Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14P-115-2011.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Subarea
14P/115/2011
Rozhodnutie
X. súd Z., sudca A.. N. U., vo veci starostlivosti o maloletého B. C., nar. XX.XX.W., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom W. práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov matky M. C., rod. E., nar. XX.X.W., trvale bytom U. nad R., Q. XX/XX, t. č. bytom Z., H. F. XX, zastúpenej advokátom Z.. Z. S., advokátska kancelária so sídlom N. E. XX, Z. a otca F. C., nar. XX.XX.W., bytom N. E., L. II. W./X o určenie spätného výživného takto
rozhodol:
K. návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
T. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Z. sa podaným návrhom došlým súdu dňa X.XX.W. domáhala, aby súd určil otcovi výživné za obdobie od novembra W. do rozvodu manželstva č.k. W./XX/W. a to XX.X.W., pričom poukázala na skutočnosť, že v rozsudku uviedla, že manžel odišiel zo spoločnej domácnosti v novembri W. sa odsťahoval do garsónky vo N. E. a o dieťa sa nestaral, nenavštevoval ho, neprispieval na jeho výživu a nepodieľal sa nijakým spôsobom na jeho výchove. T. uviedla, že sudca, ktorý ich rozvádzal, mal túto skutočnosť vziať na vedomie a určiť spätné výživné, pretože maloletý syn B. C. míá na to plné právo. Z toho dôvodu žiadala súd, aby zaviazal otca prispievať za toto obdobie na výživu maloletého syna.
X. s návrhom nesúhlasil, podotkol, že je to zmätočný návrh, nakoľko mala si to riešiť v čase, kedy to bolo aktuálne, nie je možné riešiť X roky, prípadne X a pol roka po tom, čo súd manželstvo rozviedol, neuplatnila si zákonný nárok, preto žiadal, aby súd tento nárok v celom rozsahu zamietol.
K. vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Q. X. súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XXC/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletý B. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného po 100 Eur mesačne a styk bol upravený neobmedzene.
Z výpovede matky súd zistil, že na manžela podala trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti už v roku 2011, v roku 2007 od nich odišiel, nevedela, kde sa vlastne nachádza. Zistila to až v roku 2008, nepamätala si presne, kedy v roku 2008 jej niekto povedal, že otec má garsónku niekde oproti polície, kde za ním išla a zistila, že sa tam nachádza, vtedy ho požiadala, aby sa o maloletého staral, aby ho navštevoval a aby naňho platil výživné. Nevedela v tom čase možností podať návrh na určenie výživného, preto ho tomto čase nepodala. Je pravdou, že neznalosť zákona neospravedlňuje. V roku 2008 podala návrh na rozvod manželstva, v skutočnosti, že mala nárok na výživné sa dozvedela
od jedného policajta, ktorý jej povedal, že keď jeden z rodičov opustí spoločnú domácnosť, ten druhý má nárok na vyživovaciu povinnosť. Časový horizont neuviedol, ale povedal, že ako má jeden z rodičov opustiť domácnosť, je povinný starať sa taktiež o dieťa tak ako jeho matka. Preto dala žiadosť od novembra 2007 na výživné, keď odišiel v júni 2007 do r. 2011 teraz nevie uviesť. V uvedenom období všetko zabezpečovala sama zo svojho príjmu, nakoľko v tom čase podnikala. Nehnuteľnosti, ktoré spolu nadobudli aj s manželom boli odpredané.
Otec k výpovedi matky uviedol, že sa nezakladajú na pravde. Z výpovede otca súd zistil, že nesúhlasí s určením výživného na čas do rozvodu, keďže navrhovateľka nebola znalá práva, mala si to upraviť v konaní o úprave rodičovských práv a povinností podľa jeho vedomostí tak ako sa v návrhu píše, pri rozvode manželstva sa sudca nezaoberal spätným výživným, ale riešil výživné na čas po rozvode. To, že ona si to neuplatnila vtedy, kedy mala, tak to je jej problém. S týmto nesúhlasil. Nebol ochotný zaplatiť nijaké finančné prostriedky, pretože jej nebránila žiadna vážna prekážka, aby si podala tento návrh na určenie výživného v čase, keď nežili v spoločnej domácnosti, kedy ona v podstate sa chcela domáhať týchto finančných prostriedkov. Stále býva na Slovensku, stále mala vedomosti o jeho byte, kde vie, kde pracuje, čo robí, takže nemôže namietať, že jej bránila nejaká vážna prekážka, aby si tento nárok uplatnila skôr. Momentálne je nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Nemohol vykonávať ani žiadnu podnikateľskú činnosť kvôli svojim zdravotným problémom. Žiadny nárok neuznal, nebol ochotný žiadne finančné prostriedky spätne za roky 2007,2009 uhradiť, nakoľko na určenie výživného za toto obdobie nemá žiadny právny nárok. Podotkol, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v novembri 2007, dovtedy stále žili v spoločnej domácnosti, pričom išla pracovať do Holandska.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že požiadavka matky na zaplatenie výživného spätne za obdobie od novembra 2007 do 23.7.2009 nie je opodstatnená, tento návrh bol podaný po lehote v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kde výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody, hodné osobitého
zreteľa. V danom prípade bolo preukázané výpoveďami matky, ako aj otca, že nie sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa na to, aby bolo priznané výživné spätne, boli upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu rozsudkom o rozvode manželstva, kde súd manželstva dňa 17.6.2009 rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode manželstva. Matke nebránila žiadna závažná prekážka na to, aby si podala návrh v dobe, kedy už s otcom maloletého dieťaťa už nežili v spoločnej domácnosti, taktiež ako aj sama vo svojej výpovedi uvádzala, že neznalosť zákona neospravedlňuje, je tu skutočnosť že to, že nevedela, že vtedy si má podať návrh preto, aby súd mohol rozhodovať spätne o výživnom a po rozvode manželstva súd nemôže riešiť výživné do rozvodu manželstva, pokiaľ tento návrh nebol podaný pred právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva. Taktiež nebolo matkou preukázané, žeby otec sa nachádzal na neznámom mieste, sama potvrdila, že zistila jeho adresu a v čase rozhodovania vedela, že kde sa otec maloletého dieťaťa nachádza, preto súd návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a trovy konania účastníkom nepriznal, pretože toto konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.