Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/388/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: 1/ Across Investment Management, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 45, IČO: 35 946 466, 2/ Across Finance, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 45, IČO: 35 887 753, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou VALIŠ LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 45, IČO: 36 834 611 proti odporcovi: X. F., bytom v Bratislave, S. XX o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 23.10.2013 sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by šikanóznym spôsobom znefunkčňovalo alebo vytváralo zbytočné prieťahy v nasledovných stavebných konaniach:

1. Stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/G/XX/VL pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, SO 605 Úprava verejného osvetlenia stavebníka Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava vedené stavebným úradom Mestská časť Bratislava-Dúbravka, ako príslušným stavebným úradom I. stupňa , vrátane odvolacích konaní

2. Stavebné konanie č. J. Y. XXXXX/XXXX/XXXXXX-X pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, Križovatka Harmincova - Polianky, Úprava ul. Polianky, SO 204, SO 205, SO 206 a SO 403 stavebníka Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava vedené stavebným úradom Bratislava Hl. m. SR ako príslušným stavebným úradom pre miestne komunikácie I a II triedy, vrátane odvolacích konaní

3. Stavebné konania č. K. pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, stavebné objekty Y. XXX.XX, XXX.XX, XXX, XXX stavebníka Kaufland, Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava vedené Okresným úradom Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre vodné stavby, vrátane odvolacích konaní, vrátane odvolacích konaní

4. Stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/Ma pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, stavebné objekty Y. XXX, XXX, XXX, stavebníka Kaufland, Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava vedené stavebným úradom Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III a IV triedy a účelové komunikácie, vrátane odvolacích konaní

5. Stavebné konanie v súčasnosti bez spisového čísla pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, stavebné objekty Y. XXX/a stavebníka ISTROFINAL BB, s.r.o., Mydlárska 7/A, Žilina vedené stavebným úradom Mestská časť Bratislava- Dúbravka, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III a IV triedy a účelové komunikácie, vrátane odvolacích konaní, vrátane odvolacích konaní

6. Stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/VL pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, objekt Y. XXX - príprava územia stavebníka Kaufland, Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava vedené stavebným úradom Mestská časť Bratislava- Dúbravka, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom, vrátane odvolacích konaní

7. Stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/VL pre stavbu Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, stavebné objekty Y. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, R. XX stavebníka Kaufland, Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava vedené stavebným úradom Mestská časť Bratislava- Dúbravka, ako príslušným stavebným úradom I. stupňa, vrátane odvolacích konaní

a to najmä zdržať sa šikanózneho výkonu práva podávaním opravných prostriedkov proti rozhodnutiam kompetentných správnych orgánov rozhodujúcich v predmetnej veci.

Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodili tým, že dňa 17.12.2012 žalobca 1/ ako mandatár uzavrel so spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o., IČO: 46166033 so sídlom Mydlárska 7/A, 010 01 Žilina (pôvodne so sídlom M.R. Štefánika 32, 010 01 Žilina) zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 54635/L (ďalej len „ISTROFINAL BB, s.r.o.“) ako mandantom Mandátnu zmluvu (ďalej len „Mandátna zmluva“), v ktorej sa žalobca 1/ zaviazal, že pre spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. vykoná na vlastné náklady a nebezpečenstvo súbor činností - inžiniering a s tým spojenú organizačnú činnosť a obstará všetky požadované podklady nevyhnutné na realizáciu, umiestnenie a následnú výstavby „projektu Obchodného centra Kaufland Bratislava - Dúbravka“ (ďalej len „Projekt“) vrátane vonkajších zariadení, stavieb, ktorých realizácia je potrebná, nariadená rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo ktorej realizácia súvisí s realizáciou Projektu tak, aby sa dosiahol výsledok sledovaný Mandátnou zmluvou, ktorým je zabezpečenie splnenia všetkých povinností spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. vyplývajúcich z developerskej zmluvy uzavretej dňa 07.12.2010 (ďalej len „Developerská zmluva“) medzi spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. a spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sr, vložka č. 489/B (ďalej len „Kaufland“).

