Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému E. P. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , písmeno c/ , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2013 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

E. P. narodený XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom G. V., V. O. V., E. X,

sa uznáva vinným, že

dňa 06.11.2011 v čase okolo 03.20 hodine v Bratislave, na Hviezdoslavovom námestí 7, v blízkosti bočného vchodu do veľvyslanectva NSR, po predchádzajúcom konflikte a po tom, čo sa poškodený snažil udrieť obžalovaného M. B., udrel poškodeného M. V. päsťou do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde si o dlažbu rozbil hlavu a upadol do bezvedomia, v čoho dôsledku utrpel ťažké zranenia: otras mozgu, tržnozhmoždenú ranu na hlave, zlomeninu steny ľavej maxilárnej dutiny (zlomenina kosti lebky), pričom tieto zranenia poškodeného boli súdnym znalcom charakterizované ako ťažké, ktoré mohli viesť aj k jeho úmrtiu, s objektívne potrebnou dobou liečenia 42 dní, pričom poškodeného závažne ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života počas liečenia pre bolesti hlavy, poruchy citlivosti, koncentrácie a udržiavania hygieny a týmto konaním mu spôsobil škodu na zdraví predstavujúcu na bolestnom 120 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 15,38 EUR je celkom 1.845,60 EUR,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa

Za to sa odsudzuje:

Podľa s použitím , , písmeno i/, písmeno j/ , na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa písmeno a/ súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje obžalovannému skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému M. V., narodenému XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom Bratislava, M. XXXX/XX, škodu v celkovej výške 1.845,60 EUR.

Podľa súd poškodeného M. V., G.É.I. XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom Bratislava, M. XXXX/XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

II.

Obžalovaní:

N. M. narodený XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom K., I. XX, a

M. B. narodený XX.XX.XXXX Z. K., trvale bytom K., L. XX,

sa podľa písmeno c/

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2013, č. k. X O. XXX/XX-XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , písmeno c/ , ktorého sa mali obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 06.11.2011 v čase okolo 03.20 hodine v Bratislave, na Hviezdoslavovom námestí 7, v blízkosti bočného vchodu do veľvyslanectva NSR, po predchádzajúcom drobnom verbálnom konflikte, obvinený E. P. fyzicky napadol poškodeného M. V., a to tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti hlavy až spadol na zem, kde si o dlažbu rozbil hlavu a upadol do bezvedomia a následne ho všetci traja obvinení spoločne kopali do oblasti hlavy, chrbta a brucha, spôsobiac mu tak ťažké zranenia: otras mozgu, tržnozhmoždenú ranu na hlave, zlomeninu steny ľavej maxilárnej dutiny (zlomenina kosti lebky), pričom tieto zranenia poškodeného boli súdnym znalcom charakterizované ako ťažké, ktoré mohli viesť aj k jeho úmrtiu, s objektívne potrebnou dobou liečenia 42 dní, pričom poškodeného závažne ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života počas liečenia pre bolesti hlavy, poruchy citlivosti, koncentrácie a udržiavania hygieny a týmto konaním mu spôsobil škodu na zdraví predstavujúcu na bolestnom 120 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 15,38 EUR je celkom 1.845,60 EUR,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 16.05.2013 doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2013, č. k. X O. XXX/XX-XX na obvinených E. P., N. M. Q. M. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , písmeno c/ , ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v bode II. výrokovej (oslobodzujúcej) časti tohto rozsudku (v bode I. rozsudku bola skutková veta upravená, a to vzhľadom na výsledky, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania).

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo všetci obžalovaní urobili vyhlásenie podľa písmeno a) (teda že sú nevinní), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných E. P.A.R., N. M. Q. M. B., výsluchom svedka - poškodeného M. V.Q.na, svedkov L. J. Q. O. H., výsluchom znalca V.. M.. Š. V., O.., čítaním výpovede svedkyne T. V., čítaním listinných dôkazov, a to Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 06.11.2011

vrátane pripojenej fotodokumentácie, Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného M. V., Prepúšťacej správy UNB, Nemocnica Staré mesto zo dňa 07.11.2011, Správy UNB, Nemocnica Staré mesto zo dňa 08.11.2011, Ručne písanej správy ošetrujúceho lekára, Zápisov o dychovej skúške, Úradného záznamu z č. l. 91, Úradného záznamu z č. l. 92, Správ o povesti obžalovaných E. P., N. M. Q. M. B., Výpisu z evidencie priestupkov obžalovaných E. P., N. M.Á. Q. M. B. a odpisov registra trestov obžalovaných E. P., N. M. Q. M. B..

Obžalovaný E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v novembri roku 2011 išiel spolu s M. B., N. M. a svedkyňou L. J.U.Z. (išli spolu, nebol medzi nimi žiaden odstup) z diskotéky V klub. Oproti nim išiel chlapík s dvomi babami, ktorý začal L. J. slovne napádať. Popiskoval po nej, nadával jej do kuriev a poukazoval na to, ako vyzerá. Došlo k slovnej potýčke, pričom ani jeden z obžalovaných sa na poškodeného vulgárne nevyjadrovali a následne poškodený napadol M. B.Č., ktorého šuchol päsťou. Ohnal sa aj po ňom a on ho v sebaobrane trafil, pričom poškodený padol na zem. Boli v šoku, svedkyne, ktoré boli s poškodeným, pišťali. Následne prišiel pochôdzkár, spolu zavolali sanitku s tým, že M. B. Q. N. M. tam ostali. M. B. sa snažil poškodenému poskytnúť pomoc, nakoľko je zdravotník. Následne, po privolaní sanitky odišiel domov. On sám poškodenému nič nepovedal. Poškodený sa zahnal a jeho úder päsťou smeroval aj voči obžalovanému M. B., aj voči nemu. Poškodený bol určite pod vplyvom alkoholu, pričom pod vplyvom alkoholu boli aj oni. Ďalej v rámci svojich obhajobných tvrdení obžalovaný uviedol, že jeho konanie bolo v sebaobrane, nakoľko to bol zlomok sekundy, kedy sa poškodený zahnal a on ho v sebaobrane udrel päsťou do tváre. O tom, kam ho trafí nerozmýšľal. V danom momente, keď ho udrel, nevedel, kde trafí poškodeného a čo mu môže spôsobiť, ani že ho môže zabiť. Po údere z jeho strany spadol poškodený aj on, poškodený spadol na chrbát. Po incidente v momente, keď bol poškodený v bezvedomí, nebolo s ním nijakým spôsobom hýbané ani zo strany žiadneho z obžalovaných, ani zo strany svedkýň. Vo svojej obhajobnej argumentácii obžalovaný taktiež poukázal na to, že po tom, čo poškodený, zasiahol M. B., mal obavu o seba, o svojich kamarátov, bál sa, že by mu poškodený mohol ublížiť a mohol tam ležať on. Podľa názoru obžalovaného bol poškodený značne opitý a bol agresívny. Ďalej uviedol, že sa v minulosti nikdy nedopustil násilného konania, nakoľko nie je nekonfliktná osoba. Určite nemal úmysel ublížiť poškodenému M. V., ani spôsobiť mu zlomeninu nosa alebo čeľuste alebo akékoľvek zranenie v oblasti tváre a poškodeného následne nekopal. Svedkyne, ktoré boli s poškodeným, nijakým spôsobom na konanie poškodeného nereagovali.

