Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/128/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Kristínou Lakotovou v právnej veci navrhovateľa: A - Z LOKOMAT, s.r.o. so sídlom Moyzesova č. 7883/39, Zvolen, IČO: 31617034, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, Bakalárska č. 4, Prievidza, proti odporcovi: Štefan Král - PALEKO, miesto podnikania Záhorácka č. 8/38, Malacky, IČO: 41104404, zastúpený advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL, s.r.o., Panská č. 17, Bratislava, o zaplatenie sumy 6.317,23 eur

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.044 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti istiny vo výške 4.273,23 eur, ako aj v časti úrokov z omeškania z a m i e t a .

Žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.11. 2007 domáhal zaplatenia sumy vo výške 190.312,98 Sk ( 6.317,23 eur ) s príslušenstvom od odporcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu na výrobu štiepky dopravil svoje vlastné strojové zariadenie - drtič podzemných častí stromov do sídla odporcu. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že odporca si u neho objednal drtenie podzemných častí stromov objednávkou zo dňa 29.06.2007 v objeme cca 800 priestorových metrov (prm), objednávkou zo dňa 23.07.2007 v objeme 5000 prm, pri cene 4 eurá za jeden prm a objednávkou zo dňa 08.08.2007 v objeme 15.000 prm, pri cene 4 eurá za jeden prm. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že pre odporcu vykonal drtenie podzemných častí stromov podľa jeho objednávok. Množstvo štiepky, ktoré navrhovateľ pre odporcu vyrobil, bolo uvedené na jednotlivých dodacích listoch, ktoré odporca sám potvrdil. Išlo o dodací list č. zo dňa 27.07.2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1500 prm, ďalej dodací list č. 1/8/2007 zo dňa 03.08.2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1.745 prm, dodací list č. s dátumom , na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1.200 prm a nakoniec dodací list č. 8/8/200/ zo dňa 30.08.2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 100 prm. Navrhovateľ ďalej uvádza, že časť spracovanej hmoty, ktorú odporca od neho odobral, bola už vyfakturovaná a odporca ju aj uhradil. Poslednú faktúru č. 200750024 v sume 178.769,18 Sk ( pri prepočtom konverzným kurzom: 30,126 Sk = 1 euro, ide o sumu 5.934,08 eur ), ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi poslednú časť odovzdanej štiepky v objeme 1115 prm, odporca neuhradil a faktúru odmietol prevziať. Navrhovateľ tiež vo svojom návrhu uvádza, že odporcovi fakturoval aj náklady na prepravu strojového zariadenia, a to faktúrou č. 200750025 vo výške 11.543,80 Sk ( pri prepočtom konverzným kurzom: 30,126 Sk = 1 euro, ide o sumu 383,18 eur ), pričom ani túto faktúru odporca neprevzal a neuhradil. Svoj nárok z tejto faktúry navrhovateľ odôvodnil tým, že ide o škodu, ktorá mu bola spôsobená predčasným ukončením spolupráce s odporcom. Navrhovateľ uvádza, že s odporcom neuzatvorili písomnú zmluvu, ich vzájomný

obchodný vzťah bol založený na základe objednávok zo strany odporcu. Navrhovateľ má za to, že svoj záväzok splnil riadne a včas a dodal odporcovi objednané množstvo štiepky, pričom toto množstve je uvedené na dodacích listoch. Následne odporcovi zaslal faktúry, ktoré spočiatku odporca uhrádzal. Spornou teda zostáva faktúra č. 200750024, ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi vyrobenú štiepku v množstve 1115 prm, vo výške 5.934,05 eur ( 178.769,18 Sk ) a faktúra č. 200750025, ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi náklady spojené s odvezením strojového zariadenia ako náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Odporca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 14% ročne odo dňa nesledujúceho po dni platnosti jednotlivých faktúr.

