Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-47-2013.pdf
PDF · 123.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: TK Slovakia, s. r. o., so sídlom Veľká Okružná 1295/4, 010 01 Žilina, IČO: 44 253 168, práv. zast. Geško, Hulín a partneri s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, adresa na doručovanie: Ľubinská 3, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/65102/2013 zo dňa 11.02.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 9500302/5/1139892/2012 zo dňa 21.06.2012 Daňový úrad Žilina vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 322 411,37 Eur. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt výdavok v sume 30 688 865,- Sk nepreukázal, z toho dôvodu správca dane základ dane o túto sumu zvýšil. Jedná sa o výdavky na základe dodávateľských faktúr za nákup tovaru od spoločnosti Eleven Trade, s. r. o., Bratislava. Pri týchto dodávateľských faktúrach neboli priložené žiadne ďalšie doklady - dodacie listy od dodávateľa, objednávky, prípadne zmluvy, na základe ktorých bola dodávka tovaru realizovaná. Úhrady dodávateľských faktúr boli realizované v hotovosti z pokladnice, ihneď po výbere z bankového účtu spoločnosti. Pri miestnom zisťovaní správca dane zistil, že spoločnosť Eleven Trade, s. r. o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Správca dane predvolal ako svedka Mareka Šeba, ktorý bol konateľom tejto spoločnosti od 13.11.2007 do 29.01.2009, teda v kontrolovanom období. Nepodarilo sa ho však predvolať, pretože na adrese, ktorú má ako konateľ spoločnosti uvedenú v obchodnom registri, je adresát neznámy. Správca dane vychádzal z jeho tvrdení uvedených do Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 20.04.2010, v ktorej poprel akékoľvek kontakty so spoločnosťou TK Slovakia, s. r. o. a s jej konateľom Tomášom Kotúčom. S tovarom ako pamäťové karty, kamery a iné, nikdy neobchodoval. Hotovosť uvedenú na pokladničných dokladoch nikdy neprevzal, ani pokladničné doklady nepečiatkoval a nepodpisoval. Nikomu nedal plnú moc na zastupovanie. Z uvedenej výpovede vyplýva, že tovar pre žalobcu spoločnosť Eleven Trade, s. r. o. nikdy nedodala, faktúry za predmetný tovar nevystavovala. Podpisy na faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch štatutárnemu zástupcovi spoločnosti nepatria. Samotný konateľ žalobcu Tomáš Kotúč vo svojom vyjadrení nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktorými dodatočne preukázal obstaranie tovaru od spoločnosti Eleven Trade, s. r. o., ani nevie identifikovať osobu zo spoločnosti Eleven Trade, s. r. o., ktorá sa mala deklarovaných obchodov zúčastniť, napriek tomu, že tejto osobe mala byť vyplatená hotovosť v sume 30 688 865,- Sk.
Ďalej správca dane neuznal žalobcovi výdavok v sume 20 432 000,- Sk, na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa CAMURRI, s. r. o., Divina. Konateľ žalobcu k týmto obchodným transakciám uviedol dňa 23.03.2012, že nemal skladové priestory, takže tovar prevzal od spoločnosti CAMURRI, s. r. o. na parkovisku pri obchodnom centre Carrefour v Žiline a na tom istom mieste tovar hneď predával spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Ďalej konateľ dodávateľskej spoločnosti CAMURRI, s. r. o. Marián Škorík dňa 15.11.2011 ako svedok uviedol, že tovar na faktúrach vystavených pre žalobcu nakupoval od Kórejca, jeho meno si nepamätá, ktorý bol konateľom spoločnosti JRV-Group, s. r. o., Žilina. Tomáš Kotúč si ho prevzal do dodávky pred obchodným centrom Carrefour, na ktorej prišiel. Bolo zistené, že spoločnosť JRV-Group, s. r. o. sa na svojej adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. V čase uskutočnenia obchodných transakcií so žalobcom