Obžalovaný N. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň skutku odišli z diskotéky, išli cez Hviezdoslavovo námestie, pričom oproti nim išiel poškodený s dvomi babami, vzniklo medzi nimi slovné prepojenie, hneď na to napadol poškodený obžalovaného M. B., ktorého štrajchol. E. P. následne udrel poškodeného a poškodený spadol a ostal ležať na zemi. Následne prišiel policajt, bola zavolaná sanitka, ktorá prišla do piatich minút. Ďalej obžalovaný N. M. uviedol, že poškodený mal zlé pripomienky na jeho priateľku L. J., avšak si nepamätal, čo presne jej povedal, v ten moment to vyznelo, že ju urážal. Oni boli v pozícii, že stáli všetci pri sebe. Poškodený spolu so svedkyňami, ktoré s ním boli, boli od nich na vzdialenosť dvoch metrov a poškodený pristupoval k nim a následne sa zahnal po M. B.. Obžalovaný E. P. v sebaobrane, resp. v obrane kamaráta ho udrel. Nevedel uviesť, ku koľkým úderom zo strany poškodeného došlo. Poškodený mal dosť vypité, síce si nepamätal, že by sa potácal, ale ako opitý človek pôsobil, nejaké kolísavé pohyby tam z jeho strany boli. Pri údere zo strany poškodeného sa obžalovaný B. uhol, a teda poškodený ho iba štrajchol. Oni po údere poškodenému zo strany P. odstúpili, prestali sa hýbať. Dievčatá, ktoré boli s poškodeným začali hystericky kričať, obžalovaní boli pri ňom po incidente, chceli zistiť, čo je s ním, či dýcha. Osobne mu nepomáhal, pomáhal mu M. B., ktorý sa k nemu sklonil, nepovedal by, že kontroloval jeho životné funkcie, pozeral, či dýcha. Poškodený krvácal len vzadu na hlave. Následne prišiel policajt, pričom oni z miesta neodišli preč a kým prišiel policajt bol tam aj obžalovaný E. P.. On poškodeného neudrel ani ho nekopal. Vo vzťahu k vulgarizmom použitým zo strany poškodeného na adresu svedkyne L. J.U.Z. obžalovaný uviedol, že poškodený povedal slová „piča“, „tučná piča“. On nemal úmysel poškodenému ublížiť a do takýchto konfliktov nemá záujem vstupovať. Vo vzťahu k pozícii poškodeného a svedkýň obžalovaný uviedol, že v čase incidentu poškodený pristúpil k nim, svedkyne boli za poškodeným, avšak ako ďaleko, to si nepamätal. Rovnako si nevedel spomenúť, ako sa správali dotyčné svedkyne v čase, kedy poškodený začal útočiť na svedkyňu J.. S poškodeným po jeho páde na zem nebolo zo strany žiadnej osoby hýbané. Poškodený po údere padol smerom dozadu, mierne doprava z pohľadu poškodeného. Podľa názoru obžalovaného sanitku volal policajt.

Obžalovaný M. B. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní viedol, že v to ráno vychádzali z diskotéky, išli v rade, v zástupe. V popredí jedeného metra bola svedkyňa J., ktorá telefonovala s jeho

priateľkou. Oproti nim išiel poškodený, ktorý začal mať nemiestne poznámky na priateľku obžalovaného N. M.. Vypiskoval na ňu, použil vulgarizmy ako jebačka, kurva a podobne, tých vulgarizmov bolo viac. V čase kedy poškodený začal slovne útočiť na svedkyňu J. mohla byť ich skupina od nich vzdialená asi 8 metrov. Ako sa obe skupiny približovali, poškodený išiel tesne pred nimi (pred svedkyňami, ktoré boli s poškodeným), následne poškodený pristúpil oproti nim, pričom svedkyne poškodeného zostali stáť. Oni upozornili dievčatá na jeho správanie, pričom jemu samotnému bolo divné, že poškodený mal v ich prítomnosti takéto poznámky. Následne poškodený odstúpil, zahnal sa po ňom, on sa sklonil a následne si kontroloval tvár a líce, keďže uder zo strany poškodeného zacítil a mal začervenanú kožu na líci. Tomuto úderu sa inštinktívne uhol a keby to neurobil, poškodený by ho zasiahol a podľa jeho názoru by bola rana zo strany poškodeného dosť silná. Medzitým prišlo k úderu zo strany obžalovaného E. P., po ktorom poškodený spadol a zostal ležať. V rámci svojej výpovede tiež poukázal na to, že agresivitu zo strany poškodeného nečakali a po incidente ho určite nekopali. Podľa jeho vyjadrenia spočívalo konanie obžalovaného E. P. v sebaobrane, chránil jeho aj seba. Následne po incidente išiel okolo pochôdzkar, ktorý zavolal RZP. On pozeral, či poškodený nestratil vedomie, či dýcha, pozeral mu oči, avšak nekontroloval, či má zapadnutý jazyk, nakoľko farba pokožky tomu nenasvedčovala a nevedel, či poškodený nemôže mať poranenie krčnej chrbtice. V prípade, že by mal zapadnutý jazyk, takéto osoby zvyknú chrčať. Nevedel teda, že v skutočnosti poškodený zapadnutý jazyk mal. Po incidente čakali na mieste a následne odišli s hliadkou na stanicu. V ten deň požili alkohol, on mal dva poldecáky, nakoľko vedel, že príde jeho priateľka. Ostatní spoluobžalovaní pili tiež, asi rovnako, ako on. Podľa jeho názoru bol poškodený opitý viac ako oni. Jeho úder a útok na nich prišiel z ničoho nič, bolo to v momente a oni to nečakali. Po údere zo strany E. P.A.R. poškodený spadol, k pádu zo strany E. P. nedošlo. On však po tom, čo dostal ranu, nevnímal, čo sa dialo, pretože bol zľaknutý, incident nevidel (úder E. P.), nakoľko bol sklonený a kontroloval si vlastný zdravotný stav. On sám nemal úmysel poškodeného ani nikoho iného nejako zraniť. Aj podľa vyjadrenia tohto obžalovaného sa po tom, čo zostal poškodený ležať na zemi, s jeho telom v nijakom smere a zo strany žiadnych osôb nehýbalo.

Svedok - poškodený M. V. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s , vypovedal, že v uvedený deň sa vracali z diskotéky, išli sme smerom k Americkej ambasáde, pričom okolo išla skupinka ľudí, z ktorej začal na neho niekto kričať: ,,Čo pozeráš, kokotko? ´´, následne došlo k slovnej výmene a on reagoval tak, že nech sa stará o seba a že má držať piču. Nebál sa takto reagovať, nakoľko si neuvedomoval počet obžalovaných a nevidel dôvod, prečo by na ich otázku nemohol reagovať uvedeným spôsobom. Po jeho reakcii mu jeden z nich vrazil, on padol na zem a upadol do bezvedomia. Konkrétny úder si už nepamätal, rovnako ako ani to, kto z obžalovaných ho udrel, nakoľko nemá pamäť na tváre. Ostatné skutočnosti sa dozvedel od priateľky, nakoľko sa na viac nepamätal. Vie iba, že dostal ranu a že sa niečo zomlelo. Vo vzťahu ku skutočnosti, či sa on snažil niekoho z obžalovaných udrieť svedok - poškodený uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak nie. Poškodený potvrdil, že síce bol pod vplyvom alkoholu, avšak nie tak, aby nevedel konať racionálne, nepotácal sa, kráčal normálne. Vo vzťahu k množstvu požitého alkoholu uviedol, že vypil asi 8 pohárikov - poldeci. Išlo o vodku. Čo sa týka zranení uviedol, že mal otras mozgu, zlomenú čeľusť, pričom tieto zranenia ho obmedzovali v bežnom živote, nakoľko mal závrate, nemohol kúsať. V súčasnosti je už v poriadku. Osoby obžalovaných si nevšimol, ich skupinku zaregistroval až v ten moment, keď ho jeden z nich okríkol. On sám nikoho neokrikoval a nemá to vo zvyku. Nevyslovil žiadne urážky na adresu slečny zo skupiny obžalovaných. Taktiež uviedol, že ani vzhľadom na uvedenú slovnú výmenu si neuvedomil, že by mohlo dôjsť ku konfliktu, bral to ako slovnú výmenu s tým, že pôjde preč a že to nebude riešiť. Ohľadne svojho zamestnania uviedol, že je zamestnaný vo Fitnes centre W. ako kondičný tréner.