Dňa 30.01.2009 tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel navrhovateľovi v celom rozsahu. V zákonnej lehote odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uvádza, že s navrhovateľom uzatvorili ústnu dohodu, na základe objednávok odporcu. Cena za jeden prm štiepky bola dohodnutá vo výške 4 eurá. Na základe tejto dohody potom navrhovateľ doviezol do sídla odporcu strojové zariadenie. Odporca vo svojom odpore udáva, že s navrhovateľom boli dohodnutí tak, že náklady na prepravu zariadenia si uhradí navrhovateľ sám, nakoľko išlo o veľkú objednávku. Keď potom navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru za dovoz zariadenie, odporca túto sumu uhradil, aj keď to bolo v rozpore s ich dohodou. Odporca ďalej uvádza, že presná cena štiepky vyprodukovanej navrhovateľom mala byť na základe vzájomnej dohody odporcu a navrhovateľa určená podľa objemu štiepky, ktorá bola reálne dopravená a prevzatá na mieste vykládky. Takto určený objem štiepky bol vždy uvedený v podkladoch, ktoré obdržal odporca od svojich odberateľov a ktorí mu uhradili cenu za skutočne dodané množstvo štiepky. Následne na základe týchto údajov predložených odporcovi jeho odberateľmi, boli tieto údaje predložené navrhovateľovi ako jediný relevantný podklad na výpočet jeho odmeny za nadrvenú štiepku a podklad na vystavenie faktúr. Odporca vo svojom vyjadrení poukazuje na objednávky ako listinné dôkazy predložené navrhovateľom, v ktorých je výslovne uvedené, že fakturácia sa uskutoční podľa reálne odvezených kamiónov na základe podkladov odberateľa - odporcu. Odporca tiež uvádza, že navrhovateľ tieto podmienky akceptoval a počas spolupráce nikdy nedošlo k dohode o ich zmene. K dodacím listom, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy k návrhu na vydanie platobného rozkazu, odporca uvádza, že boli vystavované navrhovateľom v rozpore s vyššie uvedeným. To znamená, že množstvo štiepky v nich uvedené nekorešpondovalo s údajmi uvedenými v tabuľkách prejímok, ktoré odporca obdržal od svojich odberateľov, a ktoré mali byť pre navrhovateľa záväzné, pokiaľ ide o výpočet jeho odmeny. Množstvá štiepky uvedené v týchto dodacích listoch sú uvedené odhadom, preto sa v nich uvádza, že neslúžia ako podklad pre fakturáciu. Napriek tomu ich navrhovateľ v rozpore s dohodou a skutočnosťami v nich uvedenými považoval za záväzný podklad. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že už prvé vyúčtovanie prebehlo podľa vyššie uvedenej dohody, keď údaje od konečného odberateľa odporcu sa stali podkladom pre vyúčtovanie dodaného množstva štiepky za obdobie od 20.06.2007 do 13.07.2007. Tieto údaje boli podkladom pre prípravu tabuľky „Vyúčtovanie I“, podľa ktorého navrhovateľ dodal odporcovi štiepku v objeme 721 prm. Na základe tohto vyúčtovania potom navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 200750007 zo dňa 24.07.2007 na sumu 2831,40 eur, pri jednotkovej cene 3,30 eur á 1prm. Túto faktúru odporca uhradil, čo navrhovateľ potvrdil svojím podpisom. Odporca uviedol, že navrhovateľovi predložil potom ešte ďalšie dve vyúčtovania. Podľa „Vyúčtovania II“ navrhovateľ dodal odporcovi štiepku v objeme 1.204 prm, pričom v tomto vyúčtovaní boli zahrnuté dodávky štiepky v období od 20.07.2007 do 09.08.2007. Navrhovateľ následne vystavil dňa 22.08.2007 faktúru č. 200750009 na množstvo štiepky v objeme 1871,25 prm. Podľa „Vyúčtovania III“, navrhovateľ dodal odporcovi množstvo štiepky v objeme 2226 prm. Odporca na základe tohto vyúčtovania upozornil navrhovateľa, že na základe týchto údajov od odberateľa, zostáva vyfakturovať 1558,75 prm štiepky. Nato navrhovateľ vystavil faktúru č. 200750014 na množstvo štiepky v objeme 1558,75 prm, znejúcu na sumu 7.419,70 eur. Odporca obidve faktúry riadne uhradil. Odporca poukazuje na to, že súčet objemu štiepky uvedený odporcom vo vyúčtovaniach I, II, III, je zhodný so súčtom objemu štiepku uvedený vo faktúrach č. 200750007, 200750009 a 200750014 vystavených navrhovateľom. Podľa názoru odporcu je teda zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda, že dodané množstvo štiepky sa bude fakturovať podľa údajov od konečných odberateľov, a nie podľa dodacích listov, tak ako to bolo uvedené na jednotlivých objednávkach odporcu, nakoľko navrhovateľ podľa týchto údajov od odporcu vystavoval jednotlivé faktúry, nikdy tieto údaje nespochybnil a medzi účastníkmi nedošlo nikdy k zmene tejto dohody. Navrhovateľ nesúhlasí s faktúrou číslo 200750024, nakoľko toto vyúčtovanie nerešpektuje ich predchádzajúcu dohodu, že množstvo štiepky sa má určiť na základe údajov od odberateľov. Odporca tiež nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že mu bolo dodané množstvo štiepky v objeme 1115 prm, o čom svedčia predložené medzinárodné nákladné listy ako aj potvrdenie o dodaní štiepky odberateľovi Dřevošrot, a.s.. Podľa vyjadrenia odporcu štiepka v objeme 1115 prm

