Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/349/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. 1, B., proti odporkyni: T. X., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. 1, B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo K. X., nar. XX.XX.XXXX a T. X., rod. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev F. úradu B. - J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XXX, r o z v á d z a .

Maloletý Z. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2012 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, maloletého syna pochádzajúceho z manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otec sa zaviaže prispievať na jeho výživu sumou 75,- eur; alternatívne ak budú žiť v jednej domácnosti navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým že ho budú obaja zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom navrhovateľ bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne.

Návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo je v kríze už niekoľko rokov, pričom neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia spolu nehospodária, netrávia spoločne voľný čas, komunikujú navzájom iba výnimočne a to iba o záujmoch ich spoločného maloletého syna.

Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila avšak medzi účastníkmi zostala sporná otázka ďalšej starostlivosti o maloletého. Odporkyňa súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

otca a ona sa zaviaže prispievať na jeho výživu sumou 130 eur. S takýmto zverením však nesúhlasil otec na základe rozhovoru s maloletým, ktorý do budúcna plánuje zostať s matkou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, čítaním listinných dôkazov založených do spisu a to rodným listom maloletého, detí, sobášnym listom účastníkov, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, ako aj ďalším na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom, z čoho zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 24.09.1983. Z manželstva pochádzajú dve deti, z toho jedno už plnoleté - syn L. X., narodený XX.XX.XXXX a maloletý Z. X.. Spoločné bydlisko účastníkov je naďalej na adrese H. 1, B., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu podľa

Závažné problémy v manželstve sa vyskytli už pred narodením druhého dieťaťa, keď odporkyňa navrhovateľovi vyčítala jeho mimomanželské vzťahy a vytýkala mu, že sa chodí zabávať s priateľmi. Navrhovateľ takýto spôsob života nezlučiteľný s harmonicky fungujúcim manželstvom, ktorý nepoprel, odôvodňoval verbálne prezentovanou averziou odporkyne voči jeho osobe. Odporkyňa sa stara o deti, ktorým aj varila a popri nich prala veci aj navrhovateľovi, ale inak robil sám všetky domáce práce a tiež 25 rokov platil všetky náklady na domácnosť. Zapájanie sa navrhovateľa do domácich prác odporkyňa vnímala ako dobrovoľné, keďže bol na to zvyknutý už pred uzavretím manželstva. Navrhovateľ potvrdil, že sa s manželkou vzájomne popudzovali a tiež to, že bol voči nej často agresívny a to dokonca aj bez jej predchádzajúcej provokácie. Definitívny rozvrat v ich manželstve nastal asi pred 4 rokmi, keď na odporkyňu v skrate fyzicky pod vplyvom alkoholu zaútočil tak, že následkom poranenia zostala 3 týždne práceneschopná. Odporkyňa na navrhovateľa podala trestné oznámenie, ktoré však napokon stiahla, aby navrhovateľ nemusel ísť do väzenia. Hoci navrhovateľ prejavil ľútosť, odporkyni aj jej rodičom sa ospravedlnil, ich vzťahy sa po tomto incidente už nepodarilo zlepšiť. Odporkyňa skutočnosť, že napriek dlhoročnému nedobrému spolužitiu nepožiadala o rozvod, odôvodňovala záujmom detí. Aktuálne spolu viac menej nekomunikujú, pričom ich vzťahy sú značne vyhrotené.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákona o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V danom prípade súd zistil, že manželstvo účastníkov, ktoré je v dlhodobej kríze ku dňu vyhlásenia rozsudku po dobu minimálne 4 rokov je definitívne rozvrátené, keď z výpovedí účastníkov je zrejmé, že medzi účastníkmi nedochádza už po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnej úcte,

pomoci a vernosti, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo, keď navrhovateľ prejavoval odporkyni nepochopenie v čase, kedy sa na uspokojovaní potrieb rodiny podieľala predovšetkým starostlivosťou o deti, z jeho strany dochádzalo v dôsledku vzájomného nepochopenia a konfliktov k opakovanému porušovaniu manželskej vernosti a tiež fyzickému násiliu voči odporkyni, často pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia vzhľadom na hĺbku narušenia vzťahov účastníkov nie je reálna. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťa a to predovšetkým s prihliadnutím na jeho vek a tiež skutočnosť, že účastníci svojim aktuálnym vzájomne negatívnym vzťahom nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval predovšetkým povahový a názorový nesúlad účastníkov, následné zásadné komunikačné problémy partnerov, mimomanželské pomery odporcu a jeho neprimerané hrubé správanie voči odporkyni.