Svedok - poškodený ďalej uviedol, že box netrénuje, robí kondične tréningy, v rámci ktorého sú aerobné aktivity. Zo strany vyšetrovateľa bolo jeho vyjadrenie ohľadne trénovania boxu zle zaprotokolované. Následne pri odstraňovaní rozporov postupom podľa , (po prečítaní relevantnej časti zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania) svedok - poškodený uviedol, že to nemuselo byť ani zle zaprotokolované, možno si to ani neuvedomil, nakoľko v rámci uvedeného tréningu, ktorý robí, sú rôzne aktivity, medzi ktorými je aj box. Na upresnenie poznamenal, že to, čo uviedol neznamená, že sa nezúčastnil nejakých tréningov boxu. Box ako taký však netrénuje. To že bol na pár tréningoch, nakoľko jeho brat je trénerom boxu, ešte neznamená, že reálne box vykonáva. Následne dodal, že údery boxu ovláda teoreticky, prakticky to vie vysvetliť v rámci svojich aerobných činností, dokonale to ale neovláda.

Na doplňujúce otázky poškodený odpovedal, že otázku zo strany obžalovaných „Čo pozeráš, kokotko?“ zachytil až po tom, čo boli tesne za ním, jeho slovná reakcia nastala po tom, čo sa už otočil dozadu. V momente, keď počul reakciu na svoju osobu zo strany obžalovaných, boli svedkyne O. H. a N. V. pri ňom, pričom obidve držal za ruku. Zo strany O. H. a T. V. nedošlo k žiadnej reakcii na vyjadrenie obžalovaných na jeho osobu. Po tom, čo započul uvedenú otázku, sa otočil, došlo k z jeho strany k slovnej reakcii a následne došlo k ďalšej výmene názorov. Pri opätovnom odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, svedok - poškodený na vysvetlenie uviedol, že je pravda, že sa otočil a chcel pokračovať v ceste, keďže však zase niečo započul, znovu sa otočil smerom na obžalovaných, následne po tom, čo sa opätovne otočil, došlo k slovnej potýčke a k inkriminovanému incidentu. Takisto už presne nevedel uviesť, či sa vyjadril v tom smere, že kokot je akurát tak sám, alebo či uviedol, že nech drží piču. Pravdepodobnejšie je to vyjadrenie, ktorá uviedol na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa L. J. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s , uviedla, že sa vracali z diskotéky, oproti išiel poškodený v skupine dvoch dievčat. Vyrútil sa na nich, začal vypiskovať, vykrikovať, hovoriť vulgarizmy. Oni slušným spôsobom upozornili dievčatá, čo boli s poškodeným, aby si ho zobrali. Následne poškodený napadol M. B. Q. E. P.., ktorý ho v sebaobrane buchol a poškodený padol na zem. Ona v tom čase telefonovala, išla jeden meter pred chalanmi. Poškodený s dievčatami išiel oproti nim, vystúpil smerom k nim a dievčatá zostali stáť. Čo sa týka vulgarizmov poškodeného na jej osobu svedkyňa uviedla, že poškodený vypiskoval a hovoril nadávky ako piča, jebačka. Uvedené správanie poškodeného nepovažovali za nijakú srandu, bolo to nečakané a bola to skôr obava. Zo strany obžalovaných nezachytila žiadne prejavy, že by sa chystali napadnúť obžalovaného.

Pri odstraňovaní rozporov postupom podľa , (po prečítaní relevantnej časti zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 19.02.2013) svedkyňa uviedla, že si nepamätá, prečo v uvedenej výpovedi uviedla, že poškodený udrel E. P. a nie M. B.. Dodala, že nemala dôvod klamať, pravda je tá, že poškodený udrel prvého Martina Jurča. Po údere zo strany E. P.Q.G. sa v útoku už nepokračovalo.

Svedkyňa O. H. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s , vypovedala, že sa vracali z diskotéky, oproti išla skupinka okolo nich, ktorý začali pokrikovať na M.Š. (poškodeného) „čo pozeráš, čo čumíš?“. On sa otočil s tým, že čo po ňom kričia, následne sa incident odohral v priebehu pár sekúnd, potom mu jeden z obžalovaných vystrelil. Nepamätala si, kto ako prvý dal ranu. Oni danú skupinku neregistrovali, následne registrovala len to, že poškodený je v bezvedomí, že je tam krv. Takisto si nepamätala, či boli traja alebo štyria, čo ho kopali, skôr boli dvaja alebo traja, pričom jeden kopal spredu, druhy zozadu. Následne potom odišli, keby ich kamarátka T. V. nezastavila, odišli by preč. Ona dávala poškodenému prvú pomoc, počas toho, čo telefonovala so záchrankou. Poškodený na nikoho nezaútočil, on sa len otočil, pričom si nevedela spomenúť, čo povedal poškodený. Ona sa na reakciu zo strany jedného z obžalovaných tiež otočila, pričom videla ten moment, keď si vymieňali názory. Ďalej uviedla, že ako si to ona pamätám, zo strany poškodeného úder nevidela. Táto skupinka postávala po kope, dievča aj so štvrtou osobou mužského pohlavia pokračovali ďalej. Vo vzťahu ku kopancom zo strany obžalovaných uviedla, že na nich kričali, prečo do neho kopú. Boli tam asi dva-tri kopance, jeden spredu a druhý zozadu. Podľa svedkyne ho kopali dvaja z obžalovaných. Súčasne uviedla, že si je na 100% istá, že jeden kopanec bol do chrbta. Počas telefonovania so záchrannou službou dala poškodeného na bok, a to na radu, ktorá jej bola z ich strany poskytnutá, aby poškodenému nezapadol jazyk. Poškodený chrčal a následne zistila, že má zapadnutý jazyk, ktorý mu vytiahla. Podľa vyjadrenia svedkyne poškodený padol na chrbát. Kopanec nevedela popísať, nakoľko si to nevie vybaviť, pričom nevedela vysvetliť, ako mohol byť kopanec smerovaný do chrbta, keď poškodený na chrbte ležal. Pre spresnenie uviedla, že obžalovaní poškodeného nekopali do nôh, ale do vrchnej časti tela. Sexistické narážky zo strany poškodeného na adresu dievčaťa, ktoré bolo s poškodenými, by nepripustila a na 100% nedošlo zo strany poškodeného ani k urážlivým výrokom voči tomuto dievčaťu. Svedkyňa T. V. v danom momente mala hysterický šok, plakala. Čo sa týka časového okamihu, kedy sa otočila k obžalovaným, svedkyňa uviedla, že nevie uviesť, či to bola sekunda alebo dve. Zopakovala, že úder zo strany poškodeného nevidela. Vo vzťahu k požitému alkoholu sa vyjadrila tak, že určite nebola v takom stave, aby nevnímala svet, mala zopár pohárikov. Podľa svedkyne mohol slovný incident medzi obžalovanými a poškodeným do momentu úderu trvať pár sekúnd, do približne jednej minúty.