nezodpovedá skutočnému dodanému množstvu štiepky, a toto svoje tvrdenie dokazuje predložením nasledovných dokladov: CMR č. XXXXXXX s objemom 87 prm štiepky, CMR č. XXXXXXX s objemom 83 prm štiepky, rakúskou CMR s objemom 85 prm štiepky, CMR č. XXXXXXX v objeme 92 prm štiepky, CMR č. XXXXXXX v objeme 90 prm štiepky a CMR XXXXXXX v objeme 74 prm štiepky. Na základe uvedeného odporca uvádza, že objem, ktorý navrhovateľ uviedol, vo faktúre č. 200750024, t.j. 1115 prm, nezodpovedá realite a navrhovateľ ho nepreukázal žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi. Odporca sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že v dôsledku porušenia povinností zo strany odporcu, bola ukončená spolupráca a navrhovateľ musel strojné zariadenie odviesť, čím bola spôsobená škoda spočívajúca v nákladoch na prepravu tohto zariadenia. Odporca vo svojom odpore tvrdí, že navrhovateľ si strojné zariadenie odviezol s tým, že musí uskutočniť určitú objednávku vo Zvolene, pričom mu oznámil, že v priebehu dvoch týždňov sa vráti do Malaciek a v dodávke drevenej štiepky bude pokračovať. Toto sa však nestalo, nakoľko keď sa navrhovateľ vrátil do Malaciek začal vykonávať práce u konkurenčného odberateľa, a to aj napriek tomu, že si bol vedomý svojho záväzku voči odporcovi nepretržite dodávať drevnú štiepku. Odporca tiež udáva, že nikdy nebola medzi dohoda o úhrade nákladov na prepravu strojného zariadenia a odporca si nie je vedomý porušenia žiadnej zmluvnej povinnosti z jeho strany. Naopak poukazuje na porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, nakoľko v rozpore s dohodou ukončil vzájomnú spoluprácu bez toho, aby toto odporcovi oznámil. Záverom odporca priznáva, že odmietol prevziať sporné faktúry vystavené navrhovateľom, nakoľko vedel, že tieto obsahujú nároky navrhovateľa, ktoré on neuznáva.

Súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi vznikla zmluva o dielo, tiež neboli ani jednou stranou spochybňované faktúry č. 200750007, 200750009 a 200750014. Záväzky z týchto faktúr považujú obidve strany za splnené.

Sporným medzi stranami zostala otázka, kedy sa začal zmluvný vzťah, akým spôsobom dochádzalo k určeniu množstva dodanej štiepky, a čo bolo podkladom pre následnú fakturáciu a taktiež spornou zostalo uhradenie nákladov za prevoz strojného zariadenia. Predmetom sporu je teda uhradenie faktúry č. 200750024 a faktúry č. 200750025.