bol jediným konateľom tejto spoločnosti Heung-Sik Hwang, avšak bolo zistené, že takáto osoba sa nenachádza v Registri obyvateľov Kórejskej republiky. Nepodarilo sa preukázať, že by táto spoločnosť vystavovala faktúry pre spoločnosť CAMURRI, s. r. o. a predávala nejaký tovar. Sám Marián Škorík tvrdil, že od Kórejca nakupoval tovar na základe ústnej dohody. Na uvedený obchod nemá žiadne objednávky ani zmluvy. Nepreukázal teda pôvod tovaru, ani totožnosť osoby, u ktorej mal tovar objednať, nakúpiť a prevziať. Nedisponuje okrem dodávateľských faktúr žiadnymi dokladmi, ktoré preukazovali uskutočnenie deklarovaných transakcií. Nevedel špecifikovať spôsob balenia samotného tovaru, ani obsah jednotlivých balení, nakoľko podľa jeho vyjadrenia, ako „krabice“ kúpil, tak ich predal. Prevzatie tovaru nebolo nikým potvrdené, súčasťou faktúr nebol dodací list, spoločnosť nedisponuje žiadnymi záručnými listami, neposkytuje záruku na predaný tovar, nedisponuje žiadnym dôkazom o existencii tovaru. Spoločnosť TK Slovakia, s. r. o. neviedla skladovú evidenciu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že Marek Šebo v rámci výpovede svedka dňa 21.12.2010 uviedol, že nemôže vylúčiť, že medzi listinami, ktoré podpisoval u notára, bolo aj plnomocenstvo pre tretiu osobu, správca dane uviedol, že na všetkých predložených faktúrach je uvedené, že ich vystavil Marek Šebo. Tomáš Kotúč existenciu splnomocneného zástupcu nepreukázal, nevedel identifikovať osobu, od ktorej údajne tovar a doklady prevzal. Taktiež aj doklady o vyplatení súm v hotovosti mal vystavovať konateľ spoločnosť CAMURRI, s. r. o. Marek Šebo. Ak Tomáš Kotúč tvrdí, že tieto sumy v hotovosti vyplácal zástupcovi tejto spoločnosti, ktorý sa volal A., z jeho strany neboli urobené žiadne opatrenia na to, aby si osvedčil totožnosť tejto osoby, už aj vzhľadom na výšku sumy, ktorú tejto osobe mal vyplatiť - legitimáciu tejto osoby Tomáš Kotúč nepovažoval za potrebnú. Prevzatie odmeny 5 000,- Sk, ktorú svedok Marek Šebo prevzal od pána O. a ktorú považoval za „všimné“, podľa správcu dane nemožno spájať so skutočnosťou, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť.
Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 1100308/1/65102/2013 zo dňa 11.02.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietke, že neexistuje žiadny právny základ na to, aby správca dane požadoval k vystaveným faktúram predloženie ďalších dokladov uviedol, že správca dane sa len snažil takto preveriť uvedené skutočnosti čo najúplnejšie a práve preto aj vykonal výsluch viacerých svedkov. Napriek tomu nebolo preukázané zdaniteľné plnenie od firmy CAMURRI, s. r. o., ani od firmy Eleven Trade, s. r. o. Ďalším dôkazom, na základe ktorého správca dane dospel k záveru, že fyzicky nedošlo k dodaniu tovaru, bola skutočnosť, že tovar dodaný spoločnosťou CAMURRI, s. r. o., táto spoločnosť mala nakúpiť od spoločnosti JRV-Group, s. r. o., ktorá podľa zistení správcu dane nevykonávala ekonomickú činnosť a na adrese sídla sa nenachádzala, jediný konateľ oprávnený za ňu konať bol neexistujúcou osobou. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že nebolo ďalej potrebné preukazovať existenciu zdaniteľných príjmov daňového subjektu, pretože daňový subjekt nepoukázal na oslobodenie tohto príjmu a existenciu týchto príjmov preukazujú výpisy z bankového účtu žalobcu predložené k daňovej kontrole. Preto správca dane nemohol považovať tieto príjmy prijaté na bankový účet v kontrolovanom období za príjmy, ktoré nepodliehajú zdaneniu daňou z príjmov právnických osôb. Naopak však na preukázanie existencie daňového výdavku nepostačuje skutočnosť, že k tomuto výdavku, resp. nákladu, bol v účtovníctve zaúčtovaný výnos (príjem). Aby mohol byť výdavok daňovým výdavkom, musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musí byť vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. K námietke, že zákon nevyžaduje, aby sídlo zapísané v obchodnom registri bolo aj skutočným sídlom právnickej osoby (týka sa JRV-Group,
s. r. o.), poukázal na to, že nebola preukázaná existencia osoby konateľa tejto firmy. Tiež § 200a ods. 1 O.s.p. ustanovuje, že konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak, ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona. Teda tvrdenie, že sa nevyžaduje zhodnosť zapísaného a skutočného sídla, je zavádzajúce. Čo sa týka údajov zapísaných v obchodnom registri, ohľadne spoločnosti JRV-Group, s. r. o., tieto údaje sú záväzné a právne účinné voči tretím osobám a správca dane z nich vychádzal. K námietke použitia zápisnice z výpovede svedka Mareka Šeba zo dňa 21.12.2010 pred PPZ ÚBOK Banská Bystrica žalovaný uviedol, že v daňovom konaní sa prihliada na všetko, čo v ňom vyšlo najavo a ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto bolo možné vychádzať aj z vyššie uvedenej zápisnice o výsluchu svedka Mareka Šeba, ako aj zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 20.04.2012, pričom svedok sa v týchto zápisniciach vyjadroval obdobne. Z týchto výpovedí nevyplýva, že by Marek Šebo splnomocnil tretiu osobu na zastupovanie spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. a samotný žalobca žiadne plnomocenstvo pre tretiu osobu nepredložil. Na námietku nevypočutia Z. O., ktorý sprostredkoval zápis Mareka Šeba ako konateľa spoločnosti Eleven Trade, s. r. o., žalovaný uviedol, že táto osoba nebola štatutárnym orgánom spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. ani splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti a preto nie je oprávnený vyjadrovať sa k obchodným vzťahom tejto obchodnej spoločnosti vo vzťahu k žalobcovi. Správca dane použil výsluch svedka Mareka Šeba, ktorý bol vykonaný v rámci daňovej kontroly, a to napriek tomu, že daňová kontrola trvala dlhšie ako 12 mesiacov, t. j. vyhotovený protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Výsluch svedka Mareka Šeba je však nemenným dôkazom, ktorý možno ako dôkaz použiť. K nevypočutiu spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. ako odberateľa žalobcu uviedol, že takéto vypočutie a preverovanie dodania tovaru do iného členského štátu je bezpredmetné, pretože samotný žalobca nepreukázal, že by došlo k fyzickému dodaniu tovaru a preto nemohol následne tento tovar dodať do iného členského štátu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správca dane sa nevyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní. Správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy dopytom na Obchodný register Okresného súdu Žilina, na adresu spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. a overenie osobných údajov o konateľovi spoločnosti JRV-Group, s. r. o.. Hoci k dodávateľským faktúram neboli priložené žiadne iné doklady, žiadny právny predpis platný v SR nestanovuje dodávateľom v rámci súkromných obchodných vzťahov povinnosť prikladať k vystaveným faktúram osobitné doklady, ako napr. objednávky či zmluvy. Dôkaz ohľadne neexistencie Eleven Trade, s. r. o. na jej adrese zapísanej v obchodnom registri nemôže byť na ujmu žalobcu. Právny poriadok nestanovuje požiadavku jednoty zapísaného sídla a skutočného sídla spoločnosti. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích osôb, aj keď je to jeho bývalý obchodný partner a za správnosť, úplnosť a pravdivosť zápisu sídla do obchodného registra. Tiež nemôže byť na ujmu žalobcu, že konateľ spoločnosti JRV-Group, s. r. o. Heung-Sik Hwang nie je zapísaný v Registri obyvateľov Kórejskej republiky. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nevypočul odberateľa žalobcu - spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť. Uskutočnenie obchodov bolo totiž potvrdené zo strany maďarského správcu dane. Ďalej namietal použitie svedeckej výpovede Mareka Šeba zo dňa 21.12.2010 a to, že správca dane ho nevypočul priamo v rámci daňového konania. Poukázal na to, že Marek Šebo vypovedal v rámci daňovej kontroly, pričom táto kontrola bola rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/12631-64249/2011/992025- r zo dňa 15.06.2011 označená za nezákonnú z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly. Preto nie je možné použiť ako dôkaz výsluch svedka Mareka Šeba, ktorý bol uskutočnený počas nezákonne vykonávanej daňovej kontroly. Pritom správcovi dane bola zrejmá jeho adresa, na ktorej sa svedok zdržiava, a to zo zápisnice PPZ, ÚBOK Banská Bystrica, zo dňa 21.12.2010, a to D. X, C.. Okrem toho dôveryhodnosť tohto svedka bola spochybnená zo strany žalobcu a teda bolo nevyhnutné vykonať jeho ďalší výsluch. Namietal jeho vyjadrenie, že so spoločnosťou Eleven Trade, s. r. o. nemanipuloval, čo podľa žalobcu odporuje jeho ďalšiemu tvrdeniu, že firma Eleven Trade, s. r. o. a žalobca spolu nikdy neobchodovali. Taktiež tá skutočnosť, že za zápis svojej osoby ako konateľa Eleven Trade, s. r. o. zobral odplatu, svedčí o pochybnej povesti Mareka Šeba. Namietal ďalej nevypočutie ako svedka Z. O., ktorý sprostredkoval zápis svedka Šeba ako konateľa Eleven Trade, s. r. o. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.06.2013, kde zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p., keďže títo mali doručenie riadne vykázané.
