Mal ju uschovanú v trezore. Jednalo sa o pištoľ čiernej farby. V dobe, keď utekal za poškodeným, alebo keď sa vrátil, zbraň u neho nevidela.
Svedkyňa D. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.6.2004 bola v bare H., no konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nevidela. Poškodeného pozná, videla ho tam, mal vypité. Pozná aj obžalovaného, nevie, či tam v ten deň bol, nepamätá si to. Ona mala v ten deň vypité, nepamätá si koľko. Domov išla taxíkom. Pár dní po konflikte je poškodený D. povedal, keď sa stretli v bare, aby sa pridala na jeho stranu. Povedala, že nemá dôvod sa pridať ani na jednu ani na druhú stranu, lebo žiaden konflikt nevidela. K predmetnému večeru ešte uviedla, že sedela so známymi, prišiel si ku nim sadnúť aj J. D., dal si s nimi niečo. Keď si ku nim sadol, mal už niečo vypité. Potom od nich odišiel, nevie čo sa viac dialo. Keď si ku nim J. D. prisadol, nemal na sebe žiadne zranenie. Nevie, za akých okolností z baru odišiel.
Svedok V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z počutia od J. D. vie, že dostal od E. Š., že mali niečo medzi sebou. Nepamätá si, či v ten deň spolu oslavoval s J. D.. S poškodeným D. v bare H. nikdy nebol.
Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že určite žiaden konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nikdy nevidel. Ak by sa niečo udialo, pamätal by si to. On v bare H. nepracoval, ale pomáhal, keď prišiel z Prahy. O konflikte počul, hovorilo sa o tom. Počul, že sa tam údajne niečo stalo medzi Š. C.
D.. Možno aj počul, čo sa stalo, ale si to nepamätá a nevie, od koho to počul. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že od E. Š. počul, že J. D. bol opitý a že už taký opitý, a že už taký zbitý prišiel do reštaurácie H., je pravdou skôr to, čo uviedol v prípravnom konaní, dnes si to už vôbec nepamätá.
Svedok E. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že u obžalovaného E. Š. bol zamestnaný do 1.2. alebo 3. 2005. Počas jeho pôsobenia v bare H., v bare praxovala D. Y. a H. L.Á., čo bolo v roku 2004. Na Petra a Pavla v roku 2004 sa nachádzal v bare H.. Robil do 22.00 hod. predchádzajúceho dňa a potom sa zabával. Mal tiež niečo vypité. V bare sa nachádzal i E. Š., ktorý sedel niekde pri stole a zabával sa. Mal niečo vypité. Videl D. a H., ktoré si sadli ku stolu dole na prízemí. On prišiel za nimi a povedal im, aby si išli zahrať stolný futbal, ktorý sa nachádza na prvom poschodí. Išiel s nimi a spoločne hrali futbal, keď dohrali, tak Y. C. L. si sadli k prvému stolu, ktorý sa nachádza v rade pri stene. Keď videl, že sedia samé, prisadol si k nim. Sedel chrbtom smerom k WC. Potom videl, ako prišiel ku stolu J. D., ktorého pozná. Sadol si k ich stolu vedľa D.. Sedel oproti nemu. Vedľa neho sedela H. L., chvíľu sa rozprávali. Potom videl, ako sa J. dvíha a odchádza preč. Ku stolu prišiel E. Š.. Bolo na ňom vidieť, že už má dosť vypité. Následne nato videl, že E. Š. udrel J. D. rukou do hlavy, asi do tváre. Nespomína si, čo to bolo päsťou alebo otvorenou dlaňou. Udrel ho asi jeden až dvakrát. Vtedy J. sedel. Začala mu tiecť z nosa krv, bol dosť otrasený. Videl, že má krv na tvári. E. potom J. držal pod krkom a ťahal ho k sebe, vytiahol ho spoza