Súd sa pri vyhodnocovaní dôkazov sústredil predovšetkým na vyriešenie otázky, čo bolo podkladom pre fakturáciu, a na základe čoho bolo určované dodané množstvo štiepky a následne na rozhodnutie, či boli všetky záväzky účastníkov z ich vzájomného vzťahu splnené. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi náklady na prepravu strojného zariadenia. Súd si na tomto mieste dovoľuje poznamenať, že výpovede účastníkov v priebehu konania boli často zmätočné, navzájom si odporovali, a preto súd pri vyhodnocovaní dôkazov vychádzal predovšetkým z predložených listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, platobným rozkazom, odporom odporcu k platobnému rozkazu, vyjadrením navrhovateľa k odporu, oznámením o odmietnutí zásielky odporcom, faktúrami č. 200750025, 200750024, dodacími listami č. X/X/XXXX, X/X/XXXX, X/X/XXXX, X/X/XXXX, objednávkami odporcu zo dňa 29.06.2007, 23.07.2007, 08.08.2007, faktúrou č. 200750005, potvrdeniami prijatia dodávky č. 6, č. 9, č. 10, č. 12, č. 17 vystavenými spoločnosťou dřevošrot, a.s. dňa 20.05.2008, „Vyúčtovaním I, II, III, vytavenými odporcom, tabuľkou vyúčtovaní I, II, III spracovanou odporcom, faktúrami č. 200750007, 200750009, 200750014, Výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi č. V-1, V-2, V -3, CMR č. XXXXXXX, CMR č. XXXXXXX, rakúskou CMR zo dňa 31.08.2007, CMR č. XXXXXXX, CMR č. XXXXXXX, ako aj s ostaným obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou. Súd má za to, že skutočnosť, že navrhovateľ začal vykonávať práce pre navrhovateľa ešte pred prvou objednávkou nie je v tomto prípadne rozhodujúca, nakoľko štiepku vyrobenú v tomto čase riadne odporcovi odovzdal a tento mu ju uhradil faktúrou číslo 200750007. Zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene a záväzok ju uhradiť. Je zrejmé, že strany sa dohodli na predmete záväzku, ktorým bolo vyrobenie drevnej štiepky a taktiež boli dohodnutí, že odporca uhradí cenu za túto štiepku, pričom aj z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvy aj bez určenia presnej ceny, nakoľko nevedeli ešte posúdiť kvalitu vykonaného diela. Z faktúry č. 200750007 má súd za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na cene vo výške 3,30 eur za 1 prm. Túto cenu

