Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-159-2012.pdf
PDF · 95.23 KB
No categories available
4S/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Q. Š., U. X, XXX XX T., zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, s vedľajším účastníkom konania na strane žalobcu: W. O., bytom Na R. XXXX/ XX, T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1879-KOL zo dňa 20.6.2012 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.7.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1879-KOL zo dňa 20.6.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č.j. SÚ/CS- 6107/2011/4/Šin zo dňa 3. 8. 2011 a doplnil o uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté, z pôvodne uvedeného § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), v zmysle § 62 a § 63 správneho poriadku a podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím nebol povolený návrh na obnovu konania o nariadení odstránenia stavby rodinného domu súp. č. XXXX, parcela číslo XXXX/X, katastrálne územie F., na ulici Na R. Č.. XX v T., ktorého vlastníkom je žalobca. Žalovaný dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 6. 9. 2007 bola žalobcovi uložená povinnosť odstrániť do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území F., ulica Na R. XX, T.. Žalobca sa nestihol v zákonnej lehote voči uvedenému rozhodnutiu odvolať a príslušný správny orgán postúpil rozhodnutie na výkon súdnemu exekútorovi. Z tohto dôvodu bol podaný návrh na odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na obnovu konania zo dňa 4. 12. 2008, ktorému Okresný súd Bratislava 4 vyhovel. Rodinný dom v minulosti vyhorel a funkčnou zostala len 1 z obytných miestností a garáž. Stavebný úrad na podnet vlastníka vedľajšej stavby vykonal stavebný dohľad bez prítomnosti žalobcu a dospel k záveru, že zostatok stavby je v zlom technickom stave, jedná sa závadnú stavbu, pričom toto tvrdenie nemal podložené dostatkom podkladov. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu v čase konania obhliadky sa nemohol k postupu stavebného úradu vyjadriť. Žalobca poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 50 /1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a uviedol, že počas predmetného konania viackrát požiadal o vydanie povolenia na rekonštrukciu stavby spojenú s výstavbou nového domu, čo stavebný úrad nezohľadnil. Po vyhorení stavby odstránil zhorené časti, ponechal si jednu obytnú miestnosť. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok z ktorého vyplýva, že zbúranie predmetnej stavby nie je nevyhnutné, a že táto neohrozuje vedľajšiu stavbu ani zdravie a život ľudí. Podľa vypracovaného znaleckého posudku je potrebné zabrániť vniknutiu vody do zostávajúcej miestnosti aby sa zabránilo celoplošnému natekaniu zrážok do priestoru stavby. Je možné uzavrieť stavbu strešnou konštrukciou, osadiť okná a dvere, vysušiť murivo a tak zabezpečiť užívaniaschopnosť zostávajúcej časti stavby. Z uvedeného vyplýva, že rekonštrukcia, respektíve oprava strešných prvkov nad zostávajúcimi časťami je postačujúca a nie je potrebné zbúranie stavby. Poisťovňa likvidujúca škodu taktiež počítala s možnosťou sanácie stavby, a teda uznala možnosť opravy. Žalobca mal záujem o rekonštrukciu, avšak žalovaný jeho žiadosť zamietol. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23. 8. 2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol taktiež správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Údajná nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného je žalobcom uvedená jedinou všeobecne formulovanou a ničím nepreukázanú vetou, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a tento nesprávne vyhodnotil. Podľa jeho názoru, žaloba žiadne konkrétne dôvody nezákonnosti postupu ani rozhodnutia neuvádzala. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa dostatočným spôsobom s vecou vysporiadal. V predmetnom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky pre povolenie obnovy konania. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o torzo zhorenej stavby, ktorá v žiadnom prípade nespĺňa základné požiadavky na stavby podľa § 43d stavebného zákona. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe podnetu vlastníčky nehnuteľnosti susediacej s dotknutou nehnuteľnosťou žalobcu, Vykonal príslušný stavebný úrad realizáciu štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 a stavebného zákona dňa 4. 7. 