Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-77-2023.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/77/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2022, č. k. 35PP/23/2022-36, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/101/2012 zo dňa 10.02.2015 a výkon ktorého bol nariadený uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/101/2012 zo dňa 26.01.2021. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 36-39 spisu. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky na vyhovenie jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 09.10.2022. V prípade prvej materiálnej podmienky
- preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že táto je splnená len čiastočne. Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody konštatoval, že vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky. Odsúdený ale počas výkonu trestu bol len raz disciplinárne odmenený za výkon činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, pričom nebol disciplinárne potrestaný. Počas výkonu trestu je pracovne zaradený len krátky čas. V rámci programu zaobchádzania plní stanovené ciele čiastočne. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že táto nie je splnená, pričom okresný súd vychádzal z odpisu z registra trestov, kde odsúdený má 3 záznamy ohľadom rôznorodej trestnej činnosti s rôznou závažnosťou. Ďalej uviedol, že odsúdenému boli doteraz ukladané nielen nepodmienečný trest odňatia slobody, ale súd mu poskytol aj možnosť nápravy za podmienky vedenia riadneho života podmienečným odkladom výkonu trestu, pričom pôvodne podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, vykonáva z dôvodu nariadenia výkonu tohto trestu pre opätovné páchanie trestnej činnosti. Možnosť, ktorá bola odsúdenému aj pôvodne touto formou potrestania na nápravu poskytnutá nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu mal súd obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce potrestania resp. podmienečné prepustenie nemali na odsúdeného pozitívny vplyv a ani možnosť mierneho potrestania odsúdený nevyužil a nezobral si z toho ponaučenie. Navyše z hodnotenia ústavu vyplýva nepriaznivá resocializačná prognóza na základe vysokého rizika recidívy. Súd bol toho
názoru, že odsúdený spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č. l. 39 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil sám osobitným písomným podaním (č. l. 41 spisu). V písomne podanej sťažnosti odsúdený namietal (skrátene), že prokurátor postupoval voči jeho osobe zaujato a vôbec nezohľadnil to, ako sa správal počas výkonu trestu. Poukazoval na skutky, ktoré sa stali v minulosti a boli amnestované. Odsúdený poukázal i na to , že aj keď je v postavení odsúdeného, taktiež je človek, takže by mal mať právo na spravodlivý a dôstojný prístup zo strany prokurátora, ako je to aj z jeho strany správaním sa voči súdu a prokurátorovi. V ďalšom namietal prístup prokurátora. Uviedol tiež, že po celý čas sa snažil chovať disciplinovane vo výkone trestu, aby vedel dokázať, že jeho doterajšie pôsobenie vo výkone trestu odňatia slobody splní svoj nápravno-výchovný účel a môže tým dostať šancu na návrat a byť zaradený do spoločnosti. Namietal, že bola porušená zásada humanizmu zo strany prokurátora, pretože sa podľa jeho názoru správal neľudsky a nedôstojne k odsúdenému. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že žiadosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil čiastočné nesplnenie prvej materiálnej podmienky a úplné nesplnenie druhej materiálnej podmienky. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018). Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona (preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu), prvostupňový súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku úplne nesplnil. K jeho odôvodneniu s poukazom na sťažnostné námietky odsúdeného ešte sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Z hodnotenia odsúdeného nevyplývajú až také skutočnosti, ktoré by preukazovali polepšenie odsúdeného vo výkone trestu. Aj napriek tomu, že súčasné správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, nebolo tomu tak vždy, keďže sa u odsúdeného vyskytli nedostatky v dodržiavaní ústavného
poriadku (odsúdený sa sebapoškodil) a tiež dve drobné porušenia interných predpisov. Počas výkonu trestu bol odsúdený len jedenkrát disciplinárne odmenený, preto nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. U odsúdeného teda možno konštatovať, že sa v podstate adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu je nevyhnutnou podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Navyše, odsúdený plní stanovené ciele programu zaobchádzania len čiastočne. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, nakoľko z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť, preto nemožno konštatovať ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho správaní. Z odpisu registra trestov tiež vyplýva, že odsúdenému boli doteraz ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, pričom pri poslednom odsúdení súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Možnosť, ktorá bola odsúdenému podmienečným trestom odňatia slobody na nápravu poskytnutá, nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, dokonca počas skúšobnej doby, preto je tak možné konštatovať, že ani predchádzajúce odsúdenia, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Rovnako treba poukázať na resocializačnú prognózu, ktorá je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Za daného stavu veci krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ani s probačným dohľadom a uloženými obmedzeniami) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. S poukazom na predchádzajúce argumenty vyhodnotil krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného ako nedôvodné. Podstatná pre negatívne rozhodnutie o jeho žiadosti je jeho trestná minulosť, ktorá jasne indikuje jeho sklony k páchaniu rôznej trestnej činnosti. Ak odsúdený poukazuje na uplatnenie amnestie v niektorom prípade, čo znamená, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, tak v tomto prípade daná okolnosť nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladenie odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019). Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t.j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného sa vzhľadom na jeho kriminálne narušenie a vyššieho rizika sociálneho zlyhania nemožno rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Rovnako ako okresný súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.