odporca navrhovateľovi riadne uhradil, čo navrhovateľ potvrdil svojím podpisom priamo na tejto faktúre. Súd má teda za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol jeden riadny záväzkový vzťah od začiatku ich spolupráce v júni 2007.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou akým spôsobom malo byť určované množstvo dodanej štiepky. Účastníci konania sa na tejto otázke nezhodli, pričom navrhovateľ trval na svojich tvrdenia, že podkladom pre fakturáciu majú byť dodacie listy, na ktorých je uvedené dodané množstvo štiepky, pričom odporca tieto dodacie listy potvrdil svojím podpisom. Navrhovateľ svoje tvrdenia odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bol samostatný zmluvný vzťah a medzi odporcom a jeho konečnými odberateľmi bol zase iný nezávislý zmluvný vzťah. Navrhovateľ potom ako namleté množstvá štiepky postupne odovzdával odporcovi, nemal možnosť ďalej ovplyvniť nakladanie s nimi zo strany odporcu. Teda ani pokiaľ ide o správnosť a úplnosť naloženia vozidiel, ktoré štiepku ďalej prepravovali. Rovnako aj odporca zotrval na svojich tvrdeniach, že dodacie listy neboli podkladom pre fakturáciu, pričom poukazuje predovšetkým na listinné dôkazy, ktorými sú objednávky odporcu, v ktorých je uvedené, že fakturácia sa bude vykonávať podľa odvezených kamiónov na základe podkladov od odberateľa. Tiež poukazuje aj na to, že aj priamo na dodacích listoch je uvedené, že tieto nie sú podkladom pre fakturáciu. Odporca vo svojich vyjadrenia uvádza, že navrhovateľ vedel o tomto spôsobe určovania dodaného množstva štiepky, toto nikdy nerozporoval a počas ich spolupráce rešpektoval toto vyúčtovania, keď na základe údajov predložených odporcom fakturoval aj predchádzajúce tri faktúry č. 200750007, 200750009 a 200750014.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že fakturácia sa bude uskutočňovať na základe údajov od konečného odberateľa. Túto skutočnosť má súd za preukázanú predovšetkým z objednávok odporcu, kde je táto podmienky výslovne uvedená, ako aj z dodacích listoch, kde je rovnako výslovne uvedené, že údaje tam uvedené neslúžia ako podklad pre fakturáciu. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by tieto podmienky odporcovi akýmkoľvek spôsobom namietal, alebo žeby prejavil s takýmto vyúčtovaní svoj nesúhlas. To, že navrhovateľ s takýmto účtovaním súhlasil, súd vyvodzuje aj z jeho postupu, ktorý uplatnil pri vyhotovovaní jednotlivých faktúr. Toto je zrejmé aj z údajov uvedených na prvej faktúre, ktorú navrhovateľ vystavil ( č. 200750007 zo dňa 07.08.2007 ). Na tejto faktúre navrhovateľ uviedol ako dodané množstvo vyrobenej štiepky pre odporcu v množstve 721 prm, pričom toto množstvo korešponduje s „Vyúčtovaní I“, ktoré vyhotovil odporca na základe údajov od konečného odberateľa. Následne dňa 22.08.2007 navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 200750009, v ktorej uviedol ako dodané množstvo štiepky v objeme 1871,25 prm. Súdu nie je zrejmé, z akých údajov vychádzal navrhovateľ pri vystavovaní tejto faktúry, nakoľko množstvo štiepky v nej uvedené sa nezhoduje ani s údajmi od odporcu uvedených vo „ Vyúčtovaní II“ ani s údajmi v dodacích listoch. Avšak už v ďalšej faktúre č. 200750014, opäť uplatnil predchádzajúci postup a v tejto faktúre opäť uviedol množstvo dodanej štiepky v súlade s predloženým vyúčtovaní od odporcu, ktoré uviedol vo „Vyúčtovaní III“ a následne v tabuľke „Vyúčtovaní I,II,III“, z ktorej je zrejmé, že bolo potrebné dofaktúrovať množstvo dodanej štiepky v objeme 1558,75 prm, čo navrhovateľ vo faktúre č. 200750014 aj spravil.

Súd má za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená dohoda o postupe pri určovaní množstva dodanej štiepky, tak ako to tvrdí odporca, pričom navrhovateľ sám túto dohodu pri vyhotovovaní faktúr rešpektoval a nikdy ju nenamietal. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia, že fakturácia sa mala uskutočňovať na základe údajov v dodacích listoch nepodporil žiadnym hodnoverným dôkazom. Súd poukazuje predovšetkým na postup navrhovateľa pri

vyhotovované jednotlivých faktúr, keď množstvo štiepky uvedené vo faktúrach sa ani v jednom prípade nezhoduje s údajmi uvedenými na dodacích listoch, pričom ale údaje na faktúrach sú v dvoch prípadoch zhodné s údajmi predloženými odporcom.

Následne sa súd zaoberal spornou faktúrou č. 200750024. Odporca namietal, že množstvo dodanej štiepky uvedené na tejto faktúre nerešpektuje predchádzajúcu dohodu medzi účastníkmi a teda toto množstvo nezodpovedá skutočnosti.

Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedeného má súd za preukázané, že množstvo štiepky uvedené na tejto spornej faktúre je v rozpore s dohodou účastníkov o spôsobe fakturácie. Navrhovateľ pri vystavovaní tejto faktúry nerešpektoval vzájomnú dohodu s odporcom a tiež v rozpore so svojím vlastným predchádzajúcim postupom pri vystavovaní faktúr postupoval podľa údajov uvedených v dodacích listoch. Súd preskúmal dôkazy predložené obidvomi stranami a poukazujúc aj na skutočnosti uvedené v odpore navrhovateľa dospel k nasledujúcemu záveru: množstvo štiepky vyrobené navrhovateľom a odvezené v období od júna 2007 do 30. augusta 2007 bolo na základe údajov poskytnutých konečným odberateľom odporcu, ako aj na základe údajov uvedených v príslušných CMR, riadne vyfakturované navrhovateľom faktúrami č. 200750007, 200750009 a 200750014 a tieto faktúry boli odporcom riadne uhradené, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady. Nevysporiadanými zostali však záväzky zo štiepky odvezenej konečným odberateľom v období od 31.08.2007 do novembra 2007. Podľa predložených dokladov bolo odvezené nasledovné množstvo štiepky: CMR XXXXXXXX zo dňa 31.08.2007 - objem štiepky 87 prm, CMR č. XXXXXXX zo dňa 31.08.2007 - objem štiepky 83 prm, rakúska CMR zo dňa 31.08.2008 - objem štiepky 85 prm, CMR č. XXXXXXX. zo dňa 03.09.2007 - objem štiepky 90 prm, CMR č. XXXXXXX zo dňa 13.11.2007 - objem štiepky 74 prm a CMR č. XXXXXXX zo dňa 03.09.2007 - objem štiepky 90 prm, pričom súd dáva do pozornosti, že tento nákladný list sa medzi predloženými dôkazmi odporcom nenachádza, avšak odporca ho sám vo svojom odpore uvádza a zároveň túto dodávku preukazuje potvrdením od konečného odberateľa dřevošrot, a.s.. Súd následne preskúmal „Vyúčtovania I, II, III“ vystavené odporcom, kde sú uvedené príslušné čísla CMR a ako aj údaje o dodávke štiepky v príslušnom objeme konečnému odberateľovo a zistil, že vyššie uvedené CMR sa v týchto vyúčtovaniach nenachádzajú, a teda je zrejmé, že odporca za tieto dodávky štiepky neuhradil navrhovateľovi dohodnutú cenu za vykonané dielo, ktorá predstavuje výšku 4 eurá za 1 prm. Pri súčte objemov štiepky uvedených na týchto dokladov súd zistil, že odporca neuhradil navrhovateľovi cenu za 511 prm štiepky, čo pri dohodnutej cene 4 eurá za 1 prm predstavuje sumu 2.044 eur.

Na základe vyššie uvedeného, teda súd rozhodol tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.044 eur za 511 prm štiepky.

Súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania, nakoľko faktúra č. 200750024 bola vystavená v rozpore s dohodou uzatvorenou medzi účastníkmi, a teda údaje v nej uvedené nezodpovedali skutočnému stavu, z čoho vyplýva, že odporca sa neuhradením tejto faktúry nemohol dostať do omeškania s plnením dlhu, i keď záväzky medzi nimi neboli úplne uhradené. Navrhovateľ tým, že prestal s odporcom spolupracovať pri vyúčtovaní, znemožnil vystavenie riadnej faktúry, ktorá by bola v súlade s predchádzajúcou praxou ustálenou medzi účastníkmi konania. Nakoľko až súd rozhodol o tom, akú sumu je odporca povinný navrhovateľovi uhradiť, nemohol sa odporca dostať so zaplatením dlžnej sumy do omeškania.

Spornou medzi účastníkmi konania bola aj faktúra č. 200750025 zo dňa 17.10.2007, znejúca na sumu 342,70 eur, ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi náklady na prepravu strojového zariadenia. Navrhovateľ vo svojich vyjadrenia uviedol rôzne dôvody, ktoré mali preukázať oprávnenosť jeho pohľadávky. V návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že náklady na prepravu zariadenia si uplatňuje titulom vzniknutej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku predčasným ukončením spolupráce s odporcom. V ďalších vyjadreniach navrhovateľ uviedol, že odporca nebol schopný zabezpečiť drevnú hmotu potrebnú na výrobu štiepky, čím hrozilo riziko vzniku prestojov a ekonomickým škodám na strane navrhovateľa. Aby navrhovateľ zabránil väčším škodám bol nútený previesť strojové zariadenia, čím mu vznikli náklady, ktoré by mu inak pri dodržaní podmienok zo strany odporcu neboli vznikli. Vo vyjadrení z 25.02.2010, navrhovateľ poukazuje na výkladové pravidlá a prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli. Teda keď odporca znášal a aj uhradil náklady na prepravu stroja do Malaciek, je povinný znášať aj náklady na spätnú prepravu tohto stroja, pretože sám spôsobil to, že navrhovateľ nemohol vyrobiť také množstvo štiepky, ktoré si odporca u neho objednal, písomnými