2007 o 9, 00 hod pred predmetnou stavbou žalobcu. V predmetnom oznámení bolo uvedené, že v prípade ak sa žalobca nemôže stavebného dohľadu zúčastniť, žiadajú vlastníka stavby o zabezpečenie vstupu na pozemok a obhliadku stavby prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Zásielka stavebného úradu bola žalobcovi neúspešne doručovaná dňa 29.6.2011 a 2. 7. 2007 a následne bola uložená na pošte. Žalobca predmetné oznámenie prevzal dňa 10. 7. 2007. Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím Č. j. : SÚ- 1346 - 3/2007 / Šin zo dňa 6. 9. 2007 nariadil žalobcovi, vlastníkovi dotknutej stavby, špecifikovanej vyššie, túto odstrániť do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručované v dňoch 13. a 14.9.2007, na pošte bolo uložené dňa 14. 9. 2007, kde si ho žalobca prevzal dňa 20. 9. 2007. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu nepodal žiaden opravný prostriedok, nenamietal nesprávnosť postupu správneho orgánu ani nemožnosť predložiť dôkazné prostriedky. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 10. 2007. Dňa 11. 9. 2008 bol stavebnému úradu doručený návrh žalobcu na obnovu konania o odstránení stavby. Uviedol v ňom, že z rozhodnutia nie je možné určiť, na základe akých skutočností došiel stavebný úrad k záveru, že je nutné nehnuteľnosť zbúrať. Podľa jeho názoru si nezabezpečil dostatok podkladov, najmä písomné vyjadrenie statika k stavbe, znalecký posudok alebo iný dôkaz, ktorý by dostatočne tvoril podklad pre rozhodnutie. Ďalej v ňom uviedol dôvody obsiahnuté aj v podanej žalobe. Stavebný úrad svojim podaním zo dňa 30. 3. 2011 oznámil účastníkom konania začatie správneho konania o obnove konania vo veci odstránenia stavby rodinného domu, súp. č. XXXX na ulici Na výslní č. XX v T., parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie F., vlastníkovi stavby, žalobcov. Dňa 27.4.2011 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci. Dňa 3. 8. 2011 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým príslušný stavebný úrad s poukazom na ustanovenie § 46 správneho poriadku nepovolil obnovu konania. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okrem popisu predmetu konania poukázal na ustanovenie § 62 ods. 3 správneho poriadku a uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia návrh na obnovu konania je právne irelevantný a obnova konania nie je možná. Po podaní odvolania žalovaný vydal dňa 20. 6. 2012 napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov vo výrokovej časti, v ktorej doplnil uvedenie právneho predpisu na základe ktorého sa rozhodlo z pôvodne uvedeného § 46 správneho poriadku na ustanovenia § 62 a § 63 správneho poriadku a § 46 a § 47 správneho poriadku. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že nie je dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Odvolací orgán po preskúmaní veci v odvolacom konaní zistil nedostatky vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktoré odôvodňovali jeho zmenu. Nedostatok spočíva v nepresnom uvedení právneho predpisu. Poukázal na ustanovenie § 46, § 34 ods. 5, § 62 ods. 1, § 62 ods. 3, § 63 ods. 2 až 4 správneho poriadku a uviedol, že príslušný stavebný úrad sa vo veci riadil predmetnými ustanoveniami. Podľa názoru žalovaného v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne ani procesnoprávne dôvody na povolenie obnovy konania. Podľa jeho názoru, návrh na obnovu konania neobsahoval dôvody pre ktoré môže byť obnova konania prípustná. Z jeho textu nevyplýva, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Touto novou skutočnosťou mal byť znalecký posudok vypracovaný znalcom. O.. D. P. dňa 4. 9. 2008. Podľa názoru žalovaného, predmetný posudok nemožno považovať za novú skutočnosť alebo za nový dôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní ďalšieho znaleckého posudku predloženého vlastníčkou susednej nehnuteľnosti bolo dostatočne preukázané, že tento dôkaz nemohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci odstránenia torza zhorenej stavby. Ak by aj konajúci stavebný úrad mal tento dôkaz k dispozícií v pôvodnom konaní, nemohol by vo veci inak rozhodnúť. V danom prípade je aj z verejne prístupnej komunikácie v rámci miestneho zisťovania evidentné, že existujúce torzo stavby v žiadnom prípade nespĺňa základné požiadavky na stavby podľa § 43d stavebného zákona. Požiarom rodinného domu došlo k jeho zničeniu do takej miery, že v súčasnej doby neexistuje, zostali iba poškodené časti jeho stavebných konštrukcií. V danom prípade nebola splnená kumulatívna podmienka pre dôvod na obnovu konania, a to existencia nového dôkazu, ktorý sa nemohol v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Vlastník stavby bol v predmetnej veci oboznámený s výkonom štátneho stavebného dohľadu a hoci sa ho nezúčastnil, mal možnosť predložiť akýkoľvek dôkaz, t. j. aj predmetný znalecký posudok. Žalobca mal možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu o odstránení stavby, ktoré mu bolo doručené dňa 20. 