V článku VIII, bodu 8.1 Mandátnej zmluvy sa žalobca 1/ zaviazal: „uhradiť namiesto spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. akékoľvek nároky, náklady alebo splniť akékoľvek povinnosti, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú v súvislosti s plnením záväzku spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. z Developerskej zmluvy k spokojnosti spoločnosti Kaufland. Za týmto účelom sa žalobca 1/ zaviazal uhradiť akékoľvek nároky tretích osôb vznesené voči spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. v súvislosti s realizáciou Projektu podľa Developerskej zmluvy a/alebo odškodniť spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. v prípade, ak by tieto nároky uhradila spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. Žalobca 1/ sa tiež zaviazal odškodniť spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. v prípade, ak by voči spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. boli vznesené spoločnosťou Kaufland akékoľvek nároky na úhradu zmluvných pokút a/alebo na náhradu škody“.

V zmysle čl. VIII, bodu 8.4 Mandátnej zmluvy: „ak Mandatár (pozn. žalobca 1/) poruší svoju povinnosť a neposkytne svoje plnenie riadne a včas tak, aby sa výsledok dostavil v termínoch uvedených v tejto zmluve, vznikne Mandantovi (pozn. spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o.) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty:

- vo výške 10 % p.a. zo sumy 3 915 200,- Eur za porušenie povinnosti riadne alebo včas splniť záväzky uvedené v bode 2.2 písm. A tejto zmluvy od 17.04.1013 do dňa poskytnutia riadneho plnenia,

- vo výške 10 % p.a. zo sumy 1 684 800,- Eur za porušenie povinnosti riadne alebo včas splniť záväzky uvedené v bode 2.2 písm. B alebo C tejto zmluvy od 17.04.2013 do dňa poskytnutia riadneho plnenia“

V zmysle čl. VIII, bodu 8,5 Mandátnej zmluvy sa úhrada nárokov na zaplatenie odškodnenia podľa vyššie uvedených čl. VIII, bodu 8.1 a bodu 8.4 Mandátnej zmluvy uskutoční primárne z odplaty zloženej do notárskej úschovy.

Dňa 17.12.2012 žalobca 2/ ako vystaviteľ uzavrel so spoločnosťou ISTROFINAL BB, s.r.o. ako remintentom Dohodu o určení vyplňovacieho práva k biankozmenke (ďalej len „Dohoda“).

Na základe čl. 1 ods. 1 Dohody sa žalobca 2/ zaviazal spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. k nasledovným platobným povinnostiam:

a) k povinnosti podľa článku VIII bodu 8.4 Mandátnej zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu za podmienok uvedených v bode 8.4 Mandátnej zmluvy v prípade, ak žalobca 1/ poruší svoju povinnosť a neposkytne svoje plnenie riadne alebo včas tak, aby sa výsledok dostavil v termínoch uvedených v Mandátnej zmluve a spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. vznikne tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty:

- vo výške 10 % p.a. zo sumy 3 915 200,- Eur za porušenie povinnosti riadne alebo včas splniť záväzky uvedené v bode 2.2 písm. A tejto zmluvy od 17.04.1013 do dňa poskytnutia riadneho plnenia,

-vo výške 10 % p.a. zo sumy 1 684 800,- Eur za porušenie povinnosti riadne alebo včas splniť záväzky uvedené v bode 2.2 písm. B alebo C tejto zmluvy od 17.04.2013 do dňa poskytnutia riadneho plnenia“

b) k povinnosti podľa článku VIII bodu 8.1 Mandátnej zmluvy uhradiť namiesto spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. akékoľvek nároky, náklady alebo splniť akékoľvek povinnosti, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú v súvislosti s plnením záväzku spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. z Developerskej zmluvy k spokojnosti spoločnosti Kaufland. Za týmto účelom sa žalobca 2/ zaviazal uhradiť akékoľvek nároky tretích osôb vznesené voči spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. v súvislosti s realizáciou Projektu podľa Developerskej zmluvy a/alebo odškodniť spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. v prípade, ak by tieto nároky uhradila spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. Žalobca 2/ sa tiež zaviazal odškodniť spoločnosť ISTROFINAL BB, s.r.o. v prípade, ak by voči spoločnosti ISTROFINAL BB, s.r.o. boli vznesené spoločnosťou Kaufland akékoľvek nároky na úhradu zmluvných pokút a/alebo na náhradu škody“

K pasívnej legitimácii žalovanej navrhovatelia uviedli, že dňa 26.04.2011 žalovaná podala svoje nesúhlasné stanovisko k zámeru č. 59877 k Projektu (Projekt je detailne opísaný v navrhovanom dôkaze č. 1 - Opis Projektu) v rámci jeho posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) a stanoviská k nadväzujúcemu výrobovému a územnému konaniu. Týmto sa žalovaná v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Stavebný zákon“) stala účastníkom územného konania k výstavbe Projektu.