Podľa je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).

Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V posudzovanom prípade súd zistil, že maloletý Z. navštevuje bulharské gymnázium, s čím sú spojené iba náklady na školské pomôcky a ZRPŠ na začiatku roka, ktoré uhrádzal otec. Inak sú náklady na výživu maloletého bežné, primerané veku. Záujmovým aktivitám sa nevenuje. Je alergik, pravidelne ale lieky neberie.

Navrhovateľ pracuje ako živnostník. Jazdí pre inú firmu na kamióne do zahraničia a to zvyčajne každé dva týždne, načo je týždeň doma. Zvyčajne si príjem za takúto zákazku vo výške 535 eur vrátane diét delia dvaja. V daňovom priznaní za r. 2011 vykázal príjmy vo výške 8.903,10 eur, výdavky vo výške 5.069,32 eur a daňový základ vo výške 3.833,78 eur., za r. 2012 príjmy vo výške 4.397,50 eur, výdavky vo výške 2.894,59 eur a základ dane vo výške 1.502,92 eur. Synovi platí všetky náklady spojené s návštevou školy, platí mu 8 eur mesačne na telefón a 10 eur týždenne vreckové. S odporkyňou aktuálne uhrádzajú rovnomerne všetky náklady na bývanie (striedajú sa každý druhý mesiac) a to 273 eur na zálohy na bývanie, 42 eur na elektriku a 5 eur na SIPO. Okrem toho výlučne odporkyňa uhrádza 42 eur mesačne na UPC vrátane internetu. Odporkyňa pracuje v spoločnosti Segum - trade, s.r.o. ako predajca nábytku. Od novembra 2012 do októbra 2013 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške cca 750 netto.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletých detí vo svojom konečnom vyjadrení navrhla súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca v súlade s jeho návrhom vo výške 150 eur, ktoré sa javí byť primerané potrebám maloletého, keďže rodičia žijú naďalej v jednom byte, kde si rovnomerne delia náklady spojené s jeho užívaním.

Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, aj s prihliadnutím na postoj otca, ktorý prezentoval vôľu maloletého, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, keď mal za to, že takto budú najlepšie vzhľadom na formu práce otca zabezpečené záujmy dieťaťa. Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal na oboch rodičov, keďže v konaní neboli preukázané žiadne tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby bol navrhovateľ vo výkone jeho rodičovských práv obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený (§§ 28 a 38 ZoR), keďže nebolo prezentované, že by sa bol neprimeraného správania dopúšťal voči synovi.

Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, pri určovaní výšky výživného zo strany otca súd vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb maloletého. Súd zohľadňoval primerané výdavky spojené s jeho výživou (strava, nevyhnutná lekárska starostlivosť, lieky, resp. výživové doplnky, ošatenie, hygiena, kultúrne vyžitie, telefón). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uhrádzaním polovice nákladov na bývanie si otec časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému plní aj vo forme takéhoto plnenia, keď náklady na bývanie je potrebné jednoznačne zahrnúť do odôvodnených potrieb dieťaťa spojených s jeho výživou. Okrem toho súd vychádzajúc zo stavu v

čase rozsudku musel zohľadniť aj ďalšie plnenia zo strany otca, ktorý maloletému uhrádza náklady spojené s návštevou školy, telefón a poskytuje mu vreckové na zabezpečovanie jeho záujmov. Otcom navrhovaná suma 150 eur sa týchto okolností javí ako primeraná ostatným potrebám maloletého, keď súd musí zohľadňovať aj finančný podiel matky na výžive dieťaťa, keď vzhľadom na jeho vek už nemožno zohľadniť kompenzovanie jej povinnosti osobnou starostlivosťou. Napriek príjmom vykazovaným v daňových priznaniach súd zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov považoval za približne rovnaké. Časť výdavkov na výživu maloletého je tiež pokrytá rodinnými prídavkami, ktoré už teraz poberá matka.

V rozhodnutí o rozvode súd neupravil styk rodičov s maloletým nakoľko rodičia v konaní výslovne uviedli, že tento žiadajú neupraviť.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.