9. 2007 a v rámci tohto odvolacieho konania mohol predkladať ďalšie dôkazy. Žalobca toto právo nevyužil. Z uvedeného dôvodu nebolo preukázané, že žalobca nie vlastnou vinou nemohol nový dôkaz v pôvodnom konaní uplatniť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 až 3 stavebného zákona, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň treba zdôrazniť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Takéto skutočnosti by však mohli odôvodňovať začatie nového konania, v ktorom by sa o veci vydalo nové rozhodnutie. Podmienkou na obnovu konania podľa je, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu. Na obnovu konania nestačí, ak po právoplatnom rozhodnutí sa zistia nové skutočnosti resp. dôkazy. Tieto nové skutočnosti resp. dôkazy musia byť takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu. Je úlohou rozhodujúceho orgánu, ktorý koná o návrhu na obnovu konania, aby posúdil, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak sú zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej, správny orgán návrhu na obnovu konania nevyhovie.
Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, že nové skutočnosti resp. dôkazy nemohli byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Konaním je prvostupňové konanie ako aj odvolacie konanie resp. konanie o rozklade. Dôvod na obnovu konania je splnený iba za predpokladu, že účastník konania skutočnosť alebo dôkaz v čase konania nepoznal alebo vykonanie dôkazu navrhol, ale dôkaz nebol vykonaný resp. vykonanie dôkazu bolo v čase rozhodovania z nejakého dôvodu nemožné.
Podľa ust. § 63 ods. 1 až 3 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.
V danej veci súd dospel k záveru že neboli splnené zákonom určené podmienky na obnovu konania. Z obsahu spisu je zrejmé že žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu dňa 20. 9. 2007 z ktorého vyplynulo na základe akého dôvodu dospel správny orgán k záveru, že je nutné odstrániť dotknutú stavbu vo vlastníctve žalobcu. Podkladom pre rozhodnutie mal byť vykonaný štátny stavebný dohľad ktorý sa uskutočnil dňa 4. 7. 2007. Žalobca bol o realizácii stavebného dohľadu zákonným spôsobom informovaný, rozhodnutie vo veci prevzal, avšak v lehote na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu ani v rámci prvostupňového konania nenavrhol žiaden dôkaz ktorým by podporil svoj názor. O tom, že podkladom pre rozhodnutie, a teda dôkazným prostriedkom nebolo statický posudok ani posudok znalca sa dozvedel najneskôr z obdržaného prvostupňového rozhodnutia, 20. 9. 2007. Návrh na obnovu konania podal až po uplynutí subjektívnej lehoty podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, t. j. po uplynutí lehoty 3 mesiace od obdržania, a to dňa 11.9.2008, t.j. takmer po roku od obdržania daného rozhodnutia.
Žalobca ďalej v konaní o obnove konania o odstránení stavby ani v samotnej žalobe neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý nemohol v pôvodnom konaní uplatniť svoje procesné práva, navrhnúť doplnenie dôkazov, resp. predložiť znalecký posudok. Nebolo teda preukázané, že nové dôkazy - znalecký posudok, nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez vlastného zavinenia. Bolo v záujme žalobcu, aby v pôvodnom konaní riadne uplatnil svoje procesné práva, vyjadril sa k veci, navrhoval dôkazy. V zmysle zákonnej úpravy nemožno takéto pochybenie a nečinnosť účastníka konania napraviť až v obnovenom konaní, pretože takýto postup by bol v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku ako i v rozpore so zásadou právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím, výnimku z ktorých môžu tvoriť len prípady v ktorých sú splnené podmienky stanovené zákonom.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí napravil formálne pochybenie prvostupňového správneho orgánu, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom súd v konaní nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Na základe uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovaný nemá na náhradu trov konania zo zákona nárok.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.