Podľa ust. „ 24a ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4 a ô 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3 tohto zákona, z ktorého vyplýva jej záujem na rozhodnutí, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu postavenie účastníka konania.

Žalobcovia sú presvedčení, že záujem žalovanej na rozhodnutí mal byť vyjadrený v stanovisku výslovne a zároveň malo byť zo stanoviska zrejmé, prečo má žalovaná na rozhodnutí záujem. Zo stanoviska žalovanej takýto zámer vôbec nevyplýva a nie je ani jasné aký je jej záujem na rozhodnutí. Od momentu, kedy bolo žalovanej priznané účastníctvo v predmetnom konaní, žalovaná podáva opravné

prostriedky proti všetkým rozhodnutiam kompetentných orgánov, ktorými príslušné orgány nerozporujú zámer Projektu s požiadavkami starostlivosti o životné prostredie.

Žalovaná sa dňa 11.10.2011 prihlásila ako účastník konania o výrobe drevín, o začatie ktorého bolo požiadané dňa 15.08.2011 a podala podnet na príslušnú prokuratúru vo veci nepriznania postavenia účastníka konania, ktoré jej podľa nej vyplynulo z posudzovania zámeru „OC Kaufland Bratislava Dúbravka“ podľa Okresná prokuratúra Bratislava IV si listom doručeným na MČ Dúbravka dňa 17.10.2011 vyžiadala kompletný administratívny spis v uvedenej veci. Spis bol dňa 28.11.2011 vrátený späť MČ Dúbravka s upozornením prokurátora, v ktorom boli vytknuté zistené nedostatky v postupe prvostupňového orgánu. Oznámenie o prerokovaní upozornenia prokurátora a o prijatých opatreniach zaslala MČ Dúbravka na Okresnú prokuratúru dňa 23.12.2011. MČ ako prvostupňový orgán nariadila na deň 19.12.2011 nové ústne pojednávania, ktorého sa žalovaná, napriek svojho predchádzajúceho dožadovania sa priznania postavenia účastníka konania nezúčastnila. Žalovaná oznámila svoje stanovisko listom, pričom v liste v zásade uviedla, že s navrhovanou stavbou a výrubom drevín nesúhlasí v celom rozsahu.

Rozhodnutím zo dňa 23.01.2012 MČ Dúbravka vydala súhlas na výrub 47 ks stromov a 6 skupín krovitých porastov. Žalovaná sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolala listom, ktorý bol MČ Dúbravka doručený 03.02.2012. Žalovaná napadla vydané rozhodnutie z dôvodov, ktoré odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia interpretoval nasledovne:

1. nesúhlasí s navrhovanou stavbou a výrubom v celom rozsahu

2. namieta, že MČ vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadala s jej požiadavkami - preveriť možnosť riešenia podzemných, príp. poschodových parkovísk s menším záberom plochy a ohľadom na zeleň

3. vyjadruje svoje názory na existenciu bezdomovcov a s nimi súvisiace problémy s odpadom v porovnaní so vznikajúcim odpadom z nákupných centier

Odvolací orgán námietky žalovanej posúdil tak, že námietku 1 ako neopodstatnenú zamietol, námietku 2 vyhodnotil ako opodstatnenú a námietkou 3 sa nezaoberal. Odvolací orgán dňa 28.03.2012 rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vrátil vec na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Napriek tomu, že žalovaná listom doručeným MČ Dúbravka dňa 02.05.2012 potvrdila svoju účasť v novom konaní, ústneho pojednávania a obhliadky dňa 15.05.1012 sa nezúčastnila a dodatočne doručila ku konaniu svoje stanovisko, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas s výrubom drevín ako i s Projektom v celom rozsahu.