Krajský súd v Žilne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. a to v medziach žalobných dôvodov podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 2 písm. i) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 165b ods. 1 z.č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 11.02.2013 daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 165 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 21.02.2012 vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia nákladov (výdavkov) súvisiacich s dodaním tovaru od firiem CAMURRI, s. r. o. a Eleven Trade, s. r. o. v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, ako i s tým, že správca dane v súlade s § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. zvýšil základ dane o sumy vyplývajúce z dodávateľských faktúr od týchto firiem. Ani podľa názoru súdu nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by reálne došlo ku konkrétnym obchodným transakciám, na základe ktorých by vyplatil týmto spoločnostiam finančnú hotovosť tak, ako je uvedená na týchto faktúrach a preto nebol preukázaný tento daňový výdavok v súlade s §2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Dokazovanie správcu dane bolo dostatočné, správca dane ho vykonával v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. tak, aby skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie a pritom nečakal na návrhy daňového subjektu ohľadne vykonávania dokazovania.
Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd uvádza nasledovné:
Čo sa týka námietky, že správca dane sa vecne nevyjadril k námietkam žalobcu, uvedené konštatovanie nezodpovedá zneniu odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia. Naopak, správca dane na námietky, ktoré predniesol daňový subjekt v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dal riadne a vyčerpávajúce odpovede. K námietke, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy dopytom na Okresný súd Žilina ohľadne registrového spisu spoločnosti Eleven Trade, s. r. o., čím by malo dôjsť k overeniu adresy sídla tejto spoločnosti, súd poukazuje na zásadu publicity obchodného registra ako jednu zo základných vlastností obchodného registra. Ak teda podľa výpisu z obchodného registra má spoločnosť Eleven Trade, s. r. o. adresu tak, ako je uvedené vo výpise z obchodného registra, je potrebné z tohto údaju aj vychádzať. Čo sa týka overenia osobných údajov o konateľovi spoločnosti JRV- Group, s. r. o., krajský súd v konaní pod sp. zn. 20S/26/2013 zadovážil registrový spis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, tento spis oboznámil na pojednávaní v tejto právnej veci a skontroloval údaje o konateľovi tejto spoločnosti, pričom konštatuje, že sú totožné ako údaje, ktorými disponovalo Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky - Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica, ktorý na základe žiadosti Daňového úradu Žilina II. preveroval osobu Heung-Sik Hwang prostredníctvom Národnej ústredne Interpolu, Bratislava v Kórejskej republike. Národná ústredňa Interpolu, Bratislava, previerkou prostredníctvom štátnych orgánov Kórejskej republiky zistila, že v registri obyvateľov Kórejskej republiky sa táto osoba nenachádza. Uvedená odpoveď zo dňa 27.01.2011 je súčasťou správneho spisu, ktorý je pripojený v konaní Krajského súdu v Žiline pod sp.zn. 20S/25/2013, ako aj súdneho spisu v tejto veci.
