Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/32/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, A. a B. C. D., E., C., v trestnej veci obžalovaného F. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , , a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 15. januára 2024, a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného F. G. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 15. 01. 2024 bol obžalovaný F. G. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , s poukazom na , , a formou spolupáchateľstva podľa , a prečinu výtržníctva podľa formou spolupáchateľstva podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 24. 07. 2023 vo večerných hodinách v čase asi o 19.00 hod. pod vplyvom alkoholu po vzájomnej dohode s E. J., že sa pomstia jej bývalému druhovi - poškodenému F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, J. K. G., toho času bez prihlásenia L. – M., N. XXX/XX, J. K., za to, že jej predtým mal ublížiť, si O. B. od F. G. požičala náradie rôzneho druhu a nožík, následne zišli pred budovu podporovaného bývania v areáli Domova dôchodcov a P. G. G. Q. L. H. R. N. XXX/XX, J. K., pričom pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami si F. G. natiahol na ruku rukavice a O. B. naháňala poškodeného F. H. najprv s kameňom v ruke, ktorý po ňom aj hodila, ale netrafila ho, následne ho naháňala s nožíkom a kombinačkami v ruke, a kombinačky po ňom hodila, ale netrafila ho, pričom sa mu po celý čas opakovane vyhrážala so slovami „že dnešnú noc neprežiješ, chcem vidieť tiecť Tvoju krv, zabijem Ťa, vytrhám Ti zuby a odštiknem gule“, následne F. G. poškodeného F. H. schytil za košeľu a udrel do ľavého ramena a rebier, pričom sa mu poškodený vytrhol a vošiel do budovy, kde poškodeného nasledovali až k jeho izbe, kde O. B. poškodeného dobehla a dvakrát päsťou ho udrela do oblasti ľavého ramena, po čom ju poškodený od seba odstrčil, spadla na zem, a poškodený vošiel do izby, a následne F. G. s lopatou v ruke začal búchať do dverí vedúcich do izby poškodeného F. H., pričom sa mu vyhrážal so slovami „poď von ty buzerant, zabijem Ťa“, čím týmto konaním u poškodeného F. H. vzbudili dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, následne O. B. zobrala motyku, s ktorou rozbila sklenenú výplň na vchodových dverách vedúcich do budovy podporovaného bývania, čím pre Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb, N. XXX/XX, XXX XX L., IČO: 00 648 124, spôsobila majetkovú škodu vo výške 143,- Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa , , , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa súd určil skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov. Podľa súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, a to: 1 ks kuchynský nôž s čiernou

