Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: XX XXX XXX,. zast. Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: N. H., V.. XX.X.XXXX, P. L. V. B., P. XXXX/XX o zaplatenie 393,98 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 258,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.12.2011 do zaplatenia a trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 27,70 eur a iné trovy konania v sume 7,52 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 15 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 20-dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 393,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 288,47 eur od 16.12.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.11.2007 žalovaná uzavrela so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ( ďalej len „banka“ ) v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: XX XXX XXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty ( ďalej len „zmluva „ ), z ktorej vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 102.000,-Sk ( 3.385,78 eur ), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 300,-Sk ( 9,96 eur ). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ). Žalovaná bola povinná vyčerpanú sumu uhradiť za podmienok dohodnutých v zmluve, resp. v obchodných podmienkach. Z dôvodu neplanenia si povinnosti zo strany žalovanej bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dlžného zostatku. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011, uzatvorenej s bankou ako postupcom ako postupník nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Pohľadávka ku dňu postúpenia v sume 393,98 eur je tvorená nesplatenou istinou v sume 288,47 eur, poplatkami v zmysle cenníka v sume 74,62 eur a úroku z dlžnej sumy v sume 30,98 eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. odo dňa 16.12.2011 do zaplatenia vypočítaný podľa v platnom znení v znení účinnom k prvému dňu omeškania. Postúpenie oznámil žalovanej listom, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval ju na zaplatenie, no táto na písomnú výzvu nereagovala a svoj dlh neuhradila.

Žalovaná ponechal rozhodnutie na zvážení súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, doplnením návrhu, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná k veci uviedla, že je pravda, že jej bola od spoločnosti VÚB banka poskytnutá pôžičková karta, bolo tam asi nejakých 20.000,-Sk, ktoré mala vyčerpať, no nepamätá si presne koľko v skutočnosti vyčerpala, vie len, že sumu čerpala tak, že vyberala z bankomatu po vtedajších 1.000,-Sk. Peniaze vyberala preto, lebo ich potrebovala, mala v tom čase už chorého syna a mala zvýšené výdavky na liečbu súvisiacu s jeho ochorením. Vyberala peniaze koľko sa dalo, pričom vedela, že to mala splatiť po 300,-Sk, no túto sumu nesplácala, lebo nemala z čoho. Aj teraz má zablokovaný účet, pretože majú s manželom aj iné pôžičky, jednu na 2700 eur. Je vydatá, má tri dospelé deti, v súčasnosti je poberateľkou opatrovateľského príspevku na T. E. H., ktorý je onkologicky chorý. Príspevok predstavuje sumu 216 eur mesačne. Manžel je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok 150 eur mesačne. Čo sa týka výdavkov uhrádza nájom a to 150 eur mesačne, taktiež má výdavky na lieky pre syna E. a to okolo 60 eur mesačne a taktiež ešte uhrádza elektrinu 20 eur mesačne. Okrem príjmov, ktoré uviedla, ona ani jej manžel iné príjmy nemajú. Syn E., ktorý s nimi býva, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 218 eur mesačne, no za posledné mesiace mu nebol vyplatený, lebo mu účet zablokoval exekútor a suma mu bola zrazená. Čiže v posledných mesiacoch všetky výdavky súvisiace s jeho liečbou bola nútená hradiť zo svojho príjmu a z príjmu svojho manžela. Na základe toho žiada, aby jej súd sumu, na ktorú ju zaviaže zaplatiť, povolil zaplatiť v splátkach, bola by schopná platiť tak 15 eur mesačne s tým, že dávku resp. opatrovateľský príspevok poberá ôsmeho dňa v mesiaci, takže do 20-teho dňa by bola ochotná splátku žalobcovi uhradiť. Na záver uviedla, že neplatila len preto, lebo nemala z čoho, jej sociálna, ekonomická aj rodinná situácia je veľmi zlá, tak ako ju popísala.

V doplnení návrhu doručenom súdu 21.11.2013 žalobca uviedol, že žalovaná sa zaviazal uhradiť úverový rámec 298,75 eur v mesačných splátkach, pričom z výpisu vyplývajú debetné položky ( čerpanie žalovanou ) v sume 423,87 eur a kreditné položky v sume 29,89 eur, pričom rozdiel tvorí neuhradená pohľadávky v sume 393,98 eur. Ďalej žalobca uviedol, že nárok na vyrubenie poplatkov vyplýva z OP čl. VI. bod 38 a citoval bod 38 a 39 čl. VI. Na záver uviedol, že pohľadávka mu bola postúpená v sume 393,98 eur vyčíslená ku dňu 15.12.2011, preto si nárok na úrok z omeškania uplatňuje od daného dátumu, no právny predchodca vypovedal zmluvu so žalovanou dňa 1.8.2008, vtedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná suma 393,98 eur pozostáva z neuhradenej časti úveru v sume 288,47 eur, z odkúpených poplatkov v sume 74,62 eur a z odkúpeného úroku v sume 30,89 eur.

Podľa predložených listín žalovaná dňa 26.11.2007 požiadala spoločnosť Všeobecnú úverovú banku, a.s., o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, v ktorej jej bol schválený úverový rámec 9.000,- Sk a dojednaná pevná mesačná splátka 300,-Sk.

V časti VI. bod 12. žiadosti bolo uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými je vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky pre vydávania a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ) sú súčasťou tejto žiadosti. Bod 4. obsahuje vyhlásenie, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámila s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlásila, že pred podpísaním žiadosti sa oboznámila s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou

Tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi Všeobecnou úverovou bankou a klientom uvedeným v zmluve ( Úvodné ustanovenia Obchodných podmienok ).

Podľa čl. I. Obchodných podmienok - Vymedzenie pojmov klient je osoba, ktorá s bankou uzatvorila zmluvu, alebo ktorá prejavila záujem o uzatvorenie zmluvy zaslaním žiadosti. Poplatky sú poplatky

súvisiace s vydaním a používaním karty a s poistením uvedené v Cenníku. Revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti. Zvýšená úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí zostatok v prípade, ak klient nerealizuje úhradu povinnej splátky v lehote splatnosti.

V zmysle čl. II. bod. 1 Obchodných podmienok - Uzatvorenie zmluvy a podmienky pre vydanie karty zmluva sa uzatvára na základe žiadosti klienta. Žiadosť klient doručuje správcovi vo forme bankou predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje klientovi správca. Podľa bodu 2 prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci so správcom.

Podľa bodu 4. čl. II. Obchodných podmienok vydanie karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. V zmysle bodu 9. úverový rámec je možné zvýšiť dohodou medzi bankou a klientom

Podľa čl. V. bod 33 Obchodných podmienok - Zúčtovanie, úhrada a platba, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo kartu zablokovať. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej a dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.

V zmysle čl. VI. bod 34 Obchodných podmienok - Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov výpočet úrokov - a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou, b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti sa denne úročí časť dlžného zostatku , ktorá je v omeškaní, sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní, štandardnou úrokovou sadzbou.

Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v zmluve, vráti zásielka banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň po jej vrátení. Zánikom zmluvy nezanikajú akékoľvek nároky, ktoré banke vznikli ešte pred jej zánikom. ( čl. X. bod 57 Obchodných podmienok - Zánik zmluvy o vydaní a používaní karty).

Podľa čl. XIII. bod 71 Obchodných podmienok - Záverečné ustanovenia zmluva a všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce a s ňou súvisiace sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa a nasl. , na ktorú sa vzťahujú špecifické ustanovenia o spotrebiteľských úveroch.

