Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-256-2013.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/256/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: A. E., nar.: XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX B. proti odporcovi: J. X., nar.: XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 14.10.2013 o 13.40 hod., doplneným dňa 23.10.2013 navrhovateľka žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd nariadil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 3. posch., H. XX v B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom boli manželia, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k.: 22P 104/2012 - 174 právoplatne rozvedené dňa 27.12.2012. Napriek tejto skutočnosti, odporca aj po rozvode manželstva zostal s ňou a s maloletými deťmi v spoločnom byte na H. ulici XX v B.. Podobne ako počas krízy v ich manželstve a počas rozvodového konania, odporca neútočí fyzicky, avšak jeho každodenné útoky a správanie sú tak psychicky agresívne, že ich možno označiť ako psychické násilie a to nielen voči jej osobe, ale aj voči maloletým synom, ktorí zjavne napätú situáciu doma nezvládajú, prejavuje sa to na ich správaní nielen voči blízkym osobám, ale najmä v škole. Ako dôkaz v tejto súvislosti navrhovateľka predložila správy z psychologického vyšetrenia maloletých synov zo dňa 16.04.2013 v Q. centre špeciálno - pedagogického poradenstva na Q. ulici 2 v B.. V oboch prípadoch psychologčka X.. A. I. skonštatovala, že pre zdravý vývin maloletých detí: mal. G. X., nar.: XX.XX.XXXX a mal. V. X., nar.: XX.XX.XXXX je nevyhnutná vzájomná dohoda s odporcom o spolunažívaní a určení pravidiel chodu domácnosti, predovšetkým konštruktívna komunikácia. Situáciu so spoločným bývaním sa navrhovateľka s odporcom snažila vyriešiť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, avšak k dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporcom nedošlo. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn: 43 C 177/2013, vo veci je nariadený termín pojednávania 12.02.2014.
Navrhovateľka na základe vyššie uvedených skutočností, predovšetkým za účelom ochrany maloletých detí, ich zdravého fyzického a psychického vývoja, ako aj z dôvodu jej ochrany, nakoľko aktuálna situácia negatívne vplýva i na jej psychický stav - vyhľadala odbornú psychologickú pomoc, ako dôkaz predložila Lekársku správu - nález X.. P. I. zo dňa 17.09.2013 žiada o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým odporcovi dočasne zakáže vstup do spoločného bytu na H. ulici XX v B..
Navrhovateľka doložila k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia LV č. XXXX, k.ú. X., rozsudok H. súdu B. V č.k. 22P 104/2002-174, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené ako i Lekárska správa z DFNs Pzo dňa 15.10.2013.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písmeno g) O.s.p, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 75 ods. 7 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/, O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa § 120 a nasl. O. s. p., ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.
Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len ten účastník konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, záujmy účastníkov, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 77 O.s.p.. Predmetné konanie je konaním, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda je viazaný i návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné opatrenie). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
Predbežné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. je svojim obsahom univerzálne. Podstata tohto predbežného opatrenia sa sústreďuje do povinnosti niečo vykonať, to znamená má konať tam, kde by v skutočnosti nekonal; niečoho sa zdržať t.j. vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov; niečo znášať t.j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho vlastníckych práv.
Súd vychádzal z tvrdení odporkyne v podanom návrhu, z doložených príloh k návrhu ako i z obsahu pripojených spisov Okresného súdu Bratislava V vedených pod Sp.zn. 22P 104/2002, Sp.zn. 43C 177/2013, pričom z doložených listín súd zistil, že navrhovateľka nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem ňou popísaných dôvodov, pre ktoré žiadala zakázať vstup odporcovi do bytového domu, v ktorom má trvalý pobyt, ničím nebolo preukázané dôvodne podozrenie z psychického násilia, ktorého sa má dopúšťať odporca.
Z predložených správ ako i zo samotného rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené vyplýva, že maloleté deti mali problematické správanie už v roku 2011, keď zasadla výchovná komisia a navrhla jednotný prístup rodičov pri výchove oboch detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie potvrdilo, že obe mal. deti sú klientmi ich poradenského zariadenia od mája 2011, poradenské stretnutia boli orientované na spoznanie a objasnenie „fungovania“ detí v škole s cieľom zlepšiť kvalitu ich vzťahov s rovesníkmi a s autoritou. Uviedli, že spolupráca s rodičmi sa dá hodnotiť ako postačujúca. Na žiadosť navrhovateľky bolo vykonané psychologické vyšetrenie mal. detí 1.4.2012 a 3.5.2012, kde psychológ v závere uviedol, že je potrebné v predrozvodovej rodinnej situácii, aby bolo s deťmi výchovne narábané tak, aby sa zohľadňovali ich veku primerané potreby a dostávalo sa im dostatočnej citovej podpory a saturácie pocitom istoty a bezpečia od obidvoch rodičov. Odporúčaná bola dlhodobá poradenská resp. psychoterapeutická starostlivosť (so začlenením rodinného a školského systému do tejto starostlivosti). Odporúčaná je obnova konštruktívnej komunikácie matka - otec (napr. na pôde poradenského zariadenia, pomocou mediačných služieb a pod.) za účelom minimalizovania možných konfliktných situácií v starostlivosti o ich deti a vytvorenia jednotného výchovného prístupu k obidvom deťom.
Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletých synov zo dňa 16.04.2013 v Súkromnom centre špeciálno - pedagogického poradenstva na Q. ulici X v B. vyplýva, že u oboch maloletých detí psychologčka X.. A. I. skonštatovala, že pre zdravý vývin maloletých detí: mal. G. X., nar.: XX.XX.XXXX a mal. V. X., nar.: XX.XX.XXXX je nevyhnutná vzájomná dohoda s odporcom o spolunažívaní a určení pravidiel chodu domácnosti, predovšetkým konštruktívna komunikácia.
Súd zistil, že referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava začal 21.6.2012 spolupracovať s rodičmi oboch mal. detí za účelom minimalizovania konfliktných situácií a obnovenia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi. Obaja rodičia sa zúčastňujú pravidelne dohodnutých konzultácií a snažia sa v rámci vojich možností a schopností hľadať dobro detí, avšak nedoriešené matrimoniálne konflikty niekedy túto snahu maria. Ich spolupráca s oboma rodičmi naďalej trvá.
Zo správy kolízneho opatrovníka v konaní o rozvod manželstva a ÚPP mal súd za osvedčené, že kolízny opatrovník vykonal pohovor s oboma maloletými deťmi dňa 31.8.2012 na ich pracovisku so súhlasom obidvoch ich rodičov. F.. G. problémy so správaním v škole odôvodňuje tým, že na ňom „sedí“ riaditeľka aj zástupkyňa a trojka zo správania, ktorú dostal, je nespravodlivá, ani nevie, za čo ju dostal. Školu zmeniť nechce, lebo tam má kamarátov a s triednym učiteľom vychádza dobre. Voľný čas najradšej trávi vonku s kamarátmi, vždy dá, mame vedieť, kam ide, nemá záujem chodiť na výlety s rodičmi. Podľa neho sa o neho a V. starajú obaja rodičia, obaja varia, nakupujú, mama viac upratuje. Otec mu viac dovolí, mama je prísnejšia. Vie o tom, že sa rodičia rozvádzajú, uvedomuje si, že otec s mamou sa už nedokážu normálne rozprávať. Stále sa hádajú, už kvôli všetkému, často kričia, niekedy začne mama, inokedy otec. Čím ďalej tým je to horšie. G. obhajoval otca tým, že má ťažkú prácu, vstáva skoro ráno, alebo chodí neskoro večer, a preto býva nervózny. Vadí mu, že si zmenil v robote smeny, lebo doteraz zarobil 800,- eur mesačne a teraz má pracovať síce kratšie, ale 5 dní v týždni za 650,- eur mesačne. Podľa neho toto otec neurobil správne, lebo peniaze im budú chýbať. Po podaní návrhu na rozvod chcel bývať radšej s otcom a V. by šiel k mame, ale teraz nevie, ako by to malo byť. F.. V. uviedol, že doma sa učieva s mamou alebo sám, prázdniny bol väčšinou s mamou. Podľa neho sa doma skoro o všetko stará mama a aj sa mu oveľa viac venuje - varí, upratuje, nakupuje, učí sa s ním, chodí s ním stále niekam. Otec varí asi 2-krát do mesiaca a to mu ani nechutí, učiť sa s ním nedá, lebo je nervózny. Chodieva sa s ním bicyklovať. Rodičia sa doma často hádajú, otec kričí a nadáva, mamina nekričí ani nenadáva. Otec mamu vyprovokuje k hádke a potom je krik. O rozvode rodičov mu povedal brat a potom aj mama. Keď sa rodičia rozvedú, chce byť určite s mamou, s otcom sa chce stretávať len jeden deň do týždňa, nie viac.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade nariadenie predbežného opatrenia tak, ako žiada odporkyňa, nie je odôvodnené.
Pre úplnosť súd poukazuje na § 27a z.č. 491/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa z.č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré iné zákony, zakotvil do právneho poriadku inštitút vykázania so spoločného obydlia, ktorý je spojený aj so zákazom vstupu vykázanej osoby do obydlia obývaného spoločne s ohrozenou osobou. Zákon však na takýto postup aj z dôvodu závažnosti uloženého opatrenia predpokladá súčinnosť ohrozenej osoby s políciou, ktorá má oprávnenie osobu dôvodne podozrivú z násilia na 48 hodín vykázať zo spoločného obydlia, pričom ohrozená osoba má právo v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. podať v stanovenej lehote na príslušný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zákonodarca mal nepochybne touto právnou úpravou na mysli závažné prípady, pri ktorých dochádza či už k fyzickému alebo psychickému násiliu medzi navzájom spoločne žijúcimi osobami, pričom závažnosť týchto prípadov a situácií ošetril aj policajným zásahom, pri ktorom polícia ako orgán disponujúci donucovacou právomocou má oprávnenie vykonať vykázanie osoby dôvodne podozrivej z násilia. Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je podľa názoru súdu viazané len na prípady, pri ktorých došlo k predchádzajúcemu vykázaniu násilníka zo spoločného obydlia políciou.
V danom prípade však tento postup nenastal, preto súd dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posúdiť a rozhodovať o ňom ako o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odporkyňa sa domáhala zásahu do ústavou zaručeného vlastníckeho práva odporcu, a to jeho obmedzením, pričom nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Samotné konfliktné situácie medzi manželmi, dvojkoľajnosť vo výchove maloletých detí, nepostačujú na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd obmedzil ústavou zaručené vlastnícke právo odporcu, ktorému podľa existujúceho platného právneho stavu svedčí list vlastníctva.
Súd na nariadenie predbežného opatrenia nemal dostatočne osvedčenú potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.