Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-655-2010.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/655/2010
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: Ľ. A., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX A. S., rozhodujúc o zastavení a trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil súdu dňa 24.8.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Následne tunajší súd tejto žiadosti vyhovel a dňa 27.8.2010 vydal poverenie 5205 052719*.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v nadväznosti na vyššie citované opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby (ďalej len „zmluva“) uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 31.12.2004 a všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného (ďalej len „obchodné podmienky“).
Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 87 písm. f/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Súd preskúmal zákonnosť exekučného konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, podľa ktorých je súd povinný skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, t.j. exekučný súd má právo posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či je plnenie dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a to nielen pre vydaním poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) možno pokračovať, pričom na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je nutné zastaviť.
Súd vyhodnotil zmluvu zo dňa 31.12.2004 predstavujúcu podklad pre exekučný titul ako spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca oprávneného ako dodávateľ konal v danej veci v rámci podnikateľskej činnosti, pričom povinný ako spotrebiteľ nemal postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
V danej veci sú zmluva ako aj obchodné podmienky obsiahnuté vo formulárovej forme, ktorej znenie nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Podľa bodu 4.9. článku IV obchodných podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Pri skúmaní uvedenej rozhodcovskej
doložky sa súd zaoberal skutočnosťou, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd zistil, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, keďže jej dojednanie a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedená rozhodcovská doložka je teda v zmysle § 53 ods. 1 písm. r/ Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.2008) neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto v dôsledku § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie, ktoré v zmysle
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, na základe § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil v celom rozsahu, nakoľko rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a ako exekučný titul je neúčinný.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si trovy exekúcie v tomto konaní neuplatnil, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. by mal povinný nárok na náhradu trov konania, pretože oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, súd povinnému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )