Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/374/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Plynroz, a.s. Sobrance, so sídlom Kúpeľská 66, Sobrance, IČO: 00 594 482, právne zast. advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti povinnému: Z.. R. R. - T., miestom podnikania M.N. X, J., IČO: 17 194 415, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Klaudiou Gilániovou pod č. Ex 10/2011, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Slobody 7, Michalovce, o vymoženie 4.183,42 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. -33 zo dňa 1.8.2012, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinného zaväzuje nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 98,82 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Klaudii Gilániovej trovy exekúcie vo výške 47,49 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd vydal dňa 22.6.2011 poverenie č. 5807 066906* pre súdnu exekútorku JUDr. Klaudiu Gilániovú na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 21.12.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.5.2011.

Súdna exekútorka predložila súdu dňa 10.8.2011 oznámenie povinného, v ktorom uviedol, že uhradil pohľadávku oprávnenému, a preto je exekúcia neoprávnená, nakoľko zanikol nárok na vymáhanie pohľadávky. Právny zástupca oprávneného uviedol, že povinný uhradil na účet oprávneného vymáhanú istinu vo výške 4.183,42 Eur ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a z uvedeného dôvodu požiadal súdnu exekútorku listom zo dňa 9.8.2011 o ďalšie vykonávanie exekúcie len čo do príslušenstva pohľadávky. Následne dňa 23.8.2011 povinný uhradil na účet právneho zástupcu oprávneného aj príslušenstvo pohľadávky v sume 845,20 Eur. Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie prvostupňový súd rozhodol podľa ust. , , a Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal povinného. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej výške 47,49 Eur v súlade s ust. , a č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ""). Nepriznal jej odmenu v zmysle ust. a , pretože povinný uhradil vymáhanú istinu ešte pred začatím exekúcie a príslušenstvo pohľadávky povinný uhradil dobrovoľne prevodom na účet právneho zástupcu oprávneného. Keďže došlo k dobrovoľnému uhradeniu vymáhanej pohľadávky, súd prvého stupňa konštatoval, že súdna exekútorka nemá nárok na odmenu vo výške 20 % z výšky vymoženej pohľadávky.

Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní a za zisťovanie bydliska povinného, pretože tieto úkony neboli súdu preukázané a ani nevyplývajú z exekútorského spisu. Priznal jej však paušálnu odmenu za ostatné úkony uvedené v špecifikácii trov exekúcie spolu vo výške 33,19 Eur podľa . Ďalej jej nepriznal náhradu za stratu času podľa ust. , pretože súdna exekútorka nepreukázala, že úkony uvedené v špecifikácii trov exekúcie vykonávala v mieste, ktoré nie je sídlom jej exekútorského úradu alebo kancelárie. Taktiež jej nebola priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 46,28 Eur, ale iba vo výške 14,30 Eur, ktoré pozostávajú z poštovných výdavkov vyplývajúcich z exekučného spisu (11 x 1,30 Eur).

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka z dôvodov podľa , a . a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil ho tak, že povinného zaviaže zaplatiť súdnej exekútorke odmenu vo výške 502,86 Eur a trovy exekúcie vo výške 47,49 Eur. Vytkla súdu prvého stupňa, že v konaní došlo k vadám v zmysle ust. , t. j. právo na riadne odôvodnenie rozsudku, na čo musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Čiže povinnosťou prvostupňového súdu bolo svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené v cit. ustanovení , lebo inak je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva účastníka konať. Ďalej poukázala na nesprávny postup súdu prvého stupňa pri hodnotení exekučného konania, nakoľko ho sústredene nevyhodnotil v celom kontexte explicitne vydeklarovaných efektívnych faktov. Zdôraznila, že celé súdne konanie je vo veci vedenia exekučného konania a tým výkonu rozhodnutia pre vymoženie sumy 4.183,42 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, urobil mylnú aplikáciu právnej normy na zistený skutkový stav, pričom citovala ust. Exekučného poriadku a ust. . Podotkla, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne zo strany oprávneného a súdny exekútor po obdŕžaní poverenia na vykonanie exekúcie vo veci výkonu rozhodnutia vykonal procesné úkony v zmysle EP a následne upustil od vykonania exekúcie podľa ust. EP, a preto si súdna exekútorka uplatnila odmenu z vymoženej istiny vo výške 4.183, Eur, z toho 20 % = 836, Eur a z vymoženého príslušenstva v sume 845,20 Eur, z tohto 20 % = 169,04 Eur, spolu výška odmeny je 1.005,72 Eur a z toho iba 50 % = 502,86 Eur. V závere odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že sa mal sústredenejšie zaoberať skutkovým stavom, ktorý vyplýva z doloženého spisu a vec správne právne posúdiť, čo sa nestalo.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Odvolaniu súdnej exekútorky proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ""), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je čiastočne dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku ( ).

Z obsahu odvolania súdnej exekútorky odvolania vyplýva, že odvolanie sa týka len trov exekúcie, a preto v danej právnej veci pristúpil odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia len v časti týkajúcej sa trov exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 15.2.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn.

zo dňa 21.12.2010. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5807 066906* dňa 22.6.2011. Písomným podaním zo dňa 5.8.2011 doručeným súdnej exekútorke dňa 8.8.2011 podal povinný námietky proti exekúcii z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená dňa 22.12.2010 a priložil aj výpis z účtu, čo oznámil Okresnému súdu Michalovce aj advokátovi JUDr. Kizivatovi. Na základe uvedeného považuje exekúciu za neoprávnenú.

Právny zástupca oprávneného písomným podaním zo dňa 9.8.2011 požiadal súdnu exekútorku o ďalšie vykonávanie exekúcie proti povinnému len čo do príslušenstva súdom priznanej pohľadávky, nakoľko mu bolo oprávneným dňa 1.8.2011 oznámené, že povinný dňa 22.12.2010 uhradil vymáhanú istinu vo výške 4.183,42 Eur. Zároveň požiadal aj o úpravu (zníženie) trov súdnej exekútorky s ohľadom na inú výšku vymáhanej pohľadávky. Ďalším písomným podaním zo dňa 26.8.2011 oznámil súdu, že príslušenstvo k pohľadávke v plnej výške, t. j. v sume 845,20 Eur povinný uhradil na jeho účet dňa 23.8.2011, čím je pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom plne vysporiadaná.

Dňa 7.9.2011 súdna exekútorka zaslala súdu spisový materiál k rozhodnutiu o námietkach proti exekúcii s vyjadrením, že námietky povinného považuje za neopodstatnené, nakoľko povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal vysporiadanú pohľadávku v plnej výške a zároveň súdny exekútor bol oprávneným oboznámený o úhradách istiny a príslušenstva 6 mesiacov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný listom zo dňa 13.1.2012 oznámil súdu prvého stupňa, že nepodáva námietky, ale len vyjadrenie o tom, že navrhovateľovi vyplatil istinu aj príslušenstvo pohľadávky a k návrhu na vykonanie exekúcie došlo omylom. Keďže exekúcia bola plne vysporiadaná, právny zástupca oprávneného požiadal súdnu exekútorku písomným podaním zo dňa 13.1.2012, aby pri vyčísľovaní trov exekúcie vychádzala len zo sumy príslušenstva (a nie aj istiny, nakoľko na túto sumu bola exekúcia podaná nedôvodne), s prihliadnutím na dobrovoľnú úhradu zo strany povinného.

Listom zo dňa 27.7.2012 súdna exekútorka navrhla, aby v prípade, ak súd vyhovie námietkam povinného a dôjde k zastaveniu exekúcie, súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Priložila aj špecifikáciu trov exekúcie v zmysle a nasl. Exekučného poriadku a , a , v celkovej výške 1.135,28 Eur.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa a , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa ust. , ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho

odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa ust. č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len ""), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16).

Podľa , odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura (ods. 1). Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (ods. 2). Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté (ods. 3).

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Po preskúmaní trov exekúcie priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že odvolanie súdnej exekútorky je sčasti dôvodné.

K námietke súdnej exekútorky týkajúcej sa vymáhanej istiny 4.183,42 Eur odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto istina bola povinným uhradená ešte pred začatím exekučného konania dňa 22.12.2010, t. j. pred 15.2.2011, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť vyplýva nielen z písomných vyjadrení právneho zástupcu oprávneného, ale aj z výpisu z účtu predloženého povinným súdu dňa 8.8.2011. V tomto prípade išlo o dobrovoľné plnenie povinného pred začatím samotného exekučného konania, o ktoré sa súdna exekútorka nepričinila, a preto na plnení istiny nemôže mať súdna exekútorka žiaden podiel. Čiže v tomto prípade výška istiny nepatrí do základu na určenie odmeny súdneho exekútora, ktorým je v zmysle ust. výška vymoženej pohľadávky.

Dôvodná je však námietka v časti odmeny týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky v sume 845,20 Eur, k úhrade ktorej došlo dňa 23.8.2011, t. j. po začatí exekučného konania. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke udelené dňa 22.6.2011 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.7.2011. Zaplatenie príslušenstva istiny dňa 23.8.2011 už nemožno považovať za dobrovoľné plnenie povinného, keďže povinný príslušenstvo pohľadávky uhradil až po tom, čo sa dozvedel, že je proti nemu vedená exekúcia. Z tohto dôvodu odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa do základu na určenie odmeny súdnej exekútorky zahrnul príslušenstvo pohľadávky v plnej výške, t. j. 845,20 Eur.

Odmena súdneho exekútora je v zmysle určená ako 20% zo základu na jej určenie, teda z vymoženej pohľadávky, najmenej 33, eura a najviac 33 193, eura. V prípade, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa Exekučného poriadku, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 ( ).

Odvolací súd preto, na rozdiel od súdu prvého stupňa, priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 50 % z odmeny vypočítanej ako 20 % zo základu tvoriaceho vymožené príslušenstvo pohľadávky, t. j. 20 % zo sumy 845,20 Eur = 169,04 Eur, z toho 50 % predstavuje sumu 84,52 Eur.

Vzhľadom na to, že súdna exekútorka sa stotožnila s výškou náhrady hotových výdavkov v sume 14,30 Eur, ktorú tvorí poštovné (11 x 1,30 Eur) podľa ust. , odvolací súd jej ich priznal v rovnakej výške ako súd prvého stupňa. Keďže súdnej exekútorke bola priznaná odmena podľa ust. , nepatrí jej už odmena na základe ust. v sume 33, Eur, pretože by šlo o duplicitné priznanie odmeny.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. tak, že súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie spolu v celkovej výške 98,82 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 84,52 Eur podľa ust. a z náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 14,30 Eur podľa ust. .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. veta prvá tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich náhradu predložený nebol (ust. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.