Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/114/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. X. Y., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U., C. 5, zastúpeného spoločnosťou W. X., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v U., C. X proti povinnému: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., X. XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 492,03 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, M. XX, U., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.10.2012, č.k. -36, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 31.10.2012, č.k. -36 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v U., M. 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 10.7.2012 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. T. X., sp. zn. II/XXXX-XXXX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 23.7.2012 doručil súdny exekútor na súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), a nasl. (ďalej len „“) a o spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že medzi Y. a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným bola dňa 13.7.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka bola upravená v bode 18 Všeobecných obchodných podmienok Y. a.s., podľa ktorej sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach a nasl. . Zmluvnými stranami boli na jednej strane Y., a.s., ktorej predmetom činnosti je o.i. poskytovanie úverov, čiže konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej figuroval subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej uviedol, že návrh zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty bol pripravený na predtlačenom tlačive, pričom spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Preto súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 18.1 Všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že táto nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná a povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko tieto boli spísané na predtlačenom formulári. Vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami, mohol povinný zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Preto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle , a preto je podľa absolútne neplatná. V závere uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril , pretože ako vyplýva z o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a (ďalej len „“) právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Ustanovenie nezveruje právomoc exekučnému súdu konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu vykonávať meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ale len skúmať vlastnosti uloženej povinnosti, teda nie rozhodnutie samotné. Ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora C - XX/XX zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Oprávnený zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia až 54 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa až 54 . Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k , z ktorého vyplýva, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. X M O. XX/XXXX zo dňa 26.9.2011.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2012 súdny exekútor uviedol, že disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom (Exekučným poriadkom), nie je však kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania. Súdny exekútor nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu, tento spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predloží najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené nemohol zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok; že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005 nie je spotrebiteľskou zmluvou riadiacou sa ustanoveniami a že rozpor rozhodcovskej doložky s nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov vydaný rozhodcom J.. T. X. dňa 29.2.2012, sp. zn. II/XXXX-XXXX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2012 a vykonateľnosť dňa 8.4.2012.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v , a to, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Y., a.s.) a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa a nasl. . Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci G. W. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

V súvislosti so skúmaním, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na to je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a .

Čo sa týka druhej odvolacej námietky oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. .

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t.j. osoba (aj podnikateľský subjekt), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Úprava v má mať skôr demonštratívny ako taxatívny charakter. Teda aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako možno tiež považovať - vzhľadom na ich povahu - za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje (bankové zmluvy - zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o prepojení podľa o elektronických komunikáciách a pod.). Musí však byť dodržaná podmienka, že sa tieto zmluvy uzatvárajú medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

V danom prípade právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty v súlade s , pričom vzájomné vzťahy účastníkov sa mali spravovať ustanoveniami . V prípade spotrebiteľských zmlúv je však uvedená úprava použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie a sa môže uplatniť tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje .

Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je teda spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa . Preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s , čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty (zo dňa 27.7.2005).

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.7.2005.

Podľa čl. 18 bod 18.1 VOP sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.

Podľa č. 18 bod 18.1.5 VOP sa banka a klient ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje aj právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.

Podľa veta prvá účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa účinného od 1.1.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

síce až od 1.1.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného Y., a.s. ako právnym predchodcom oprávneného. Povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o pôžičke. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na a . Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.