Súhlas na výrub drevín vydala MČ Dúbravka ako príslušný orgán štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany prírody dňa 21.06.2012 rozhodnutím OŽP-1092/1765/2012.

Listom doručeným MČ Dúbravka dňa 11.07.2012 sa žalovaná voči obom vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolala, pričom sa i naďalej okrem iného dožadovala zmenšenia plochy parkovísk s odôvodnením, že technická norma STN 73 6110 -Projektovanie miestnych komunikácií „je už sama osebe škodlivá a hlúpa“ a v závere podaného odvolania opäť vyjadrila svoj nesúhlas s navrhovaným výrubom i so zamýšľanou výstavbou v celom rozsahu a názor, že navrhovatelia by mali svoje zámery vziať v celom rozsahu späť. Prvostupňový orgán napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom predložil dňa 15.08.1012 odvolaciemu orgánu.

Odvolací orgán pri posudzovaní námietok žalovanej zisťoval, či majú oporu v zákone, všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných na jeho základe alebo v správnom poriadku a či sú dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

V rámci vymedzených kompetencií sa odvolací orgán oboznámil s celým znením odvolania a s námietkami týkajúcimi sa územného riešenia investičného zámeru, kvality architektúry, dynamickej i statickej dopravy, účelnosti veľkosti obchodného centra a vhodnosti vybranej lokality, vplyvov reklamných pútačov, zvukového a svetelného znečistenia prostredia, odnímania poľnohospodárskej pôdy sa vysporiadal tak, že o nich nie je vecne príslušný rozhodnúť. Ostatné námietky žalovanej odvolací orgán vyhodnotil ako neopodstatnené, irelevantné alebo neodôvodnené.

Rozhodnutie o výrube drevín nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.10.2012, t.j. cca 14 mesiacov od podania žiadosti.

Dňa 02.05.2012 bolo MČ Dúbravka začaté územné konanie na umiestnenie stavby „Obchodné centrum Kaufland Bratislava - Dúbravka“. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané 29.06.2012.

Voči tomuto rozhodnutiu sa žalovaná odvolala tým istým listom doručeným MČ Dúbravka dňa 11.07.2012, ktorým sa odvolala aj voči rozhodnutiu o výrube drevín. Odvolací orgán po preštudovaní si kompletného spisového materiálu skonštatoval, že žalovaná vo svojom odvolaní v podstate uvádza, že nesúhlasí s navrhovanou zastavanosťou na úkor zelene, dožaduje sa zmenšiť parkoviská a polemizuje o dopravnom riešení projektu, domáha sa podmienenia povolenia stavby umiestnením automatu na čerstvé mlieko, zoznam účastníkov konania v napadnutom rozhodnutí považuje za neúplný a polemizuje nad napadnutým rozhodnutím a v závere uvádza, že s navrhovanou výstavbou nesúhlasí.

Krajský stavebný úrad ako príslušný odvolací orgán po podrobnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad MČ Dúbravka v územnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby nepostupoval v rozpore so zákonom a napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013.

Po spracovaní projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a zabezpečení ďalších potrebných podkladov pre stavebné konania boli podané žiadosti začatie siedmich stavebných konaní. V súlade so Zmluvou o spolupráci pri výstavbe stavby „Obchodné centrum Kaufland Dúbravka“ podal dňa 27.05.2013 stavebník Hlavné mesto SR Bratislava žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka, SO 605 Úprava verejného osvetlenia“ žiadosť začatie stavebného konania.

Žalovaná dňa 22.07.2013 podala námietky a pripomienky, v ktorých žiadala, aby bola v oznámení o začatí konania uvedená ako účastníčka konania, nesúhlasila v celom rozsahu so stavbou, nakoľko podľa nej navrhovaná stavba je nepotrebná, jej uskutočnenie a prevádzka by obťažovala a znehodnotila životné podmienky a uviedla námietky, ktoré sa týkali hlavnej stavby a to obchodného centra Kaufland a financovania stavebného objektu Y. XXX. Námietke , v ktorej žalovaná žiadala byť uvedená v oznámení o začatí konania ako účastníčka, stavebný úrad vyhovel, ostatné námietky zamietol.