Ďalšia námietka súvisí s tvrdením žalobcu, že hoci k dodávateľským faktúram neboli priložené iné dôkazy, právne predpisy Slovenskej republiky nestanovujú dodávateľom povinnosť prikladať k faktúram aj osobitné doklady. Žalobca ďalej konštatoval, že obchody boli uskutočňované na základe ústnych zmlúv a objednávok a ich uskutočnenie potvrdili konatelia žalobcu Kotúč a CAMURRI, s. r. o. Škorík. Súd k tejto námietke uvádza, že je nedôvodná vzhľadom na to, že daňový subjekt nepreukázal svoje tvrdenia. Ak tvrdí, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom došlo v takej výške a v takom rozsahu, ako je to uvedené na faktúrach, ktoré jediné ako doklad predložil, má dôkazné bremeno, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Žalobca v danom prípade tieto tvrdenia chcel preukázať svedeckými výpoveďami svedkov Škoríka a Kotúča. Svedkovia Škorík a Kotúč len všeobecne uvádzali, že k jednotlivým obchodom došlo, pričom však nevedeli konkrétne uviesť, kedy jednotlivé obchody prebehli, množstvo tovaru, jednotlivé finančné plnenia. Pritom vzhľadom na množstvo tovaru, jeho objem, výšku jednotlivých plnení, bolo v ich dispozícii navrhnúť konkrétne dôkazy na preukázanie týchto skutočností, napr. pracovníkov, ktorí tovar prekladali alebo zabezpečovali jeho odvoz alebo administratívu vo vzťahu k záručným listom, atď. Títo svedkovia však nepotvrdili konkrétne obchody od firmy CAMURRI, s. r. o. žalobcovi. Bolo preto potrebné inými dôkazmi preukázať jednotlivé obchodné prípady, keďže zmluvy podľa samotného tvrdenia žalobcu boli len ústne. Ak dôkazy žalobca nepredložil (správca dane od neho práve z tohto dôvodu požadoval iné listinné dôkazy vzťahujúce sa na obchodné prípady), je v dôkaznej núdzi a musí znášať pre neho nepriaznivý procesný výsledok. Pritom podľa predložených faktúr firma CAMURRI, s. r. o. žalobcovi fakturovala veľké množstvá elektroniky v počte rádovo tisícov kusov za vysoké finančné čiastky presahujúce milióny slovenských korún. Nie je potom mysliteľné, aby takéto kvantá tovarov a veľké finančné obnosy neboli preukázateľné inými listinnými dôkazmi, len faktúrami. Ak sa tak stalo, jedná sa o obchodné riziko na strane žalobcu, ktorý si nezabezpečil základné dôkazné prostriedky na to, aby mohol v budúcnosti uskutočnenie takéhoto množstva obchodov a finančných tokov aj preukázať.
Také konanie konateľa žalobcu, ktorý podľa jeho vlastného tvrdenia ani nekontroloval jednotlivé kusy tovarov, len mal prekladať jednotlivé tovary do motorového vozidla a vyplatiť vysoké sumy peňazí v hotovosti na verejnom priestranstve sa javí ako neštandardný postup spojený so značným obchodným rizikom.
Čo sa týka námietky, že neexistencia spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. na jej adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra, nemôže byť na ujmu žalobcu, súd uvádza, že skutočne je možné, že firma, ktorá má sídlo na konkrétnej adrese zapísanej v obchodnom registri, nemusí tam fakticky sídliť. V danom prípade nebolo preukázané, kde táto firma skutočne sídli a či má vôbec iné sídlo, bolo len preukázané, že na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra sa nenachádza. Uvedená námietka teda nie je podstatná na preukázanie jednotlivých obchodných prípadov, ktoré mali prebehnúť medzi touto firmou a žalobcom. Keďže nebolo preukázané konkrétne zdaniteľné plnenie medzi firmou Eleven Trade, s. r. o. a žalobcom (z dôkazov získaných výsluchom svedka Šeba a ďalších listinných dôkazov), tá skutočnosť, že firma Eleven Trade, s. r. o. sa na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra nenachádza, je podporným dôkazom, že táto firma nie je „aktívnou“ firmou a že plnenia z jej strany vôbec neboli realizované. Je to teda jeden z dôkazov, ktorý pri jeho hodnotení vo vzájomnej súvislosti dokazuje tú skutočnosť, že k obchodným prípadom medzi spoločnosťou Eleven Trade, s. r. o. a žalobcom v roku 2008 v skutočnosti nedošlo. Čo sa týka námietky, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že konateľ JRV-Group, s. r. o. nie je zapísaný v registri obyvateľov Kórejskej republiky, uvedená námietka je taktiež nedôvodná z tých istých dôvodov. Je to podporný dôkaz na to, že firma JRV-Group, s. r. o. ako „neaktívna“ v roku 2008 neobchodovala so žalobcom a preto nemohlo dôjsť k obchodným prípadom podľa žalobcom predložených faktúr.