stola. E. stál chrbtom k zábradliu a J. stál ku nemu chrbtom. Videl, ako J. udrel päsťou alebo otvorenou dlaňou do hlavy pri zábradlí. Nepamätá si koľkokrát. Počul, ako D. hovorila niečo v zmysle, že je celá od krvi. Potom sa postavil a išiel smerom k E. Š. s úmyslom, že mu zabráni, aby fyzicky napádal J. D.. J. bol pri zábradlí určite jedenkrát na zemi. Nevie, či to bolo po úderoch E. päsťami alebo otvorenou dlaňou J. do tváre alebo potom, čo E. zobral zo steny zavesený chomút a narazil mu ho do hlavu. Následne sa postavil medzi E. a J. a E. sa slovne snažil dohovárať, aby na to kašlal a nechal ho tak. E. ho vždy odtisol a hovoril mu, aby sa do toho nestaral. Ako J. stál pri E., tak E. zobral z dreveného stĺpika na zábradlí konský chomút a narazil ho D. na hlavu, alebo mu ho zavesil na hlavu. J. potom spadol na zem. Postavil sa, on vtedy držal E. C. J. povedal, aby utekal. J. sa postavil a utekal dolu schodami. E. sa mu však vyšmykol zo zovretia a taktiež utekal dole schodmi. Keď videl, že E. beží za J., tak on bežal za E., aby mu prekazil prípadné napadnutie J.. Po vybehnutí z baru na ulicu videl, ako J. beží uličkou okolo Terna. Keď to E. videl, tak sa zastavil, otočil a vrátil do baru. Keď sa vracal cez chodbu do baru všimol si, že E. tričko je od krvi, Juro mal tričko bielej farby. Vrátil sa na prvé poschodie a videl, ako na zemi leší D. Y. a pri nej bola H.. Počul, ako D. nepríčetne ziapala. Keď vyšiel na poschodie, videl na dlážke kvapky krvi, i po schodoch. Potom si všimol, že pod futbalovým stolom sa nachádza strieborná retiazka, ktorú zobral a doniesol ju na prízemie, kde sa nachádzala D. C. H.. Retiazku im ukázal. D. alebo H. povedali, že retiazka patrí J. D.. Pýtal sa ich, či vedia, kde J. býva, či by mu retiazku zaniesli. Povedali, že vedia, tak im retiazku dal a potom spoločne išli na Žarec, kde má bývať J.. Na Žarci pri garážach stretol J. D., ktorý tam bol ešte s jedným, dnes vie, že to bol jeho brat. J. podal do ruky retiazku. D. stále plakala. Jeho brat mu hovoril niečo v tom zmysle, prečo J. nepomohol. J. hovoril, že idú do nemocnice a s bratom išli smerom dole od Žarca. Pokiaľ ide o H. X., tohto pozná, vie, že v roku 2004 robil usporiadateľa v bare H.. V predmetný deň ho v bare nevidel. Možno že tam bol. Pokiaľ ide o vzťah medzi D. Y. C. E. Š., vie, že boli dobrí kamaráti, že boli viac ako kamaráti. Pokiaľ ide o E. Š., vie, že keď si vypije, tak mu narastajú ramená, čo bolo i v tomto prípade. Myslí si, že E. žiarlil na J. D., keď ho videl sedieť pri D..
Podľa zápisnice o ohliadke priestorov reštaurácie zv. H. zo dňa 20.1.2005, reštaurácia H. sa nachádza na ul. Malá. Vstup je cez drevené kazetové dvere s presklením. V bare sa nachádza drevené schodisko vedúce na prvé poschodie. Po ľavej strane na stene je skrutkou cez kožu pripevnený konský chomút. Na prvom poschodí je hrací futbalovú stôl. Za stolom oproti schodisku sa nachádza WC, vľavo pánsky, vpravo dámsky. Po ľavej strane je na stene na kovovej pracke o šrób zavesený konský chomút, je voľne zvesiteľný. Výstupová časť schodiska je zaopatrená dreveným zábradlím, ktoré je do výšky 80 cm.
Súčasťou spisového materiálu a zápisnice o ohliadke reštaurácie H. je aj fotodokumentácia z priestorov reštaurácie H..
