Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/117/2024

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Stabil Slovakia, s.r.o., so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 46 893 458, proti žalovanému: A. B., s miestom podnikania C. D. XXX, XXX XX D., E. F., IČO: XXX XX XXX, zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Písomným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 19.04.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 300,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného č. XXXXX.XXXX zo dňa 22.11.2023 žalobca v právnom postavení dopravcu vykonal pre žalovaného v právnom postavení odosielateľa prepravu v zmysle požiadavky žalovaného, a to za dohodnutú odplatu vo výške 300,- eur s DPH. Na základe vykonanej prepravy žalobca vystavil dňa 27.11.2023 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 300,- eur s DPH, splatnú dňa 26.01.2024. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, a to ani čiastočne.

2. Podľa čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (inak aj len „nariadenie o európskom platobnom rozkaze“ alebo „NoEPR“), všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

3. Podľa (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "").

4. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok patrí medzi tzv. neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, je právomoc súdu.

6. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

7. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

8. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví

9. Na účely aplikácie vnútroštátnej procesnej úpravy je nutné návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorého podanie je procesným úkonom žalobcu, ktorým sa začína civilné konanie o jeho uplatnených nárokoch, považovať za žalobu, nakoľko táto je podľa návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zodpovedajúcim procesným úkonom, keď podľa je žaloba procesným úkonom (žalobcu), ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu (aj) porušeného práva.

10. Nakoľko na stane žalovaného vystupuje fyzická osoba - podnikateľ s miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, a to konkrétne so sídlom na území Českej republiky, súd postupom podľa posudzoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Vzhľadom na predmet konania súd otázku právomoci posudzoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia Brusel I bis“) v spojení s Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len „Dohovor CMR“).

11. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

12. Podľa čl. 71 ods. 1 Nariadenia Brusel I, toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty, a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 CMR, sa tento Dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

14. Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého; a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

15. Nakoľko v zmysle čl. 71 Nariadenia Brusel I, nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach, súd určoval právomoc v zmysle čl. 31 Dohovoru CMR. Dohovor CMR sa vzťahuje na zmluvy o preprave a je aplikovateľný v prípade, že miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru (čl. 1). Keďže táto podmienka bola v predmetnom prípade splnená, právomoc vo veciach sporov vzniknutých z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru CMR, upravená v jeho článku 31, má mať prednosť pred právomocou zakotvenou v Nariadení Brusel I (rozsudok SD ES Nürnberger C-148/03).

16. Ako vyplýva z článku 31 ods. 1 Dohovoru CMR, žalobca má na výber, ktorý zo súdov zvolí pre podanie svojej žaloby vyplývajúcej z medzinárodnej prepravy tovaru, pretože mu to umožňuje samotné znenie tohto článku stanovením možností, pre ktoré sa navrhovateľ môže rozhodnúť. Ak je žalobca z iného štátu, než v ktorom má žalovaný trvalé bydlisko, ale aj z iného štátu, než kde leží miesto, kde bola zásielka prevzatá k preprave alebo leží miesto určené k jej vydaniu, má pomerne značnú možnosť výberu miesta pre uplatnenie žaloby.

17. Zo spisového materiálu vyplýva, že na základe objednávky žalovaného (č.l. 8 súdneho spisu) a jej potvrdenia došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu prepravnej zmluvy, v ktorej bolo uvedené, že preprava sa uskutoční na základe Dohovoru CMR. Skutočnosť, že preprava sa vykonáva v súlade s Dohovorom CMR, bola uvedená aj v medzinárodnom nákladnom liste č. G. H. XXXXXXX (č.l. 6 súdneho

spisu). Na základe predmetnej objednávky žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru, ktorý bol prepravovaný z Rakúska do Českej republiky (miesto nakládky D. G. XX, I. XXXX J., miesto vykládky D. XXX, XXX XX D.).

18. Žalobca má sídlo v Slovenskej republike, žalovaný v Českej republike a preprava bola vykonávaná z Rakúska do Českej republiky. Aj keď ide o spor, ktorý vznikol medzi subjektmi z dvoch členských štátov Európskej únie, právomoc súdom Slovenskej republiky na prejednanie daného sporu nie je daná, nakoľko na jej území nemá žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola zmluva uzavretá. Miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie, taktiež neleží na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetná vec nespadá do právomoci súdu Slovenskej republiky

19. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd s poukazom na už citované ustanovenie konanie vo veci zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd nerozhodoval o tom, ktorému príslušnému orgánu postúpi predmetnú vec po právoplatnosti tohto uznesenia, keďže právomoc na prejednanie veci je daná súdom iného členského štátu.

20. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

23. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie v spojení s ust. a s Čl. 4 ods. 2 . Žalobca, z procesného hľadiska tým, že podal návrh na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania, preto mu nárok na náhradu trov konania nepatrí. Žalovanému by tak prináležala náhrada trov konania, nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovanému v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli trovy konania, ale bolo preukázané, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd na vzniknutú procesnú situáciu pomerne aplikoval Čl. 4 ods. 2 základných zásad a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

24. V závere súd poznamenáva, že nakoľko k zastaveniu konania došlo pred zaplatením súdneho poplatku za žalobu, súd nebude po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodovať o jeho vrátení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (, ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.