Svedkyňa T. V. vo svoje výpovedi z prípravného konania, uskutočnenej dňa 03.07.2012, o ktorej zápisnica bola na hlavnom pojednávaní podľa so súhlasom prokurátora a všetkých obžalovaných prečítaná, uviedla, že v uvedený deň okolo tretej - štvrtej ráno išla so svojou kamarátkou O. H. a jej priateľom M. V. od podniku E. smerom k Hviezdoslavovmu námestiu, pričom niekde pri nemeckej ambasáde išla oproti nim skupina osôb v počte jedno dievča a štyria chalani. Všetko sa následne udialo veľmi rýchlo. Prebehla tam nejaká slovná potýčka medzi tými chalanmi a M., v rámci ktorej mali byť zo strany druhej skupiny použité slova ako „čo čumíš?“. Poškodený určite nezačal s týmto konfliktom, ani nikoho neurážal a neútočil na nikoho. Žene z druhej skupiny určite nič nehovoril, bolo to iba medzi chlapmi. To dievča ani nebolo pri tom konflikte, odišla s jedným chalanom niekam ďalej. Poškodený určite nikoho fyzicky nenapadol. Hneď po slovnej potýčke ho tí druhí chalani fyzicky napadli, pustili sa do neho všetci s tým, že jeden mu dal hneď ranu päsťou do hlavy. Poškodený padol k zemi a oni do neho surovo začali kopať. Podľa vyjadrenia tejto svedkyne ho mali kopať do hlavy, do tváre, do chrbta. Nevedela uviesť, ktorý ho kam kopal, ale tí dvaja chalani, ktorí boli zadržaní poškodeného určite kopali. Ako ho mlátili, tak tam boli ešte nejakí ľudia. Jej kamarátka sa starala o poškodeného M. V., ona kričala, aby jej niekto dal slovenské číslo na sanitku, ale potom jej niekto povedal, že sanitka už bola zavolaná. Všimla si, že tí chalani odchádzali preč, tak za nimi utekala, aby nemohli z tade odísť. Išli tí traja, ktorí dobili poškodeného. Keď si všimli, že ide za nimi, tak to vyzeralo, ako keby chceli utiecť, ale vtedy ich zadržali policajti pri americkej ambasáde. Vôbec nepomáhali s preberaním a oživovaním poškodeného, keď upadol do bezvedomia. Čo robili, bolo úplne surové, kopali poškodeného do tváre a boli veľmi agresívni. Určite ho kopali, a to spredu do tváre a aj do chrbta, do obličiek a podobne. Svedkyňa pripustila, že sa poškodený ohnal, ale to bolo po tom, ako ho napadli a on sa bránil a následne išiel okamžite k zemi. Ona sa do toho zamiešala, vravela im, nech to nechajú tak, ale po tom, čo videla, že môže dostať aj ona, tak ustúpila.

Znalec V.. M.. Š. V., O.., na hlavnom pojednávaní vypovedal v súlade so závermi uvedenými v znaleckom posudku č. 8/2012 zo dňa 26.4. 2012 a na tieto závery sa odvolal. Z týchto záverov okrem iného vyplýva, že u poškodeného bol zistený otras mozgu, tržnozhmoždená rana na hlave, zlomenina steny ľavej maxilárnej dutiny, opilosť. K uvedeným zraneniam dochádza najčastejšie pôsobením cudzej sily, násilia spôsobeného inou osobou. Poranenie svedčí pre fakt, že údery a pôsobiace násilie bolo vysokej intenzity. Pri útoku vedenom takouto výraznou intenzitou došlo k prieniku do hlbších štruktúr a tým k závažnému poškodeniu zdravia s možnými mimoriadne závažnými komplikáciami, ktoré môžu viesť aj k úmrtiu poškodeného. Spôsobené zranenia sú sprevádzané opuchom a tvorbou krvných podliatin - hematómov do okolia, bolesťou v poškodených oblastiach. Mechanizmus vzniku tohto kraniocerebrálneho poranenia je najpravdepodobnejší tak, že po údere útočníkom, došlo k pádu poškodeného o tvrdú podložku (chodník), pričom ebrieta poškodeného bránila v zmierneniu pádu. Spontánny pád je nepravdepodobný, vzhľadom na rozsah vzniknutých poranení. Uvedené poranenia vedú k bolesti hlavy, k poruche citlivosti a opuchu postihnutej oblasti. Po dobu 42 dní trvajú takéto obtiaže. Bolesti hlavy vedú k poruchám koncentrácie. Sťažená je ústna hygiena, umývanie hlavy. Spôsobené poranenia obmedzujú poškodeného na bežnom spôsobe života, v akútnom poúrazovom období. Sťažovali výkon obvyklej činnosti a bránili výkonu práce. Poranenia si všeobecne vyžadujú liečbu 42 dní.

Ďalej sa na hlavnom pojednávaní znalec vyjadril v tom smere, že k zlomenine kosti lebky (maxilárny sinus) a sánky môže dôjsť veľmi silným úderom alebo v spojitosti s následným pádom na tvrdú podložku bez ochranného postavenia. Ak by prišlo k úderu dlaňou, prípadne vonkajším zápästím, k takejto zlomenine by mohlo prísť len pravdepodobne, a to v prípade, že by išlo o osobu znalú bojových umení. Ak nejde o osobu ovládajúcu bojové umenie, musí ísť o úder prudkej silnej intenzity. Ak je osoba poškodená takýmto úderom v stave opitosti alebo pod vplyvom alkoholu, nedochádza k takým obranným mechanizmom svalových častí na tvári, ktoré by mohli zmierniť intenzitu poškodenia. V prípade, že by nedošlo k zraneniu uvedeným mechanizmom, t.j. úderom a následným pádom, znalec pripustil možnosť vzniku takéhoto zranenia pôsobením fyzickej sily inej osoby, prudkým úderom. K zraneniu pritom môže prísť aj len samotným pádom opitého človeka za predpokladu, že je daná nerovnosť terénu, na ktorý dopadol. V zdravotnej dokumentácii, ktorá mu bola predložená, neboli zaznamenané žiadne ďalšie poškodenia na tele poškodeného, mimo tvárovej časti a hlavy. Znalcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu a fotodokumentácie (ohľadne krvných stôp) zaznamenanej po tom, čo bol poškodený odvezený s RZP, k tomu sa znalec vyjadril, že vzhľadom na charakter poranenia poškodeného a na základe rozmiestnenia krvných stôp, nejde o ich veľký rozptyl, takže môže prísť k týmto stopám aj bez zavinenia inej osoby. Poškodený sa mohol otočiť. Znalec taktiež pripustil, že ak by poškodený nebol pod vplyvom

alkoholu, je možné, že by to zranenie bolo menšej intenzity a je pravdepodobné, že požitie alkoholu mohlo mať vplyv na závažnosť poranenia poškodeného. Ohľadne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej poškodenému znalec uviedol, že toto nie je nadhodnotené, práve naopak, je na dolnej hranici. Riziko úmrtia pri danom poranení poškodeného spočíva v tom, že pri zlomenine kosti lebečnej môže prísť k zakrvácaniu do mozgu, poškodeniu a poraneniu životne dôležitých centier a zapadnutie jazyka vedie k uduseniu poškodeného, teda k smrti. Zapadnutie jazyka by v prípade triezveho človeka pravdepodobne bolo sprevádzané zvukom poškodeného, napr. chrčaním, opitý človek alebo človek v bezvedomí nemusí vydávať žiadne zvuky.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že miesto činu sa nachádzalo v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí č. 7, päť metrov na vozovke od bočného vchodu nemeckého veľvyslanectva. Na zemi sa nachádzala kaluž krvi v tvare U so znakmi po údere hlavy, následne od nej kaluž vytekajúcej krvi v smere do parku. Súčasťou zápisnice je aj pripojená fotodokumentácia.

Z prepúšťacej správy UNB Bratislava, Nemocnica Staré mesto, Mickiewiczova, I. Chirurgická klinika LF UK a UNB zo dňa 07.01.2011, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa , vyplýva, že dňa 06.11.2011 bol poškodený M. V. privezený na kliniku RZP a podľa jeho vyjadrenia mal byť napadnutý neznámym útočníkom úderom do hlavy, spadol a poranil si hlavu, pričom bol chvíľu v bezvedomí. Na okolností úrazu si nepamätal. Pri CT obraze bola zistená fraktúra (zlomenina) prednej steny ľavej maxilárnej dutiny s miernou impresiou fragmentov - o cca 3 mm. U poškodeného bola zistená ebrietas aethylica (opitosť).

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti na č. l. 84 vyplýva, že poškodený M.Q.E.Ú. V. neschopný práce od 06.11.2011 do 23.12.2011.

V zápisoch o dychových skúškach je uvedené, že u obžalovaného N. M. bola dňa 06.11.2011 o 06:31 hodine nameraná hodnota 0,36 mg/l alkoholu v dychu, u obžalovaného M. B. v ten istý deň o 06.22 hodine bola nameraná hodnota 0,49 mg/l alkoholu v dychu, u svedkyne O. H. dňa 06.11.2011 o 06.35 hodine bola nameraná hodnota 0,48 mg/l alkoholu v dychu a u svedkyne T. V. uvedeného dňa o 06.38 hodine bola nameraná hodnota 0,27 mg/l alkoholu v dychu.