Podľa znaleckého posudku znalca H.. Š. R., mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá tomu, ako to uvádza poškodený. Iný mechanizmus vzniku zranení nepredpokladá. Na dĺžku PN a dobu liečby mal najväčší vplyv otras mozgu. K zlomenine nosa s posunom, k pomliaždeninám tváre, nosa, čela a k
otrasu mozgu došlo po opakovaných intenzívnych úderoch zatvorenou dlaňou do uvedených oblastí. K pomliaždeniu ľavého ramena došlo po silnom uchopení rukami za uvedenú oblasť. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o stredne ťažké zranenia, jedená sa však o zranenia ťažké. Doba PN a liečby 44 dní nezodpovedá povahe a vážnosti zranení, obvyklá doba PN a liečby pri zraneniach, ktoré utrpel poškodený je max. 28 dní. Poškodená bola oblasť hlavy - čela, tváre, nosa, opuch, krvácanie, bolesti, sťažené dýchanie, vracanie, poruchy rovnováhy a závrate. Poškodený bol v obvyklom spôsobe života obmedzený 7 dní bolesťami výraznejšej intenzity, 7 dní strednej intenzity a 7 dní ľahšej intenzity. Počas hospitalizácie pri bežných úkonoch bol odkázaný na pomoc nemocničného personálu. 28 dní nemohol vykonávať fyzicky náročnejšiu prácu, šport a iné obvyklé činnosti -nákupy, návštevy a pod. Počas domácej liečby na pomoc inej osoby odkázaný nebol. Čiastočne bol obmedzený pri osobnej hygiene tváre, nosa po dobu 28 dní. Počas liečby u poškodeného nevznikli žiadne komplikácie liečebného procesu. Trvalým následkom u poškodeného je mierne posunutie nosových kostí smerom doprava. Vzhľadom k intenzite spôsobu a lokalizácii útoku nepredpokladá, že by mohlo dôjsť aj ku vzniku závažnejšieho zranenia než k akému došlo. Aj vzhľadom na zraňujúci predmet - konský chomút, ktorým bol útok vedený, nepredpokladá, že by mohlo dôjsť ku vzniku závažnejších zranení, než k akým u poškodeného došlo.
Podľa odpisu Registra trestov GP SR obžalovaný má v ňom dva záznamy, a to vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/75/2010, v ktorej mu trestným rozkazom zo dňa 9.7.2010 bol pre prečin podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. uložený peňažný trest 500 € a vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/104/2007, v ktorej bol uznaný vinným rozsudkom zo dňa 28.7.2010 pre prečin podľa § 156 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 200 €, ktorý bol zaplatený 7.3.2013 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
Podľa správy Mestského úradu Čadca zo dňa 12.11.2013 obžalovaný za posledných 5 rokov sa dopustil dvoch priestupkov, a to dňa 3.12.2009 priestupku proti verejnému poriadku a bola mu uložená bloková pokuta 5 € a dňa 8.10.2013 taktiež priestupku proti verejnému poriadku, kde mu bola taktiež uložená bloková pokuta 10 €.
Podľa správy Okresného úradu Čadca zo dňa 18.11.2013 v evidencii priestupkov od roku 2006 má dva záznamy a to vo veci 2009/163-Šp, v ktorej bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za skutok, ktorý sa stal 29.12.2008 a v rozkaznom konaní mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 15 € a vo veci 2011/614-Gt., v ktorej bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za skutok, ktorý sa stal dňa 30.4.2011 a bola mu uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 20 €.
Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný spáchanie skutku popiera, na svoju obranu uviedol, že s poškodeným v predmetnom čase nemal žiaden verbálny ani fyzický konflikt. Potvrdil, že poškodený v uvedenom čase bol v predmetnom bare, no bol značne po vplyvom alkoholu a keď prišiel do baru, mal krvavú tvár, preto požiadal svojho pracovníka X., aby poškodeného vyprevadil von. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje poškodený J. D., svedkyňa L. a svedok R.. Poškodený podrobne popísal, akým spôsobom ho v predmetný deň fyzicky a verbálne napadol obžalovaný a v podstate rovnakým spôsobom vypovedala aj svedkyňa L., ktorá hoci si na hlavnom pojednávaní priebeh konfliktu nepamätala, uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, nakoľko si skutok lepšie pamätala. Súd má preto zato, že výpoveď z prípravného konania, v ktorej svedkyňa podrobne popísala priebeh udalosti možno považovať za vierohodnú a aj na základe tejto výpovede možno usúdiť, že svedkyňa, ktorá bola v prípravnom konaní vypočutá krátko po predmetnej udalosti skutočne vypovedala to, čo vnímala vlastnými zmyslami a svojou výpoveďou potvrdila výpoveď poškodeného a usvedčuje obžalovaného. V neprospech obžalovaného vypovedal aj svedok R., ktorý taktiež potvrdil výpoveď poškodeného a na hlavnom pojednávaní opísal, akým spôsobom obžalovaný fyzicky a verbálne napádal poškodeného. Súd o vierohodnosti týchto svedkov nemal dôvod pochybovať, nakoľko svedkovia vypovedali zhodne o priebehu udalosti, medzi ich výpoveďami nie sú žiadne rozpory, ide o dôkazy priame, ktorých pravdivosť potvrdzuje aj znalecký posudok a výsluch znalca H.. Š. R.. Znalec potvrdil, že mechanizmu vzniku zranení zodpovedá výpovedi poškodeného. Zranenia, ktoré
poškodený v predmetný deň utrpel boli spôsobené tak, ako to uvádza poškodený a svedkovia L. C. R.. Poškodený bezprostredne po konflikte bol na lekárskom ošetrení, následne bol aj hospitalizovaný. Na základe znaleckého posudku poškodený utrpel konaním obžalovaného zlomeninu nosových kostí s posunom a deformáciou nosového septa a nosových kostí doprava, ľahší otras mozgu, pomliaždeniny a krvné podliatiny v oblasti čela, nosa a tváre obojstranne a pomliaždenie pravého ramena, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu do 6.7.2004 a dobu liečby podľa znalca 28dní. Pokiaľ ide o výpoveď svedkov Y. C. X., títo uviedli, že žiaden konflikt v predmetný deň nevideli. Svedkyňa Y. však potvrdila, že v čase, keď poškodený prišiel do baru, žiadne zranenie na ňom nevidela, čo spochybňuje obranu obžalovaného, že poškodený v čase, keď prišiel do baru, mal krvavú tvár. Niet pochybností, že zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené a objektivizované lekárskymi správami a znaleckým posudkom utrpel poškodený v bare zv. „H.“ v Čadci na ul. Malej. Pokiaľ ide o svedka X., ani jeden zo svedkov, ktorí boli prítomní v bare, nepotvrdili, že svedok X. sa v bare nachádzal s výnimkou obžalovaného, je teda pochybnosťou, či skutočne svedok X. sa v čase skutku nachádzal v predmetnom bare a či jeho výpoveď nie je iba účelová v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestno-právnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o ostatných svedkov, a to svedkyňu P. a svedkyňu L., taktiež svedkov H.. Y. D. a svedka Y. D., títo neboli priamymi svedkami konfliktu. O konflikte sa dozvedeli od poškodeného, teda sprostredkovane. Svedok Y. D. bol prítomný pri tom, keď za poškodeným po konflikte prišli svedkovia Y., L. C. R. a priniesli mu roztrhanú striebornú retiazku, ku poškodeniu ktorej došlo počas konfliktu v predmetnom bare. Túto násilím roztrhal obžalovaný, keď za ňu ťahal poškodeného a táto po konflikte zostala v bare. Bolo teda nepochybne preukázané, že v čase skutku sa obžalovaný a poškodený nachádzali v bare H. a došlo medzi nimi ku fyzickému konfliktu, následkom ktorého poškodený utrpel zranenia objektivizované lekárskymi správami a znaleckým posudkom. Obrana obžalovaného, že poškodený prišiel do baru už zranený, nebola potvrdená žiadnym zo svedkov, a to ani tých, ktorí vypovedali, že konflikt nevideli (pracovníci obžalovaného), teda v prospech obžalovaného. Poškodený bezprostredne po konflikte bol na ošetrení, kde mu boli objektivizované zranenia, kvôli ktorým bol aj hospitalizovaný a vzhľadom na to, že v čase príchodu do baru zranený nebol, bolo nepochybne preukázané, že zranenia, ktoré utrpel, utrpel práve v predmetnom bare a v predmetnom čase, a to konaním obžalovaného, ktorý ho fyzicky napadol. Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá výpovedi poškodeného a svedkov. V neposlednom rade súd poukazuje aj na výpoveď svedkov, ktorí obžalovaného poznali a tohto opísali ako človeka, ktorý pod vplyvom alkoholu koná agresívne a arogantne.
Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, lebo obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, lebo obžalovaný sa dopustil verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a/ zmrzačenie, b/ strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c/ ochromenie údu, d/ strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e/ poškodenie dôležitého orgánu, f/ zohyzdenie, g/ vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h/ mučivé útrapy alebo i/ porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, príp. aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažnej ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. V prípade, ak by poškodený spadol z terasy, znalec pripustil, že mohlo dôjsť k zlomeniu alebo ťažkému podvrtnutiu členkového zhybu, či predkolenia, ktorá by dĺžka PN a liečby presiahla 42 dní. Vzhľadom na to, že k takémuto zraneniu nedošlo, ale všetko k takémuto zraneniu smerovalo, súd toto konanie vyhodnotil ako konanie v štádiu pokusu tohto trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin, z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže tento ťažší následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený. Na také uzrozumenie z dôkazného hľadiska možno usudzovať najmä z povahy použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity a najmä z toho, proti ktorej časti tela útok smeroval, ako aj z pohnútky činu a z okolností, ktoré násilnému konaniu zo strany páchateľa predchádzali, okolnosti, za ktorých sa skutok stal a tiež z toho, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Obžalovaný konal úmyselne, vedel, že svojim konaním porušuje záujem chránený
Trestným zákonom a chcel taký záujem aj porušiť. Útok na poškodeného začal bezdôvodným fyzickým napádaním päsťami do oblasti hlavy poškodeného, intenzita útoku stúpala tým, že použil na zdôraznenie útoku konský chomút, ktorý na neho hodil a následne sa snažil poškodeného prehodiť cez drevené zábradlie a zhodiť ho zo schodišťa. Jeho fyzický útok bol umocnený aj stálymi vyhrážkami, pričom jeho úmysel smeroval k tomu, aby poškodeného za každých okolností zhodil zo schodišťa terasy. Útoku zo strany obžalovaného zabránili osoby, ktoré boli bezprostrednými svedkami tohto konfliktu, pričom podľa výpovede svedka R. aj napriek snahe zabrániť obžalovanému v ďalšom útoku, obžalovaný neustále útočil na poškodeného. Keď sa svedkovi podarilo určitým spôsobom spacifikovať obžalovaného a následne poškodený z baru ušiel, obžalovaný za poškodeným vybehol z predmetného baru a až keď mu poškodený ušiel, upustil od ďalšieho konania smerujúceho voči poškodenému. Obžalovaný svojim konaním sa zároveň dopustil aj trestného činu výtržníctva. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom hrubo narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tak nemusia byť prítomní. Obžalovaný na mieste prístupnom verejnosti, teda v bare, kde je predpoklad, že sa môže zdržiavať viacero ľudí, ktorí môžu postrehnúť výtržnosť, napadol poškodeného a dopustil sa výtržnosti.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, možnosť nápravy a pomery páchateľa. Obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov spáchaných jedným skutkom, teda súd mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. Vzhľadom na odstup času od spáchania skutku má súd zato, že na prevýchovu obžalovaného postačí aj trest podmienečný a preto určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, v priebehu ktorej bude môcť obžalovaný preukázať svojim ďalším životom a správaním, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je potrebný.
Poškodený J. D. sa pripojil ku konaniu o náhradu škody v sume 300 Sk za opravu retiazky a zároveň žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný na úhradu nákladov, ktoré vznikli poškodenému v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody. Podľa odborného vyjadrenia k výške škody bolo ohliadkou zistené, že retiazka z bieleho kovu je poškodená v časti, ktorá slúži na jej uzatvorenie. V uzatváracej časti sa nachádza 8 mm voľný priestor, ku ktorému došlo zrejme následkom násilného odtiahnutia uzatváracej časti. V danom prípade postačí vykonať nenáročnú opravu poškodeného miesta, pričom týmto stanovuje náklady na danie retiazky do pôvodného stavu vo výške 0. Vzhľadom na uvedené súd preto poškodeného s konaním o náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por.
dopustil sa verejne a na miesta verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.