Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-575-2012.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/575/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, proti povinným: X/ Q. S., K.. X.X.XXXX, O. S. X, S., X/ U. S., K.. XX.X.XXXX, O. S. X, S., vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márii Hlavňovej, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, Košice, pod sp. zn. Ex 1192/2006, o vymoženie 6.381,36 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 49Er/2516/2006-43 zo dňa 11.10.2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, Košice, priznal trovy exekúcie vo výške 45,88 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 49Er/2516/2006-32 zo dňa 16.4.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a ďalším vykonaním exekúcie v predmetnej veci poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú.
V súvislosti so zmenou súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodoval o trovách pôvodného súdneho exekútora, ktorému priznal náhradu trov exekúcie vo výške 45,88 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. č. 288/1995 Z. z. platnej ku dňu začatia exekučného konania) v sume 19,92 Eur (za úkony: vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - mzda, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - mzda, vypracovanie exekučného príkazu - mzda), z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) vo výške 9,96 Eur (za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa povinného), z náhrady hotových výdavkov v sume 8,35 Eur (poštovné) a z DPH vo výške 7,65 Eur. Keďže v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie a v budúcnosti môže nastať situácia, za ktorej bude musieť uhrádzať trovy exekúcie oprávnený, súd prvého stupňa v uznesení nerozhodol o tom, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, ale určil len ich výšku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby sudca rozhodujúci o odvolaní preskúmal výšku trov uplatnených súdnym exekútorom a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Oprávnený mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Poukázal na to, že vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie
je administratívnym úkonom, ktorý bezprostredne nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, preto súdnemu exekútorovi odmena za tento úkon nepatrí. Rovnako mu nepatrí ani osobitná odmena za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (mzda), vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (mzda) a vypracovanie exekučného príkazu (mzda) z dôvodu, že ide o úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou a ich náhrada aj hodinovou odmenou nie je prípustná. Nesúhlasil ani s nákladmi vynaloženými na doručovanie zásielok, keďže oprávnený si preberal zásielky u súdneho exekútora osobne.
Ďalej oprávnený uviedol, že súdnemu exekútorovi bol poskytnutý preddavok na trovy exekúcie vo výške 2.400,- Sk (79,67 Eur), ktorý by mal byť použitý na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky. Oprávnený by sa stotožnil s priznaním paušálnych úkonov v celkovej výške 3 x 3,32 Eur + 20 % DPH, avšak s prihliadnutím na už poskytnutý preddavok predmetná suma už v celom rozsahu súdnemu exekútorovi uhradená bola. Preto vyúčtovanie súdneho exekútora považuje za neoprávnené a neúčelné. Oprávnený ďalej predpokladal, že je možné, že si súdny exekútor ponechal z celkovej vymoženej sumy predčasne odmenu podľa ust. § 16 ods. 1 vyhlášky a následne si uplatnil odmenu aj podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ktorá mu v takomto prípade nepatrí. Žiadal, aby súd preveril skutkový stav veci a vyzval súdneho exekútora na preukázanie, či si z vymoženej sumy neponechal jej časť na úhradu svojej odmeny.
Povinní a ani pôvodný súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku pôvodného súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").
Exekučnými titulmi v konaní sú platobné rozkazy Okresného súdu Košice II, a to sp. zn. 1Ro/6006/1999 zo dňa 20.7.2000, ktorým bolo povinným uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 33.560,- Sk (1.113,99 Eur) s príslušenstvom a sp. zn. 52Ro/3780/2003 zo dňa 13.2.2004, ktorým bolo povinným uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 55.792,- Sk (1.851,96 Eur) s príslušenstvom. Na základe týchto exekučných titulov oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 4.9.2006 návrh na vykonanie exekúcie a súd prvého stupňa ho poveril vykonaním exekúcie poverením č. 5803 025739* zo dňa 25.9.2006.