Čo sa týka námietky použitia výsluchu svedka Mareka Šeba, súd uvádza, že správca dane použil jeho výsluch vykonaný v rámci daňovej kontroly v tejto veci, ktorá daňová kontrola bola rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu zo dňa 15.05.2011, ktorým zrušil pôvodné prvostupňové správne rozhodnutie, označená ako nezákonná z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty. Krajský súd zastáva názor, že aj v takomto prípade je možné použiť jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané v rámci takejto daňovej kontroly (ak boli vykonané zákonne), pretože na takto vykonané dôkazy sa musí hľadieť separátne, t. j. či sami o sebe majú štatút zákonného dôkazu. V danom prípade, ak sa jedná o výsluch svedka, či boli dodržané postupy podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a či bol daňový subjekt prizvaný na tento výsluch. Správca dane totiž nevychádzal z protokolu o daňovej kontrole, ktorá bola nezákonná, len použil dielčí dôkaz, na ktorého zákonnosť sa hľadí samostatne. V danom prípade bol tento dôkaz zákonne vykonaný, pretože daňový subjekt bol poučený o možnosti zúčastniť sa tohto výsluchu, ktoré právo však nevyužil. Správca dane teda mal zákonnú možnosť túto výpoveď použiť ako dôkaz.
Čo sa týka námietky, že správca dane mal vypočuť svedka Šeba opätovne, lebo správcovi dane bola známa jeho nová adresa zo zápisnice Prezídia Policajného zboru SR, ÚBOK Banská Bystrica, zo dňa 21.12.2010 (konkrétne D. X, C.), oproti jeho adrese uvedenej v zápisnici z prvého výsluchu Mareka Šeba zo dňa 20.04.2010: Z obsahu týchto zápisníc vyplýva, že v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 20.04.2010 svedok Marek Šebo uviedol adresu D. X, C. (Z. XX, C.). V zápisnici o výsluch svedka zo dňa 21.12.2010 uviedol Marek Šebo adresu svojho trvalého bydliska Z. XX a uviedol, že sa tam nezdržiava, pričom uviedol, že prechodné bydlisko nemá. Adresu na doručenie písomností uviedol D. X, C.. Na túto adresu mu bolo doručené i predvolanie o výsluchu svedka zo dňa 18.10.2012, pričom zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Na tú istú adresu mu bolo doručované aj predvolanie na výsluch dňa 30.07.2012, potom, čo predvolanie zo dňa 23.01.2012 adresované na adresu Z. XX, C. nebolo úspešné, pretože podľa relácie poštového doručovateľa sa na uvedenej adrese nezdržiava. Na žiaden z týchto termínov sa svedok Šebo nedostavil, hoci mu správca dane doručoval predvolania na správnu adresu. Keďže správca dane mal k dispozícii zápisnicu o vykonaní výsluchu svedka Mareka Šeba pred správcom dane a ďalšiu zápisnicu o jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní (vo forme listinného dôkazu), je plne v jeho kompetencii v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyhodnotiť túto procesnú situáciu tak, že ďalší výsluch svedka Mareka Šeba nie je potrebný a bude vychádzať z predchádzajúceho výsluchu a listinného dôkazu o výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto námietka teda nie je dôvodná.