Z úradných záznamov prečítaných na hlavnom pojednávaní postupom podľa okrem iného vyplýva, že na mieste sa nachádzal priamy svedok útoku: T. V., G.. XX.XX.XXXX (úradný záznam na č. l. 91 - iní svedkovia neboli zaznamenaní), resp. sa nepodarilo zistiť žiadnych ďalších svedkov udalosti (úradný záznam na č. l. 92).

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá , súd dospel k záveru, že vo vzťahu k obžalovanému E. P. nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané spáchanie skutku takým spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2013, č. k. X O. XXX/XX-XX, ktorý by tak odôvodňoval jeho právne posúdenie ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , písmeno c/ a vo vzťahu k obžalovaným N. M. Q. M. B. nebolo relevantným a hodnoverným spôsobom preukázané ani to, že sa skutku, ktorý im bol kladený za vinu vôbec dopustili.

K výroku v bode I.

Vo vzťahu k výroku v bode I. tohto rozsudku o vine obžalovaného E. P. súd v súvislosti s vyššie uvedeným záverom poznamenáva, že ak napriek vykonanému dokazovaniu a jeho náležitému vyhodnoteniu spôsobom upraveným v , prichádza do úvahy aj alternatívny pre obžalovaného priaznivejší záver o vine za miernejší trestný čin, než za aký ho posudzovala obžaloba, je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného) a skutok (prípadne aj po jeho úprave pri zachovaní totožnosti skutku) posudzovať v zmysle tejto pre obžalovaného priaznivejšej alternatívy.

V posudzovanej trestnej veci bolo obžalovanému E. P. v podstate kladené za vinu, že to bol práve on, kto po drobnom verbálnom konflikte fyzicky napadol poškodeného M. V. tým spôsobom, že ho päsťou

udrel do oblasti hlavy, až spadol na zem, kde si rozbil hlavu a upadol do bezvedomia a následne ho mal spolu s obžalovanými N. M. Q. M. B. kopať do hlavy, chrbta a brucha, spôsobiac mu tak poranenia popísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Takýto priebeh skutku a úmysel obžalovaného nebol vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaný, naopak, z jednotlivých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva dostatočne odôvodnená možnosť takého záveru, že to bol práve poškodený M. V., zo strany ktorého došlo k takému verbálnemu a fyzickému konaniu, ktoré úderu obžalovaným E. P.G.G. predchádzalo a tento úder zasahujúci fyzickú integritu osoby poškodeného bol len dôsledkom a reakciou na správanie sa poškodeného.

V tomto smere súd vychádzal predovšetkým z hodnotenia vzájomne si protichodných tvrdení obžalovaných a svedkyne L. J. na jednej strane a poškodeného a svedkýň O. H. Q. T. V. na strane druhej, z posudzovania nezrovnalostí a rozporov v týchto jednotlivých výpovediach a dostatočnosti ich vysvetlenia zo strany osôb, ktorých výpovedí sa tieto rozpory a nezrovnalosti týkali, a to v kontexte ostatných vo veci vykonaných dôkazov

Z tohto hľadiska dospel súd k presvedčeniu, že nezrovnalosti vo výpovediach obžalovaných, vzťahujúcich sa predovšetkým k otázke verbálnych prejavov a v ich rámci použitých výrazov, nie sú takého charakteru, aby boli spôsobilé spochybniť ich obhajobné tvrdenia vzťahujúce sa k priebehu a okolnostiam incidentu s poškodeným.

Výpovede obžalovaných na hlavnom pojednávaní boli v podstatných bodoch zhodné s tým, čo jednotliví obžalovaní uvádzali vo svojich výpovediach z prípravného konania, teda v tom, že k vyprovokovaniu celej situácie došlo zo strany poškodeného nemiestnymi poznámkami na adresu svedkyne L. J., v jeho snahe udrieť obžalovaného M. B. (v tomto smere možno mať pochybnosti iba v tom, či došlo aj k snahe poškodeného udrieť obžalovaného E.Š. P., nakoľko táto okolnosť vyplýva v zásade len z výpovede tohto obžalovaného, avšak ani táto jeho obrana nebola hodnoverným spôsobom vyvrátená), ako aj vo vzťahu k následnému konaniu obžalovaného E. P., ktorým udrel poškodeného M. V. do tvárovej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem.

V podstate rovnako, teda v zhode s obžalovanými, vypovedala aj svedkyňa L. J., pričom nezrovnalosť v jej výpovedi ohľadne toho, ktorý z obžalovaných mal byť poškodeným napadnutý ako prvý, nemožno považovať za zásadnú, keďže s poukazom na ostatné výpovede obžalovaných nemožno v konečnom dôsledku vylúčiť, že z jej strany išlo iba o omyl v označení napadnutej osoby. Ak v jej osobe išlo o svedkyňu, ktorá bola k obžalovaným v kamarátskom vzťahu (k obžalovanému N. M. dokonca v bližšom priateľskom - partnerskom vzťahu), táto okolnosť sama osebe ešte nemôže zakladať nehodnovernosť jej výpovede.

Z tohto hľadiska, pri neexistencii iných usvedčujúcich dôkazov, ktoré by vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam vyvracali obhajobnú argumentáciu obžalovaných, nemôžu skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného M. V. a svedkýň O. H.P.E. Q. T. V. obstáť pre záver o vine všetkých obžalovaných za žalovaný skutok, a vo vzťahu k obžalovanému E. P. o vine za skutok, ktorý tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe, zodpovedal právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví , písmeno c/ spáchaného formou spolupáchateľstva podľa .

V tomto smere, vychádzajúc aj z ostatných vo veci zistených skutočností, možno za oveľa závažnejšie považovať nezrovnalosti vo výpovediach práve poškodeného a menovaných svedkýň, ktoré spolu s poškodeným tvorili druhú skupinu osôb prítomných na miest spáchania činu. Zarážajúce je predovšetkým to, akým spôsobom sa poškodený M. V. a svedkyňa O. H. vyjadrili ohľadne možnosti úderu poškodeného voči niektorému z obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní sa totiž ohľadne tejto skutočnosti vyjadrili tak, že „pokiaľ si pamätá, tak nie“ (poškodený), resp. „ako si to ona pamätám, zo strany poškodeného úder nevidela“ (svedkyňa O. H.). Takéto vyjadrenia nevylučujú, že k uvedenému konaniu poškodeného došlo, resp. dôjsť mohlo. Z prečítanej výpovede svedkyne T. V. pritom taktiež vyplýva, že táto pripustila skutočnosť, že sa poškodený ohnal, avšak s tým, že to bolo až po tom, čo ho obžalovaní napadli. Záver tohto tvrdenia je však vo vzťahu k ďalšej ňou uvedenej skutočnosti, že poškodený išiel okamžite k zemi v zrejmom logickom rozpore (a to aj so zreteľom na ostatné výpovede vzťahujúce sa k tomu, že poškodený spadol na zem ihneď po údere obžalovaným E. P.). Zohľadňujúc skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu (podľa vlastného vyjadrenia vypil 8

poldeci vodky, teda tvrdého alkoholu, čo s dostatočnou mierou pravdepodobnosti možno považovať za také množstvo alkoholu, ktoré môže uvoľňovať zábrany ohľadne konania vymykajúcemu sa spoločensky akceptovateľnému správaniu, ako aj istú iracionálnosť konania) nemožno, pri akcentovaní už uvedenej zásady „in dubio pro reo“, vylúčiť, že požitý alkohol mohol mať vplyv na také konanie poškodeného, ktorého by sa inak, bez požitia alkoholu, nedopustil. V tomto smere preto možno posudzovať aj vyjadrenie svedkyne O. H.N.T., že poškodený bol v čase skutku jej priateľom a ona by narážky na osobu svedkyne L. J. z jeho strany nepripustila, ako aj argument prokuratúry, ktorý sa o toto vyjadrenie opiera a na základe ktorého by malo byť uvedené správanie sa poškodeného vylúčené. Tento argument je akceptovateľný do tej miery, aká zodpovedá stavu poškodeného po požití daného množstva alkoholu. V danom prípade poškodený bol pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku a lekárskych správ, a preto nie je ani v tomto smere možné vylúčiť, že by sa takého konania, aké inak menovaná svedkyňa nepripúšťa, dopustil aj v prítomnosti svojej priateľky. K vyššie uvedenej skutočnosti potom pristupuje tá okolnosť, že poškodený má skúsenosti aj s takými aktivitami, medzi ktoré patrí aj box. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že spôsob, akým poškodený vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ohľadne jeho znalostí techniky úderov boxu v kontexte a vo vzťahu k jeho výpovedi z prípravného konania, možno považovať za značne rozpačitý a nepresvedčivý, ktorá skutočnosť pri hodnotení dôkazov vyznieva v prospech obhajobnej argumentácie obžalovaných.

