Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-688-2012.pdf
PDF · 82.19 KB
No categories available
8C/688/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5 IČO: 35 724 803, v konaní zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5 IČO: 36 613 843, proti odporkyni: J. U. (predtým T.), nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXX, A. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 zastúpené: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 100,79 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť sumu 100,77 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13,27 Eur od 25.3.2011 až do zaplatenie všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie 0,02 Eur súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť trovy konania titulom súdneho poplatku sumu 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 41,15 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2012 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie sumy 100,79 eur spolu so 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,27 eur od 25.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (SLSP) dňa 18.1.2007 uzavrela Zmluvu o poskytnutí produktov a služieb pre FO (balík Extra) a v ten istý deň uzavrela aj Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, na základe ktorej poskytla odporkyni peňažné prostriedky. Odporkyňa neplnila podmienky splácania poskytnutých peňažných prostriedkov. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 navrhovateľ nadobudol voči odporkyni pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 100,79 eur.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a písomne oznámila, že chce svoj dlh čo najskôr zaplatiť.
Dňa 7.6.2012 Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo tunajšiemu súdu, že vstupuje do tohto konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a vznáša námietku premlčania, ktorú bližšie nešpecifikoval. V konaní si zároveň uplatnil i náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony, ktoré špecifikujú po skončení konania, resp. na výzvu súdu. Dňa 16.8.2012 sa vyjadril, že z návrhu nie je možné okrem dátumu podania 20.2.2012 určiť kedy presne nastala pôvodná splatnosť pohľadávky, ani
presný deň kedy postupca odstúpil od zmluvy, považuje celý nárok za premlčaný. Špecifikoval aj trovy konania.
Navrhovateľ dňa 3.10.2012 uviedol, že pohľadávky sa stala splatnou v roku 2011, dodal, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný ale o úkon hmotného práva. Poznamenal, že odporkyňa námietku premlčania nevzniesla.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise - zmluvami, všeobecnými podmienkami, zmluvou o postúpení, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:
Zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre FO a o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 18.1.2007 vyplýva, že odporkyni právny predchodca navrhovateľa - SLSP poskytol peňažné prostriedky Navrhovateľ spolu s uvedenou zmluvou predložil súdu aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami.
Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi postupcom SLSP, a.s. a odporkyňou bola dňa 18.1.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi splatiť poskytnutý úver . Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny 13,27 Eur rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu, úroku z omeškania 4,09 Eur a ostatným príslušenstvom 83,49 Eur (poplatky za vedenie účtu 23 mesačných poplatkov po 1,63 Eur a 20 mesačných poplatkov po 2,30 Eur).
Zmluvu, ktorú uzatvorili účastníci konania súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. z. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. z. bez ohľadu na povahu účastníkov.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb., § 53 a nasl. OZ v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Toto ustanovenie zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide o dispozitívne ustanovenia Obč. zákonníka. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Obč. zák. na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52 - 54, resp. až 60. To, že ide o dispozitívne ustanovenia Obč. zák. ako aj záver vyplývajúci z predchádzajúcej vety vyplýva aj z toho, že pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými ako aj zo záveru s tým spojeného, že dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych - spotrebiteľských vzťahoch nemajú formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obch. zák. podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Keď vedľajší účastník prípustne vzniesol námietku premlčania, súd opierajúc sa o vyššie uvedené mal za to, že návrh bol podaný včas.
Odporkyňa mala k dispozícii platobnú kartu a sumu, ktorá jej bola poskytnutá prečerpala vo výške 13,27 Eur (teda išla do debetu). Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.3.2011 vyplýva ( čl. 17 v spise), že istina je 13,27 Eur. Dňa 19.3.2011 sa pohľadávka stala splatnou, kedy bol aj zrušený účet, čo vyplýva aj z výpisu z účtu (čl. 82,83 v spise). Ďalšou súčasťou istinu je úrok z omeškania vo výške 4,11 Eur ako rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami (v prílohe k zmluve o postúpení na čl. 17 je však suma 4,09 Eur). Ostatné príslušenstvo sú poplatky za vedenie účtu do júla 2009 v sume 1,63 Eur mesačne a od júla 2009 v sume 2,30 Eur, t.j. 23 mesačných splátok x 1,63 Eur = 37,49 + 20 mesačných splátok x 2,30 Eur = 46, spolu príslušenstvo 83,49 Eur. Preto súd v časti o zaplatenie 0,02 Eur zamietol ako nedôvodný, keď sám právny zástupca navrhovateľa uviedol na pojednávaní, že sú 4,09 Eur a nie 4,11Eur ako to bolo uvedené v návrhu.
Súd považoval návrh za dôvodný, pretože odporkyňa svojim konaním prešla do debetu na svojom účte, odporkyňa neprodukovala žiadne dôkazy na svoju obranu a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania ročne zo sumy dlžnej istiny úveru. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch (§ 200ea OSP) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie a podanie návrhu v roku 2012) po 16,60 Eur + 2 x režijný paušál po 7,63 Eur = 41,15 Eur vrátane 20% DPH. Súd poznamenáva, že z jeho praxe je známe, že navrhovateľ vystupuje v množstve vecí, kde ho zastupuje taktiež právny zástupca, avšak na pojednávanie sa v množstve vecí nedostavuje, svoju neúčasť ospravedlňuje zaneprázdnenosťou. Taktiež bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa už 25.4.2013 známe, že odporkyňa býva v Českej republike.
Vzhľadom na neprimeranosť vyčíslených trov právneho zastúpenia navrhovateľa k pohľadávke ako aj s poukazom na množstvo vecí, kde právny zástupca navrhovateľa zastupuje a na pojednávanie sa nedostavuje z dôvodu zaneprázdnenosti, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.