Nebolo ani potrebné opätovne vypočuť svedka Šeba z dôvodu, že žalobca spochybnil dôveryhodnosť svedka. Toto spochybnenie dôveryhodnosti malo tkvieť v tom, že na jednej strane svedok tvrdil, že spoločnosť Eleven Trade, s. r. o. so žalobcom neobchodovala a na druhej strane tvrdil, že so spoločnosťou Eleven Trade, s. r. o. „nemanipuloval“ a taktiež z dôvodu pochybnej povesti svedka, lebo za konateľstvo zobral odmenu. Podľa názoru súdu ak svedok na jednej strane tvrdil, že nemanipuloval so spoločnosťou Eleven Trade, s. r. o., tomuto tvrdeniu neprotirečí, že s ňou nevykonával ako konateľ žiadne právne úkony. Taktiež nie je v rozpore jeho výpoveď zo dňa 21.12.2010, že nemôže vylúčiť, že medzi listinami, ktoré podpisoval, bolo aj plnomocenstvo pre tretiu osobu, s jeho výpoveďou zo dňa 20.04.2010. Bolo na žalobcovi, aby skutočnosť, ktorú tvrdil a to, že Marek Šebo splnomocnil tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov za spoločnosť Eleven Trade, s. r. o. preukázal, pretože z oboch výpovedí Mareka Šeba táto skutočnosť nevyplýva (len možnosť nestačí). Taktiež ani to, že svedok získal odmenu za to, že súhlasil s tým, aby sa stal konateľom firmy Eleven Trade, s. r. o., nemôže ako také mať vplyv na jeho vierohodnosť a už vôbec bez ďalšieho nesvedčí, ako tvrdí žalobca o pochybnej povesti Mareka Šeba.
Správca dane taktiež správne nevypočul svedka O., ktorý sprostredkoval zápis Mareka Šeba ako konateľa spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. Svedok Šebo je vierohodným svedkom pre správne orgány a preto nebol dôvod vypočúvať svedka O. na tú skutočnosť (ktorá napokon nebola ani sporná), že za súhlas s funkciou konateľa spoločnosti Eleven Trade, s. r. o. získal odmenu 5 000,-Sk. Súd zdôrazňuje, že hodnotenie dôveryhodnosti svedka je vecou správneho orgánu a nedá sa odstrániť jeho opätovnou výpoveďou.Správny orgán správne vyhodnotil, že žalobcovi sa nepodarilo spochybniť jeho vierohodnosť (hoci ju namietal), pretože jeho svedecká výpoveď v rámci daňového konania zo dňa 20.04.2010 a v rámci trestnej veci pred Prezídiom Policajného zboru ÚBOK, Banská Bystrica zo dňa 21.12.2010 sú súladné a žiadne rozpory v týchto výpovediach nie sú.
Čo sa týka námietky nepreverovania uskutočnenia obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľom HS TRADE HUNGARY Kft., súd uvádza, že súčasťou správneho spisu pripojeného k spisu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/25/2013 a súdneho spisu v tejto veci je odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií na zahraničný daňový subjekt HS TRADE HUNGARY Kft., Budapešť za celé zdaňovacie obdobie roku 2008. To znamená, že táto námietka je nedôvodná, pretože správca dane túto medzinárodnú výmenu daňových informácií vykonal, a to na základe jeho žiadosti zo dňa 24.10.2008. Z odpovede na túto medzinárodnú výmenu informácie však nevyplýva tvrdenie žalobcu, že uskutočnenie obchodov bolo potvrdené zo strany maďarského správcu dane. Ten jednoznačne deklaroval, že spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. Budapešť, priznala IC nadobudnutie tovaru za tretí štvrťrok 2008 vo výške 110 271 000 HUF. V tom istom zdaňovacom období deklarovala IC dodávku, ktorú dodala slovenská spoločnosť Valkyrie s.r.o.. Naopak, z odpovede vyplýva, že táto maďarská spoločnosť sa nenachádza na uvedenej adrese, nemá registrované priestory vhodné na skladovanie, predchádzajúci riaditeľ spoločnosti Martin Schultz nebol nájdený v ich systéme, jej riaditeľ je nedostupný pre daňové autority. Z uvedeného teda nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by žalobca bol dodávateľom pre túto maďarskú spoločnosť a už vôbec nie v objemoch, v akých mal byť tovar dodaný od dodávateľov Eleven Trade, s. r. o. a CAMURRI, s. r. o. pre žalobcu. Tento dôkaz teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi dodali jeho dodávatelia jednotlivé plnenia tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach.
Vzhľadom na uvedené, všetky žalobné námietky žalobcu sú v celom rozsahu nedôvodné a nemôžu spôsobiť priaznivé posúdenie veci v prospech žalobcu, preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu preto náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.