Za absolútne nepreukázanú považuje súd tú skutkovú okolnosť, ktorá mala spočívať v kopaní poškodeného niektorým alebo viacerými obžalovanými spoločne po tom, čo spadol na zem a upadol do bezvedomia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zranenia poškodeného spôsobené kopaním neboli v žiadnej lekárskej správe zaznamenané a nevyplývajú ani z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalcom V.. M.. Š. V., O.. a z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Naopak, znalec sám vo svojej výpovedi uviedol, že mechanizmus vzniku tohto kraniocerebrálneho poranenia je najpravdepodobnejší tak, že po údere útočníkom, došlo k pádu poškodeného o tvrdú podložku (chodník), pričom ebrieta poškodeného bránila v zmierneniu pádu. Ak z ostatných ním uvedených skutočností vyplýva, že uvedené zranenia boli spôsobené iba úderom a následným pádom poškodeného na tvrdú podložku (na zem). Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by na rozsahu a charaktere poranení mohli mať vplyv aj prípadné kopance zo strany inej osoby. Ak by došlo k takémuto konaniu obžalovaných, dokonca tak, ako to uvádzali svedkyne O. H. Q. T. V. (posledné menovaná okrem iného uviedla, že obžalovaní boli úplne suroví a agresívni), to znamená kopaniu poškodeného do hlavy - tváre, chrbta, obličiek a podobne, rozsah poranení poškodeného by bol s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa širší (obzvlášť vo vzťahu k poraneniam na hlave poškodeného, ktoré vznikli v dôsledku úderu inou osobou a následného pádu poškodeného na zem). V tomto smere nemožno takisto prehliadnuť ten fakt, že poškodený ležal na chrbte, čo potvrdila sama svedkyňa O. H., pričom podľa tvrdení menovaných svedkýň mali obžalovaní kopať poškodeného aj do chrbta a obličiek. Svedkyňa O. H.Z. tento zjavný rozpor na hlavnom pojednávaní nevedela nijakým spôsobom vysvetliť, hoci sama uviedla, že na 100 % bol jeden kopanec do chrbta. K tomu pristupuje ďalší rozpor vo výpovediach menovaných svedkýň, nakoľko svedkyňa O. H. uviedla, že kopancov malo byť asi v počte 2 - 3 a svedkyňa T. V. zase, že mali byť kopance do hlavy, tváre, chrbta, obličiek a podobne, čo odôvodnene evokuje vyšší počet kopancov, ako uviedla druhá svedkyňa.

Ďalej možno poukázať na konštatovanie svedkyne T. V., že sa na mieste mali nachádzať aj ďalší ľudia, pričom dodala, že tam bol aj nejaký svedok, muž v mikine a šiltovke, ktorý hovoril, že to videl a vedel by to popísať. Z prečítaného úradného záznamu vyhotoveného privolanou hliadkou PZ (č. l. 91) pritom takáto skutočnosť zistená nebola. Z tohto úradného záznamu explicitne vyplýva iba to, že na mieste činu sa okrem oznamovateľky O.E.P. H. nachádzal iba jeden priamy svedok, a to svedkyňa T. V.. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu nebol zistený aj ten svedok, ktorého naposledy menovaná vo svojej výpovedi uvádzala, obzvlášť, ak sa tento svedok mal vyjadriť vo vyššie uvedenom zmysle, že by priebeh incidentu vedel popísať. Je len logické, že ak sa takýto svedok na mieste činu nachádzal, boli alebo by aspoň mohli byť zisťované minimálne jeho údaje za účelom jeho predvolania ako svedka, aby vypovedal o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie tak, ako mu to ako povinnosť ustanovuje . Aj z úradného záznamu na č. l. 92 vyplýva, že sa nepodarilo zistiť žiadnych ďalších svedkov udalosti. Ak sa aj na mieste činu nejaký ďalší svedok nachádzal, ale nedošlo k vykonaniu takých úkonov, ktoré by umožnili tohto svedka identifikovať a tak následne zabezpečiť jeho účasť v trestnom konaní za účelom, aby v procesnom postavení svedka vypovedal o všetkých vyššie spomenutých relevantných skutočnostiach, nemôže ísť tento nedostatok na vrub obžalovaných.

Vyjadrenie svedkyne T. V. o tom, že sa obžalovaní snažili z miesta činu ujsť taktiež nebolo v nijakom smere preukázané. Opäť možno poukázať na obsah úradného záznamu na č. l. 91 vyšetrovacieho spisu, z ktorého uvedená okolnosť nevyplýva, hoci obe svedkyne mali možnosť uviesť aj túto skutočnosť, nakoľko boli dotazované k okolnostiam skutku, avšak tak neurobili, resp. to z predmetného úradného záznamu nevyplýva.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že konaniu obžalovaného E. P., predchádzal verbálny konflikt poškodeného s obžalovanými, čo v zásade žiadna zo zainteresovaných strán ani nerozporovala. Vzhľadom na dve rôzne verzie udalosti ohľadne toho, kto bol iniciátorom tohto konfliktu a či konanie obžalovaného E.Q. P. bolo dôsledkom fyzického ataku poškodeného M. V. na osobu obžalovaného M. B. a jeho vlastnú osobu, alebo či k úderu obžalovaného došlo bez akéhokoľvek vyprovokovania zo strany poškodeného, sa súd, dôsledne rešpektujúc už uvedenú zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ priklonil k tej verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ktorá v rámci právneho posudzovania jeho konania svedčí pre záver o vine za miernejší trestný čin, než za aký ho posudzovala obžaloba a ktorý vychádza z nedbanlivostnej forme zavinenia. V konečnom dôsledku z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že táto pre obžalovaného priaznivejšia verzia aj lepšie zodpovedá vykonaným dôkazom a výsledkom vyplývajúcim z ich hodnotenia.

Možno teda konštatovať, že nebol preukázaný úmysel obžalovaného E. P.A.R. ublížiť na zdraví poškodenému tak, ako to predpokladá skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno c/ (podľa odseku 3 by už postačovala aj nedbanlivostná forma zavinenia), a už vôbec nie formou spolupáchateľstva podľa z hľadiska spoločného konania spolu s obžalovanými N. M. Q. M. B..

Vychádzajúc z alternatívy, že jeho konanie bolo reakciou na konanie poškodeného, ktorý sa mal zahnať predovšetkým na obžalovaného M. B.Č. a následne sa brániť jeho úroku na svoju osobu, možno takéto konanie pri absencii splnenia všetkých podmienok konania v nutnej obrane v zmysle , právne posudzovať len ako prečin ublíženia na zdraví podľa .

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sa nestotožnil s takou interpretáciou konania obžalovaného E. P., v rámci ktorej by bolo možné jeho konanie subsumovať pod konanie v medziach nutnej obrany ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu a pre ktoré by v takom prípade z jeho strany nemohlo dôjsť k trestnému činu.

