Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2649-2007.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/2649/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: 1.) V.. B. C., N.. XX.X.XXXX, D.. D.. D.. M. C., A. V. N. A., N.Á.. A. XX a 2.) V. C., A. V. N. A., N.. A. XX, proti povinnému: V. C., N.. X.X.XXXX, D..: XX.X.XXXX, W. A. V. N. A., A. XX, vedenej u JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32 ako náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, právneho nástupcu súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského pod sp. zn. EX 1697/07, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Konajúcemu súdu bol doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel po podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a to dňa 14.1.2009, o čom predložil súdu príslušný listinný doklad, nachádzajúci sa v jeho spise, čo súd preveril dotazom do dedičského registra tunajšieho súdu, pričom zistil, že dedičské konanie bolo ukončené zastavením konania pre nedostatok majetku uznesením sp.zn. 13D/58/2009 zo dňa 25.6.2009.
Podľa § 251 ods.4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Oprávnený a povinný musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania podľa prísl ust. OZ a procesnú spôsobilosť podľa § 19 a 20 O.s.p.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Predpokladom civilnoprocesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.
Podľa § 7 ods. 1 OZ, právna subjektivita fyzických osôb vzniká narodením. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na ust. § 579 ods. 1 OZ na osobu dlžníka. A takouto povinnosťou je i platenie výživného.
S poukazom na uvedené súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) exekúciu z dôvodu úmrtia povinného zastavil ako neprípustnú, tak ako je to uvedené v prvom výroku uznesenia, nakoľko smrťou povinného zanikla aj povinnosť platiť výživné, a preto ju nezastavil z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h), keďže bezprostrednou príčinou zastavenia exekúcie bol zánik povinnosti platiť výživné z dôvodu úmrtia povinného, nie skutočnosť, že povinný ako poručiteľ zomrel v priebehu konania bez zanechania majetku, na ktorú skutočnosť sa aplikuje § 57 ods. 1 písm. h).
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP platného ku dňu začatia exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Použitie ust. § 203 ods. 1 prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekúcia je zastavená, existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Použitie ods. 2 prichádza do úvahy pri zastavení exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného v rozsahu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to i v prípade úmrtia povinného, pokiaľ je dedičské konanie zastavené pre nedostatok majetku povinného ako poručiteľa.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného skúmal, či došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného v zmysle vyššie cit. ods. 1 a dospel k záveru, že tomu tak nebolo, pretože oprávnený nežiadal zastaviť exekúciu, ani túto skutočnosť (úmrtie povinného) nemohol jednak predpokladať, a hlavne, keďže vyživovacia povinnosť smrťou dlžníka zaniká, súd musí i z úradnej povinnosti exekúciu v každom prípade zastaviť.
Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 EP ods. 1, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné
zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - úmrtie povinného.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného taktiež skúmal, či došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného v rozsahu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom dospel k záveru, že v tomto prípade nebolo dôvodom zastavenia exekúcie úmrtie povinného ako nemajetného, nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že úmrtím povinného došlo k zániku jeho vyživovacej povinnosti a exekúcia sa z tohto dôvodu stala neprípustná, keďže ani v rámci prípadného dedičského konania nemôže záväzok viazaný výlučne na osobu povinného prejsť na žiadneho z dedičov, a preto by sa v exekúcii nemohlo pokračovať ani s prípadnými dedičmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 58 ods. 6 v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s § 243b ods. 3 z.č. 299/2013 Z.z.)