Dňa 9.10.2006 pôvodný súdny exekútor vydal Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a dňa 4.1.2008 Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, ktorým poskytovateľovi iného príjmu povinného v 2. rade - Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, prikázal, aby po doručení tohto príkazu na vykonanie exekúcie vykonával z iného príjmu povinného určené zrážky a zrazené sumy vyplácal na účet súdneho exekútora vedený v P. banke Slovensko, a.s., pobočka Košice, číslo XXXXXXXXXX/XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXX. Uvedené príkazy boli Sociálnej poisťovni, ústrediu doručené dňa 12.10.2006 a dňa 7.1.2008.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ods. 9
tohto ustanovenia, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ust. § 14 vyhlášky v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
V posudzovanom prípade je nepochybné, že súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním o zmene exekútora, kedy sa trovy pôvodného súdneho exekútora vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Určenie odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravuje ust. § 14 až 16 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (či už ide o 20 % zo základu na jej určenie alebo 50 % z takto vypočítanej odmeny (§ 5 ods. 2 vyhlášky)), ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. To však neplatí v prípade, ak súdny exekútor vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z exekúcie, kedy mu patrí odmena vo výške 20 % z vymoženej pohľadávky.
Z exekučného spisu EX 1192/2006, a to predovšetkým z Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 9.10.2006 a z Exekučného príkazu zo dňa 4.1.2008, ako aj z oznámení a z avíz Sociálnej poisťovne, ústredia, vyplýva, že súdny exekútor pristúpil k vykonaniu exekúcie formou zrážok z iných príjmov povinného v 2. rade a v rámci tohto výkonu došlo k vymoženiu časti pohľadávky oprávneného. O ďalšom priebehu exekúcie sa však v exekučnom spise nenachádza žiadny záznam.
Uvedená skutočnosť je pritom okrem iného relevantná aj pre rozhodovanie o trovách súdneho exekútora. Totižto ak súdny exekútor v priebehu exekúcie vymohol aspoň časť pohľadávky oprávneného, potom súd prvého stupňa pri určovaní jeho odmeny mal postupovať podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky a vyčísliť jeho odmenu vo výške 20 % z vymoženej sumy.
Avšak v prípade, ak súdny exekútor v konaní nevymohol žiadne finančné prostriedky, potom je potrebné o jeho odmene rozhodnúť podľa ust. § 14 a § 15 vyhlášky. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky sú pritom taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového
spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené oprávnený v podanom odvolaní správne uviedol, že úkony vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu, nemožno odmeniť časovou odmenou, nakoľko ide o úkony "doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie", "doručenie príkazu na začatie exekúcie" a "doručenie exekučného príkazu", ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. Náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnutá do paušálnej odmeny a odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, resp. časovou odmenou aj paušálnou sumou, len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu činnosť súdneho exekútora.
Dôvodná je aj odvolacia námietka oprávneného pokiaľ ide o priznanie odmeny za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, nakoľko svojou povahou ide o administratívny úkon, náhrada za ktorý je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky), a teda osobitná odmena za jeho vykonanie súdnemu exekútorovi nepatrí.
Pokiaľ ide o výšku priznaného poštovného, v tejto časti je uznesenie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože súd prvého stupňa nekonkretizoval tieto poštové výdavky spôsobom, aby bolo možné určiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a posúdiť, či išlo o skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky, hoci mal k dispozícii exekučný spis, z ktorého túto skutočnosť bolo možné preveriť. Výška týchto hotových výdavkov (8,35 Eur) preto nemohla byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
Závažnejším nedostatkom je však skutočnosť, že napriek predloženému exekučnému spisu sa súd prvého stupňa riadne nezaoberal zistením relevantného skutkového stavu veci, a to otázkou, v akej výške súdny exekútor skutočne pohľadávku oprávneného v predmetnom konaní vymohol a či si z vymoženej sumy ponechal jej časť na úhradu vzniknutých trov exekúcie. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci ho v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu aplikovaniu právneho predpisu, a teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto súd prvého stupňa aj pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení vyzve pôvodného súdneho exekútora, prípadne v súčinnosti s platiteľom iných príjmov povinného v 2. rade, na preukázanie, akú časť pohľadávky oprávneného v konaní vymohol a ako s touto sumou naložil, teda koľko z vymoženej sumy poukázal oprávnenému. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách pôvodného súdneho exekútora s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.