Súčasťou Obchodných podmienok boli aj ďalšie užívateľské informácie a to pod bodom 1. Cenník ( poplatky súvisiace s čerpaním pôžičky ) v zmysle ktorých za výber z bankomatu je poplatok 50,-Sk, poplatok za prvé použitie karty je 250,-Sk, za vystavenie a zaslanie mesačného výpisu je poplatok 19,-Sk. Pod bodom 2. boli uvedené Sankčné poplatky a to za oneskorenú platbu ( podľa výšky dlžného zostatku ), napr. poplatok 200,-Sk pri dlžnom zostatku od 1,-Sk do 10.000,-Sk a za postúpenie pohľadávky na vymáhanie poplatok 1.000,-Sk. Pod bodom 3. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov pri predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec 81.100,-Sk a štandardná úroková sadzba by bola 22,80%.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 a dodatku k nej zo dňa 8.3.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Listom zo dňa 2.2.2012 adresovaným žalovanej postupca tejto oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. 21810125 na žalobcu s tým, že momentom postúpenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy v sume 397,07 eur plniť výhradne žalobcovi - postupníkovi.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro na meno žalovanej súdi zistil, že žalovaná výberom z bankomatu ako aj platbou predmetnou kartou ( 7 krát výber po 1.000,-Sk, 1 krát výber 50,-Sk, 3 krát výber po 200,-Sk a jedna platba v sume 1.040,50,-Sk ) vyčerpala celkovo sumu 8.640,50,-Sk, t.j. 288,47 eur. Taktiež súd zistil, že žalovanej boli účtované poplatky a to 10 krát za výber z bankomatu po 50,-Sk, ďalej poplatok za správu rizikovej pohľadávky a to 3 krát v sume po 200,-Sk a 1 krát v sume 500,-Sk ako aj poplatky za vyhotovenie a zaslanie výpisu v sume po 19,-Sk a to 8 krát.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je , v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov ( § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ).

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) a vychádzať pritom z ustanovenia , podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. a 54 v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 3.12.2003.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W. (C-240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobca a žalovaná uzavreli dňa 26.11.2007 zmluvu o pôžičkovej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanej a vydanie kreditnej karty podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Obchodných podmienkach s dohodnutým úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovanej boli následne finančné prostriedky žalobcom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.

V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovanej právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu so žalovanou dňa 1.8.2008.

Súd mal za preukázané a to najmä zo žalobcom predloženého výpisu z účtu, že žalovaná výbermi v hotovosti ako aj úhradami kreditnou kartou vyčerpala celkovo sumu 288,47 eur, pričom žalobca tvrdí a je to zrejmé aj výpisu, že uhradila celkovo sumu 29,89 eur, ktorú celú sumu súd započítal na úhradu istiny z dôvodov, ktoré budú uvedené v ďalšom.

Podľa takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak žalobca percentuálnu mieru nákladov nemohol určiť, potom v zmysle ust. cit. zák. bol povinný spotrebiteľa informovať nielen o výške úverového limitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že žalovanú ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu. Podľa cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery

nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 300,-Sk. Obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy a ktorými sa mal predmetný záväzkový vzťah riadiť obsahujú časť s označením Indikatívny výpočet RPMN a s tým, že „za predpokladu“, pri úverovom rámci 81.000,-Sk by ročná úroková sadzba predstavovala 22,8%, no neobsahujú údaj o úrokovej sadzbe vzťahujúcej sa na schválený úverový rámec v predmetnej zmluve, ktorý bol len 9.000,-Sk.

Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru úverovou kartou. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaná takto vyčerpala celkovo sumu 288,47 eur a uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 29,89 eur, preto ju sú zaviazal na zaplatenie sumy 258,88 eur.

Takýmto aktom, ktorými by boli dojednané podstatné náležitosti zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú ani Obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (, ; porov. ) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Obchodné podmienky žalovaná nepodpísala, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných

podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť obchodných podmienok. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Z týchto dôvodov súd žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy 258,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne, ktorá výška je v súlade s ust. a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. , podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, ako aj trov konania, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 258,88 eur, čo predstavuje 66 % zo žalovanej sumy a neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 135,10 eur ( 34 % ), v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej. Takto po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 32 %.

Žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 23,50 eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 7,52 eur ( 32 % zo zaplateného poplatku v sume 23,50 eur ).

Zároveň súd zaviazal žalovanú na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle predstavuje sumu 28, eur a súd priznal žalobcovi nárok na odmenu za 2 úkony právnej služby podľa , a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žalobného návrhu, teda spolu odmena v sume 56, eur. Ďalej súd priznal žalobcovi režijný paušál jeden úkon á 7,81 eur podľa , teda spolu za dva úkony 15, eur.

Podľa ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 20 % zo sumy 72,06 eur ( súčet odmeny a režijného paušálu ) v sume 14,41 eur.

Takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 86,47 eur.

Na základe uvedeného zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi v pomere 40% a to v sume 9,40 eur iné trovy konania predstavujúce pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 27,70 eur ( 32% zo sumy trov právneho zastúpenia 86,47 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.