Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-207-2013.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu ATRIM, spol. s r. o., so sídlom Ostrožná 209/6, Opava, Česká republika, IČO 48396877 proti žalovanému SUPER COMPANY, s. r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 373/11, Trenčín, IČO 45937311, o zaplatenie 50 000,- Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50 000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50 000,- Kč od 3.11.2012 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 116,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 50 000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50 000,- Kč od 2.11.2012 do zaplatenia, pričom žalobu neskôr upravil tak, že žiadal úroky z omeškania od 3.11.2012. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému sprostredkoval predaj rodinného domu č. p. 2 na pozemku parc. č. 75 vrátane pozemkov parc. č. 75 zastavaná plocha a nádvoria a prac. č. 76 záhrada v k. ú. Q. u T.. Za sprostredkovanie predaja bola dojednaná odmena vo výške 50 000,- Kč. Poznamenal, že žalovaný vystavil písomné potvrdenie o svojom záväzku a jeho splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 22.10.2012 vystavil faktúru so splatnosťou dňa 2.11.2012 a túto zaslal žalovanému elektronicky. Poukázal, že žalovaný sa pri telefonických rozhovoroch neustále vyhováral na problémy s prevodom peňazí ako i na svoje pracovné vyťaženie. Celkom tri upomienky zaslal žalovanému aj poštou, pričom žalovanú sumu doposiaľ neuhradil. Dodal, že kúpna cena bola žalovanému vyplatená, čo sám žalovaný potvrdil a k tomuto tvrdeniu sa pripojil i kupujúci, ktorý taktiež potvrdil, že kúpnu cenu žalovanému vyplatil.
Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas v zmysle § 48 ods. 2 O. s. p. doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
V danom prípade ide o cezhraničný spor (žalobca sídli v Českej republike), preto bolo potrebné určiť, ktoré súdy majú právomoc na prejednanie veci. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I.).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením potvrdenia zo dňa 22.8.2012, faktúry č. 201242 zo dňa 22.10.2012, upomienok zo dňa 18.1.2013, 5.2.2013 a 19.2.2013 a výpisu z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci medzi sebou ústne uzavreli zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalobca pre žalovaného sprostredkoval predaj rodinného domu č. p. 2 na pozemku parc. č. 75 vrátane pozemkov parc. č. 75 zastavaná plocha a nádvoria a prac. č. 76 záhrada v k. ú. Zábřeh u Hlučína a žalovaný sa zviazal zaplatiť žalobcovi za sprostredkovanie odplatu vo výške 50 000,- Kč.
Z potvrdenia zo dňa 22.8.2012 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal po obdržaní časti kúpnej ceny z hypotekárneho úveru kupujúceho uhradiť do 3 dní žalobcovi dojednanú províziu vo výške 50 000,- Kč.
Faktúrou č. 201242 zo dňa 22.10.2012, splatnou dňa 2.11.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v k. ú. Q. vo výške 50 000,- Kč.
Z upomienok zo dňa 18.1.2013, zo dňa 5.2.2013 a zo dňa 19.2.2013 je zrejmé, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu odmeny za sprostredkovanie vo výške 50 000,- Kč.
Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci tohto sporu sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd predmetnú vec podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 647 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Zákon pre uzavretie zmluvy o sprostredkovaní nepredpisuje obligatórne písomnú formu; táto môže byť uzavretá aj ústne, musí však obsahovať podstatné náležitosti. K týmto okrem iných patrí záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi províziu. S poukazom na uvedené možno v danom prípade konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja dojednaných nehnuteľností. Na základe tejto zmluvy bol teda žalobca ako sprostredkovateľ povinný vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou a žalovaný ako záujemca bol povinný v prípade uzavretia kúpnej zmluvy s pričinením žalobcu tomuto zaplatiť dojednanú províziu. Žalobca si svoje povinnosti sprostredkovateľa vyplývajúce mu zo zmluvy splnil, a to tým, že žalovanému sprostredkoval uzavretie kúpnej zmluvy, čo vyplynulo najmä z výpovede žalobcu ale nepriamo i z potvrdenia žalovaného zo dňa 22.8.2012, v ktorom sa zaviazal k zaplateniu provízie. Žalovaný si naproti tomu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy nesplnil, keď dojednanú províziu žalobcovi nezaplatil, hoci pre splnenie tejto povinnosti boli splnené všetky podmienky (kúpna cena bola zo strany kupujúceho žalovanému vyplatená). Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal najmä z tvrdení žalobcu a
z predloženej faktúry, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať, nakoľko neboli žalovaným nijakým spôsobom rozporované.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, nedošlo k zániku jeho záväzku, a preto rozhodol súd tak, že žalovaného zaviazal na úhradu istiny žalobcovi vo výške 50 000,- Kč.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50 000,- Kč od 3.11.2012 do zaplatenia s tým, že deň od ktorého je žalovaný povinný úroky z omeškania platiť je dňom nasledujúcim po splatnosti neuhradenej faktúry.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade mal plný úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania ním uplatnených vo výške 116,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.
Lehotu na plnenie, 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd v súlade § 160 ods. 1 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
-5- 39Cb/207/2013
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.