Podľa čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Akceptujúc skutočnosť, že poškodený sa snažil fyzicky napadnúť osobu obžalovaného M. B. a následne aj osobu obžalovaného E. P., možno odôvodnene usudzovať, že zo strany poškodeného išlo o priamo hroziaci, resp. trvajúci útok na záujem chránený , ako to má na zreteli citované ustanovenie . Pri posudzovaní splnenia podmienok konania v nutnej obrane však súd musel vychádzať aj z dikcie , v zmysle ktorého nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka a k osobe obrancu.

Citované ustanovenie demonštratívnym spôsobom vymedzuje kritériá pre posúdenie obrany ako celkom zjavne neprimeranej. Z tohto hľadiska a z týchto kritérií súd vychádzal pri posudzovaní obrany obžalovaného E. P., zohľadňujúc skutočnosť, že osoba poškodeného M. V.Q.na ako osoby zainteresovanej na konflikte bola sama oproti osobám obžalovaných, pričom súd mal na hlavnom pojednávaní možnosť posúdiť fyzické dispozície všetkých týchto osôb, medzi ktorými v tomto smere neboli zjavné rozdiely. Skutočnosť, že poškodený sa v rámci svojich aktivít venuje aj tréningom boxu je právne irelevantná, nakoľko v čase spáchania skutku obžalovaný E. P. nemohol mať o tejto okolnosti žiadnu vedomosť, ktorá by mohla odôvodňovať ním zvolený spôsob obrany. Je teda zrejmé, že obžalovaní boli svojim počtom v zjavnej prevahe vo vzťahu k osobe poškodeného.

K tejto okolnosti možno prirátať ten fakt, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu vo väčšej miere ako obžalovaní (mal mať dosť vypité), pričom na túto skutočnosť sami vo svojich výpovediach poukazovali. Uvedenému nasvedčuje ten fakt, že obžalovaný M. B. bol schopný sa útoku poškodeného vyhnúť a v neposlednom rade so záverov znaleckého posudku a prepúšťacej lekárskej správy.

Z výpovede obžalovaných E. P. Q. N. B. taktiež vyplýva, že medzi obžalovanými a poškodeným došlo k slovnej potýčke, resp. k slovnému prepojeniu, čo taktiež nemožno pri posudzovaní podmienok konania v nutnej obrane opomenúť z hľadiska spôsobu útoku. Je zrejmé, že istý podiel na konaní poškodeného majú sami obžalovaní, ktorí síce nemusia konať pri útoku tak, že sa mu musia za každú cenu vyhnúť (napríklad útekom), to sa však nevzťahuje na konanie napadnutých osôb, ktoré útoku predchádzalo, a teda pri hodnotení podmienok nutnej obrany je potrebné brať na ,zreteľ v kontexte ostatných zistených skutočností, aj to, či zo strany napadnutých osôb došlo k takej skutočnosti, ktorá samotný útok mohla ešte viac podnietiť, hoci prvotný impulz vo verbálnej rovine smerujúci ku konfliktu vzišiel zo strany útočníka.

Aj keď na odvrátenie trvajúceho alebo priamo hroziace útoku je prirodzene možné použiť väčšiu intenzitu násilia na jeho odvrátenie, než akého sa dopustil útočník, v danom prípade také konanie obžalovaného E. P., ktorý prudkým úderom päsťou do tváre, resp. hlavy poškodeného tohto „zložil“ na zem, nebolo nielen opodstatnené, ale vzhľadom na uvedené okolnosti aj celkom zjavne neprimerané. Je nepochybné, že vzhľadom na počet obžalovaných, stav opitosti poškodeného, miesto, kde došlo ku skutku (Hviezdoslavove námestie v blízkosti bočného vchodu do veľvyslanectva NSR, ktoré ani v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku, nemožno považovať za opustené miesto, bez vykonávania kontrol hliadkami PZ, o čom svedčí skutočnosť, že na danom mieste bol v zásade ihneď po čine prítomný príslušník PZ, resp. príslušník mestskej polície - o akého príslušníka išlo, nie je možné z obsahu spisu zistiť, v tomto smere je možné vychádzať z tvrdení vypočutých osôb), bolo z hľadiska posudzovania primeranosti obrany, možné konať aj pri použití vyššej intenzity sily inak, ako to urobil obžalovaný E. P.. Tento nezvolil iný primeranejší spôsob alebo iné miesto úderu na telo poškodeného M. V., ale priamo a prudkou silou smeroval úder do oblasti hlavy poškodeného.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že za absolútne neprijateľné považoval tie argumenty zo strany obžalovaných, že boli v šoku a že konanie obžalovaného E. P.G.na bolo reakciou na v zlomu sekundy vyvinutý atak zo strany poškodeného, pričom menovaný obžalovaný nemal absolútne čas rozmýšľať nad vlastnou reakciou a miestom, kde poškodenému zasadí úder. Ako už totiž bolo uvedené, fyzickému kontaktu predchádzala slovná výmena názorov, ktorá sama osebe svedčí pre ten fakt, že obžalovaní nemohli byť konaním poškodeného zaskočení tak, ako sa to snažili prezentovať na hlavnom pojednávaní, obzvlášť ak videli, že poškodený je zjavne pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka uvádzaného „zlomku sekundy“, tu si obžalovaný E. P. sám protirečí v tom zmysle, že podľa jeho vyjadrenia (a vyplýva to aj z iných výpovedí na hlavnom pojednávaní, že mal chrániť obžalovaného M. B. a aj seba) mal poškodený najprv zaútočiť na obžalovaného M. B., ktorý sa mu uhol a až následne aj na neho samotného. Je teda zrejmé, že o „zlomok sekundy“ alebo obdobnému časovému vymedzeniu pre vyvolanie reakcie obžalovaného E.U.M. P. v žiadnom prípade ísť nemohlo. Vzhľadom na uvedené okolností, nemohlo ísť ani o prípad, na ktorý by sa mohol aplikovať , teda že by celkom zjavná neprimeranosť obrany vychádzala z takého konania obžalovaného, ktoré bolo dôsledkom silného rozrušenia vyvolaného útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia, ktoré okolnosti tak pripúšťajú aj celkom zjavnú neprimeranosť obrany. Z vykonaného dokazovania tak, ako to už bolo uvedené, takýto záver nevyplýva a ani nevyvoláva odôvodnenú pochybnosť, pre ktorú by súd mal z tohto hľadiska postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, nakoľko celková dôkazná situácia tieto pochybnosti vylučuje.

Na tomto základe súd s opätovným poukazom na to, že s ohľadom na slovnú potýčku predchádzajúcu útoku, v rámci ktorej boli zainteresovaní aj obžalovaní, stav opitosti poškodeného, spôsob, miesto a celkové časové rozpätie útoku, ktoré vyvracia tvrdenia obžalovaných, vylučuje možnosť posúdenia konania obžalovaného E. P. v medziach nutnej obrany.

Súd však exces z nutnej obrany z hľadiska absencie všetkých jej zákonných podmienok, premietol do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno i/ , ktorá reflektuje práve takýto prípad. S poukazom na uvedené skutočnosti je vykonanému dokazovaniu zodpovedajúca tá verzia priebehu skutku, ktorého právnu kvalifikáciu je potrebné subsumovať pod prečin ublíženia na zdraví podľa

odsek 1 . Okrem toho súd opätovne poukazuje na to, že aj pri existencii možnosti dvoch do úvahy prichádzajúcich alternatív priebehu skutku a od toho sa odvíjajúcej právnej kvalifikácie, je jeho povinnosťou, pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, prikloniť sa k tej, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia.

Na základe všetkých vo veci vykonaných dôkazov a ich vyhodnotení spôsobom uvedeným v , má súd za to, že v predmetnom trestnom konaní bola bez rozumných pochybností preukázaná vina obžalovaného za prečin ublíženia na zdraví podľa , a to tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke. Je zrejmé, že obžalovaná ako trestne zodpovedný subjekt (vedel rozpoznať protiprávnosť konania a vedel svoje konanie ovládať) svojím konaním porušil záujem chránený vyjadrený v (ochrana zdravia).