objednávkami, pre nedostatok súčinnosti odporcu, ktorý nebol schopný zabezpečiť plynulý prísun vstupného materiálu - korene stromov.

Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach nesúhlasil s povinnosťou uhradiť náklady na prepravu strojného zariadenia. Svoje tvrdenia odôvodnil tým, že medzi ním a navrhovateľom nebola nikdy žiadna písomná dohoda o tom, kto bude znášať náklady na prepravu. Odporca uvádza, že pôvodná ústna dohoda medzi ním a navrhovateľom bola taká, že navrhovateľ si sám bude znášať náklady na prepravu, avšak následne v rozpore s touto dohodou vystavil odporcovi faktúru na uhradenie nákladov na prepravu stroja do Malaciek. Odporca uviedol, že túto faktúru uhradil aj keď bola v rozpore s tým, čo sa pôvodne dohodlo. Nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa, že k predčasnému ukončeniu spolupráce došlo v dôsledku porušenia zmluvných povinností z jeho strany, keď nedokázal zabezpečiť vstupný materiál potrebný na výrobu štiepky. Odporca vo svojich vyjadreniach uviedol, že spolupráca bola ukončená zo strany navrhovateľa, ktorý uviedol, že musí vykonať objednávku vo Zvolene, a preto previezol stroj späť do Zvolena, pričom sa mali dohodnúť tak, že za dva týždne sa vráti do Malaciek a v spolupráci pokračovať. Odporca sa vyjadril, že navrhovateľ sa mu už potom ako odišiel neozval, pričom asi za mesiac zistil, že navrhovateľ je so strojom späť v Malackách, pričom vykonáva prácu pre konkurenčnú spoločnosť. Z týchto dôvodov odporca odmieta uhradiť náklady na prepravu stroja, ktoré vznikli navrhovateľovi.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno v otázke povinnosti odporcu uhradiť vzniknuté náklady na prepravu. Súd poukazuje predovšetkým na to, že navrhovateľ sa nemôže dovolávať zaužívanej praxe medzi zmluvnými stranami, nakoľko preprava stroja prebehla len raz, a preto nie je možné hovoriť o zaužívanej praxi. Z toho dôvodu, nie je možné vyvodiť povinnosť odporcu uhradiť náklady na prepravu stroja z Malaciek do Zvolena len základe toho, že odporca uhradil prepravné náklady zo Zvolena do Malaciek. Dožadovanie sa uhradenia prepravných nákladov bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, len na základe toho, že odporca už predtým tieto náklady uhradil, by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd poukazuje predovšetkým na to, že navrhovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by k ukončeniu spolupráce došlo zavinením zo strany odporcu, a že mu týmto bola spôsobená škoda v podobe prepravných nákladov. Súd je toho názoru, že aj v prípade žeby k ukončeniu spolupráce došlo zavinením zo strany odporcu, absentuje tu príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou, a to z toho dôvodu, že prepravné náklady by navrhovateľovi vznikli aj po riadnom ukončení spolupráce s odporcom, nakoľko nie je možné predpokladať, že navrhovateľ by mal strojové zariadenie u odporcu umiestnené po celú dobu jeho prevádzkyschopnosti. Po ukončení spolupráce by navrhovateľ musel toto zariadenie prepraviť na iné miesto, takže aj v tomto prípade, by mu vznikli prepravné náklady. Teda tieto náklady by navrhovateľovo vznikli aj keby nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu. Súd má zato, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal porušenie zmluvných povinností zo strany odporcu a taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že návrh v časti istiny vo výške 4.273,23 eur ako aj v časti úrokov z omeškania zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a nakoľko obidvaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.