rukoväťou, bez značky a nápisu, o celkovej dĺžke 24 cm s čepeľou o dĺžke 11,5 cm a šírke 3 cm, a 1 ks kombinované kliešte s červenou rukoväťou, pričom v zmysle sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že má veľmi ťažké srdce, že za šesť hodín na okresnom súde sa nepodarilo zistiť objektívnu pravdu, stále tvrdí, že pána F. H. neudrel ani jeden krát. Svedkovia až na pár výnimiek pod prísahou klamali, preto sa rozhodol podať trestné stíhanie na H. S. a na K. S., pričom na ďalšom pojednávaní si želal konfrontáciu, vynorili sa nové skutočnosti na záver súdu – farebná dokumentácia. Ani nôž ani kombinačky nie sú jeho, a tým nie je spolupáchateľom. On O. B. nenaviedol k tomu, aby naháňala nožom a kombinačkami F. H.. Uviedol, že nôž a kombinačky zobrala od pána S., na opakovanom súde môže Emily objasniť, ako to bolo. Keď prišli za ním do reštaurácie Salute policajti, priznal sa, že nôž a kliešte patrili jemu, najskôr mal ísť ale domov a presvedčiť sa, čo bola obrovská chyba. Napriek tomu na súde netvrdila, že jej ponúkol nôž, ako to tvrdil H. S.. Preto trvá na jeho trestnom stíhaní, pretože poškodil jeho dobré meno a pod prísahou stále klamal a tým pridal, aby jeho odsúdili. Stále tvrdí, že je nevinný, až na jedno, keď vtedy videl, ako hodil F. H. O. po schodoch, tak od hnevu na neho kričal „poď von ty buzerant ťa zabijem“, tak to je pravda, ale až vtedy, keď videl, čo spravil, a to podľa neho nie je trestný čin. Ďalej uviedol, že O. B. si od F. G. nepožičala žiadne náradie a ani nožík, čo znamená, že žiadna pomsta jej bývalému druhovi F. H. z jeho strany nehrozila. F. H. je pre neho chorý človek, psychopat, mentálne a spoločensky na veľmi nízkej úrovni, mal by sa dať liečiť, pred tým neboli spolu ani dobre, ani zle. Z Buku neodišiel s B., ale sám, obžalovaného predtým nepoznal, nemal s ním žiadny problém. Keď sa s Jágerskou dali dokopy, začali sa mu vyhrážať, čo je veľké klamstvo, dokonca na súde vypovedal, že sú druh a družka a že majú pohlavný styk, preto aj na F. H. podá trestné stíhanie za klamstvo a ohováranie. F. H. vypovedal, že mal z obžalovaného strach, čo ale nepovedal nikomu. Predtým mali oni dvaja s Jágerskou vzťah, ako druh a družka, žili u neho týždeň a dva dni, to isté povedal aj na hlavnom pojednávaní, klame, uráža, kazí jeho dobré meno. Žiadal kontradiktórne výsluchy svedkov. Iba čiastočne pomohlo, že F. H. ju nesotil k výťahu, ale dolu po schodoch. Má svedka Q. K., s ktorým býval dva roky, môže to dosvedčiť. Skutok sa stal úplne inak, ako to uviedol F. H. a H. S., preto požiadal o obnovenie súdu, a to iba so svedkami O. B., F. H., H. S., K. S., F. G. a Q. K..

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný, okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil, teda výrok o vine aj treste považuje za správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že štyri hodiny na okresnom súde dokazoval, že je nevinný, všetci svedkovia klamali, preto zotrval na ich trestnom stíhaní a požiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená späť na okresný súd.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 9 – 13), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , a prečinu výtržníctva podľa , spáchaných formou spolupáchateľstva podľa , nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku vyhrážal poškodenému F. H., aj ho fyzicky napadol, a to spolu s už odsúdenou O. B.. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, pričom obžalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Aj krajský súd musí konštatovať, že v prípravnom konaní sa obžalovaný ku spáchaniu skutku v plnom rozsahu priznal, následkom čoho bolo iniciované aj konanie o dohode o vine a treste, na ktorom nakoniec obžalovaný zmenil svoj postoj, vyhlásil, že je nevinný, preto následne na jeho osobu bola podaná obžaloba. Skutok popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku spáchal obžalovaný formou spolupáchateľstva podľa spolu s už odsúdenou O. B., ktorá sa taktiež v prípravnom konaní ku spáchaniu skutku priznala, následkom čoho s ňou bola uzavretá dohoda o vine a treste, ktorá bola aj procesným spôsobom schválená súdom. Z uvedeného je potom taktiež zrejmé, že skutok bol spoľahlivo zistený a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaný.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalovaný skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa . Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,

ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd odmietol vykonať navrhnuté dôkazy obžalovaným, teda opätovné vypočutie niektorých ním uvedených svedkov. Odvolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod na prepočutie svedkov, pretože skutočnosť, že svedkovia nevypovedali podľa predstáv obžalovaného, nie je dôvodom na ich opätovné vypočutie.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s vyhodnotil, a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa , , , , na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle , výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, a skôr výchovný trest, keďže je uložený na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a za spáchané dva trestné činy. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.

V súlade so zákonom je aj výrok súdu o uloženom treste prepadnutia veci, keďže obžalovaný sa ku spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal, neskôr síce túto skutočnosť popieral, ale sám na hlavnom pojednávaní tvrdil, že veci si z jeho izby vzala O. B.. Bolo teda preukázané, že kuchynský nôž a kombinované kliešte patrili obžalovanému, preto správne súd rozhodol o ich prepadnutí, pričom ich vlastníkom sa stal štát.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle zamietol odvolanie obžalovaného F. G. ako nedôvodné.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.