Pri posudzovaní otázky konkrétnej formy zavinenia súd dospel k záveru, že konaniu obžalovaného možno pričítať nevedomú nedbanlivosť v zmysle písmeno b/ , podľa ktorého trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom) spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Tento záver sa opiera o okolnosti mechanizmu vzniku poranení poškodeného vyplývajúce aj zo záverov znaleckého posudku, na ktoré zranenia mal vplyv nielen úder obžalovaného, ale aj následný pád na tvrdú podložku a neexistencia dostatočných obranných mechanizmov poškodeného v dôsledku vplyvu požitého alkoholu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by u obžalovaného mohla byť daná forma zavinenia v podobe vedomej nedbanlivosti podľa písmeno a/ . K tomu pristupujú aj ostatné zistené skutočnosti v odôvodnení tohto rozsudku už uvedené.

Na tomto základe, s poukazom na vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie, súd ustálil vinu obžalovaného E. P. za prečin ublíženia na zdraví iba podľa . Na základe uvedenej zmeny právnej kvalifikácie bolo nevyhnutné upraviť skutkovú vetu oproti jej popisu v obžalobe tak, aby zohľadňovala výsledky vykonaného dokazovania, zistené skutkové okolnosti zodpovedajúce tejto zmenenej právnej kvalifikácii s tým, že táto úprava skutkovej vety nemala žiaden vplyv na zachovanie totožnosti skutku.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vychádzal z ustanovenia o účele trestu vyjadreného v , ako aj ostatných do úvahy prichádzajúcich zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v až 4 .

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery preto súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, berúc do úvahy aj zabezpečenie čo najmenšieho vplyvu na rodinu obžalovanej a jej blízke osoby.

Je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ktorá mohla viesť až k jeho úmrtiu. Ide o natoľko závažný následok spáchaného trestného činu, ktorý pri ukladaní trestu nemožno v nijakom smere podceňovať ani z toho hľadiska, že pre tento následok mohol mať vplyv aj poškodeným požitý alkohol. V danom prípade o stave opitosti poškodeného mal obžalovaný E. P. vedomosť, čo sám vo svojej výpovedi uviedol. Tento následok trestného činu však nemožno posudzovať izolovane, bez zreteľa na ostatné kritéria, resp. skutočnosti, ktoré majú význam pre spravodlivé potrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá aj účel trestného konania vymedzený v 1 .

V tejto súvislosti preto súd pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o mladú doposiaľ súdne netrestanú osobu, čo vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, pričom sa doposiaľ dopustil iba jedného priestupku spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky. Na tomto základe bola u obžalovaného zistená poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení riadneho života podľa písmeno j/ , ako aj poľahčujúca okolnosť upravená v písmeno i/ tak, ako to už bolo uvedené vyššie a ktorá zohľadňuje exces, resp. vybočenie z medzí nutnej obrany.

Možno odôvodnene usudzovať, že spáchanie nedbanlivostného trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa bolo ojedinelým excesom z inak riadne vedeného života zo strany obžalovaného.

Nakoľko súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, bola po zohľadnení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností ( ), trestná sadzba uvedená v , upravená spôsobom uvedeným v tak, že sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu. Základom na zníženie trestnej sadzby bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, ako to upravuje . Konkrétna trestná sadzba po jej úprave tak predstavuje 6 mesiacov až 18 mesiacov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t. j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením skúšobnej doby 15 mesiacov (ktorá bola určená opäť takmer na samej jej spodnej hranici), ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá všetkým kritériám, ktoré majú význam pre ukladanie trestov.

Čo sa týka samotného druhu trestu súd uvádza, že alternatívny druh trestu, t. j. trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, súd v danom prípade nepovažoval za dostatočný, a to práve so zreteľom na závažnosť spôsobeného následku a okolností skutku spočívajúce vo verbálnom konflikte, ktorého bol účastný aj obžalovaný. Práve spôsob riešenia vzniknutej situácie a spôsobený následok dostatočne odôvodňuje taký trest, aký bol obžalovanému uložený týmto rozsudkom, pričom práve počas skúšobnej doby bude mať obžalovaný svojim životom a riadnym správaním dostatočnú možnosť preukázať, že samotný výkon trestu odňatia slobody skutočne nie je nevyhnutný. Uloženie napríklad peňažného trestu súd ani so zreteľom na konanie poškodeného nemôže považovať za dostatočný, ktorý by reflektoval všetky zákonom stanovené kritéria pre ukladanie trestu. Pre uloženie takéhoto t z hľadiska posúdenia výšky peňažného trestu pritom ani neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko zo strany obžalovaného neboli dokladované také majetkové pomery a príjem, ktorý by vôbec umožňoval zohľadňovať otázky uloženia tohto druhu trest. Opätovne však súd uvádza, že takýto druh trestu by podľa názoru súd nesplnil svoj účel.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody súd uvádza, že obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému M. V., škodu v celkovej výške 1.845,60 EUR podľa vychádza z bodového ohodnotenia zranení poškodeného uvedeného v znaleckom posudku v celkovom počte 120 bodov a sumy pripadajúcej na jeden bod za bolesť vo výške 15,38 EUR, vychádzajúc z príslušných ustanovení o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení , predovšetkým z tohto zákona. V tejto časti považoval súd preukázanie nároku na náhradu škody za nepochybné.

Vo vzťahu k ostatnej časti nároku poškodeného na náhradu škody súd uvádza, že táto nebola zo strany poškodeného nijakým relevantným spôsobom zdokladovaná a teda preukázaná, preto podľa poškodeného, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

K výroku v bode II.

Čo sa týka výroku v bode II. tohto rozsudku, teda výroku ktorým boli obžalovaní N. M. Q. M. B. v celom rozsahu spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.05.2013, č. k. X O. XXX/XX-XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , písmeno c/ , súd uvádza, že všetky podstatné skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania a ich hodnotenia, právne úvahy súdu a použité argumenty vedúce k záveru pre oslobodenie menovaných obžalovaných podľa písmeno c/ (pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní), boli uvedené v rámci odôvodnenia tohto rozsudku vzťahujúceho sa k obžalovanému E. P. a ich ďalšie uvádzanie by v podstate bolo len ich opakovaním.

Napriek tomu je potrebné poukázať na to, že konanie uvedených obžalovaných spočívajúce v následnom kopaní poškodeného M. V. po tom, čo spadol na zem po údere obžalovaného E. P. nebolo v nijakom smere preukázané.

Zranenia poškodeného spôsobené kopaním neboli v žiadnej lekárskej správe zaznamenané a nevyplývajú ani z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalcom V.. M.. Š.U. V., O.. a ani z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by na rozsah a charakter poranení mohli mať vplyv aj prípadné kopance zo strany inej osoby. Dokonca aj potom, čo bolo znalcovi umožnené oboznámiť sa s fotodokumentáciou ohľadne rozmiestnenia krvných stôp na mieste činu, tento konštatoval, že vzhľadom na charakter poranenia poškodeného a na základe rozmiestnenia krvných stôp, nejde o ich veľký rozptyl, takže môže prísť k týmto stopám aj bez zavinenia inej osoby. Poškodený sa mohol otočiť. Z výpovede svedkyne O. H. potom vyplynulo, že táto aj poškodeného otočila (dala na bok), a to na radu, ktorá jej bola poskytnutá telefonicky zo strany záchrannej služby.

Podľa výpovedi svedkyne O. H. mal poškodený ležať na chrbte, pričom vo vzťahu k tomu, ako ho teda mali obžalovaní do chrbta kopať, keď ležal na chrbte, sa táto svedkyňa vyjadriť nevedela. Tento rozpor v nijakom smere neodstránila.

Všetky uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku pripúšťajú iba a jedine ten záver, že nebolo preukázané, že sa obžalovaní skutku dopustili, resp. že ho spáchali formou spolupáchateľstva podľa , v dôsledku čoho bol daný dôvod na oslobodenie oboch obžalovaných spod obžaloby podľa písmeno c/ .

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v .