Stavebný úrad MČ Dúbravka vydal dňa 16.08.2013 stavebné povolenie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/C/ XX/VL a žalovaná sa voči rozhodnutiu odvolala dňa 05.09.2013. Vo svojom odvolaní v zásade uvádza, že s predmetnou stavbou nesúhlasí v celom rozsahu s odôvodnením, že k ostatným objektom hlavnej stavby „Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka“ stavebné konania ešte neboli začaté a tak ani nie je isté, či im budú udelené stavebné povolenia a preto žiada zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu.

Z odvolania žalovanej je zrejmé, že nechápe postupnosť krokov stavebných konaní jednotlivých navzájom technicky a prevádzkovo súvisiacich stavebných objektov a ani vzájomnú podmienenosť a previazanosť takýchto stavebných konaní. Žalovaná svojim namietaním a pripomienkovaním jednotlivých vzájomne prepojených a na seba nadväzujúcich stavebných konaní enormne zaťažuje žiadateľov o stavebné povolenia a aj príslušné stavebné úrady a to najmä tým, že bráni ich plynulosti a časovej následnosti.

Pre stavbu „Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka“ je potrebné zabezpečiť celkom sedem stavebných povolení, pričom stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXXMa je podmienené stavebným konaním č. OSVS/2013/3518/JAJ/IV a stavebné konanie č. Y.-XXXXX/XXXX/XXXX/VL je podmienené všetkými ostatnými konaniami. V zásade je možné konštatovať, že proces stavebných konaní pre stavbu „Obchodné centrum Kaufland - Dúbravka“ pozostáva z troch nadväzujúcich a podmienených súborov stavebných konaní, ktoré pri opakovanom namietaní a pripomienkovaní žalovanou strácajú reálny časový rámec a hrozí ich dlhodobé prerušenie a v niektorých prípadoch až zastavenie a nutnosť následného opakovaného podania žiadosti o začatie konania a to všetko z dôvodu šikanózneho výkonu práva žalovanej.

Za účelom ilustrácie absurdnosti argumentácie žalovanej pri podávaní týchto opravných prostriedkov navrhovatelia uviedli niektoré z jej tvrdení:

„zadubené ohováranie a znevažovanie prostredia, čo má ešte akú-takú hodnotu a význam, ako zámienka na jeho úplné zničenie a ďalšie zhoršenie životných podmienok“.

„Absurdné je, aby sa mestská časť proti záujmom svojich občanov zastávala zdegenerovaného meštiaka-parazita, čo skuvíňa od hrôzy, že má prejsť dvakrát dvesto metrov pešo ale nekonečné motanie sa po ohavnom prostredí predajne navrhovaného druhu pri hľadaní zafarbenej vody a ďalšieho braku ho už neskľučuje.“

„Absurdné je, že by pohodlie motorizovaných odkundesov pri nákupoch malo prednosť pred základnými požiadavkami na zdravé bývanie tunajších obyvateľov“.

„Od dopravných inžinierov k sociálnym by už nemuselo byť ďaleko, ak by sa začalo uznávať za normálne, že určovanie organizácie spoločnosti je len vecou pseudoodborných špecialistov, čo si nevidia ďalej od nosa a optimalizujú len veľmi obmedzený súbor kritérií“.

„Vrcholom zvrátenosti je nápad umiestniť do 22 metrovej výšky obrovský svetelný pútač. Popri nebezpečenstve zrútenia, svetelnom znečisťovaní, vyrušovaní, nevkuse a plytvaní elektrinou by bolo urážkou, že najnápadnejším bodom územia má byť to, čo k nemu nemá nijaký vzťah, čo ho ignoruje a ničí“.

„Nie je vylúčená ani taká absurdita, že by výprava do navrhovanej predajne z našej ulice trvala vrátane čakania na prechode cez štvorprúdovú cestu a hľadania jednotlivých tovarov v neprehľadnej a nezmyslene veľkej predajni dlhšie ako výprava do vzdialenejšej inej predajne, nehovoriac o strese z rútiacich sa prúdov áut.“

Na rozdiel od žalovanej, žiaden z príslušných dotknutých orgánov rozpor s požiadavkami starostlivosti o životné prostredie v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nekonštatoval. Rovnako tiež nebolo preukázané, že Projekt nevyhovuje technickým požiadavkám na výstavbu, či všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Všetky záväzné stanoviská kompetentných orgánov boli v súlade so zákonom v plnom rozsahu zapracované do územného rozhodnutia. Projektová dokumentácia predmetného stavebného zámeru bola spracovaná kolektívom projektantov s príslušnou odbornou spôsobilosťou a je v súlade s platným územným plánom, čo potvrdil vo svojom záväznom stanovisku aj Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy.

Navrhovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že účasť žalovanej vo vyššie uvedených konaniach nie je ani zďaleka jej prvou ingerenciou do stavebných konaní a to nielen v Bratislave ale i na celom území SR (napr. zámer výstavby Vodnej nádrže na zasnežovanie PARK SNOW Donovaly a pripomienky žalovanej k nemu), pričom žalovaná pri týchto aktivitách používa rovnaký postup.

Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ďalej vyplýva, že v konaní vo veci samej sa navrhovatelia proti odporkyni budú domáhať náhrady škody, ktorá im podľa ich názoru konaním odporkyne vznikla, resp. hrozí bezprostredné nebezpečenstvo jej vzniku. K jednotlivým zákonným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu navrhovatelia uvádzajú:

A) Porušenie právnych povinností

Výkonom subjektívneho práva sa rozumie uplatňovanie práva spôsobom, ktorý právny poriadok pripúšťa, avšak zároveň takéto uplatňovanie práva má a musí smerovať k účinkom, ktoré objektívne právo sleduje a chráni. V opačnom prípade ide o tzv. šikanózny výkon práva, ktorému právny poriadok neposkytuje právnu ochranu. Zneužívanie inštitútu odvolania ako obštrukčného nástroja na zdržiavanie konania opakovaným podávaním neodôvodnených opravných prostriedkov, ktorým absentujú čo i len základné formálne a obsahové náležitosti je nepochybne v rozpore s cieľom, ktorý predstavuje Štvrtá časť (Preskúmavanie rozhodnutí) o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z uvedených skutočností ako i z obsahu spisového materiálu je nesporné, že žalovaná s navrhovanou výstavbou Projektu nesúhlasí a maliciózne sa snaží oddialiť jej realizáciu. Pri týchto aktivitách nielenže zahlcuje príslušné správne orgány neustále opakujúcimi sa irelevantnými podaniami ale vytvára v stavebnom konaní zbytočné prieťahy, ktorých nemalé finančné následky znášajú žalobca 1/ a žalobca 2/ (viď nižšie). Je zrejmé, že hlavným motívom žalovanej pri šikanóznom zaťažovaní príslušných správnych orgánov je zabrániť plynulému stavebnému konaniu a zmariť tak realizáciu výstavby Projektu.

S takouto argumentáciou sa stotožnil aj Krajský stavebný úrad v rozhodnutí č. A-2012/2387-KOL zo dňa 18.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012, v ktorom uvádza: „Reagujúc na uplatňovanie procesných práv odvolateľky 2/ (pozn. žalovanej) v danom konaní odvolací orgán konštatuje, že v určitom zmysle by tieto mohli nadobudnúť charakter až šikanózneho výkonu práva, čo by bolo v rozpore s účelom, zmyslom a so zásadami správneho konania vo väzbe na konania podľa stavebného zákona“.

Podľa ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku: „Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitostí.“ Z podaní žalovanej nie je zrejmé, čoho sa okrem vyjadrenia irelevantných subjektívnych názorov žalovaná v konaní domáha a čo navrhuje. Pre ilustráciu uvádzame, že odvolanie žalovanej zo dňa 09.07.2012 proti rozhodnutiam stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č.: Y.-XXXXX/XXX/XXXX/U/XX/VL v spojení s opravou zrejmých nesprávností č.: Y.-XXXXX/XXX/XXXX/ VL navrhuje odvolaciemu orgánu, aby: „Navrhovatelia (pozn. vrátane žalobcov) vzali svoje zámery v celom rozsahu späť.“

V zmysle ust. : „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Nakoľko šikanózny výkon práva by nemal neoprávnene zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb ani v iných ako občianskoprávnych konaniach, domnievame sa, že túto zásadu je možno analogicky uplatniť aj na výkon práv a povinností vyplývajúcich z predpisov správneho práva.

V rozhodnutí uverejnenom v Soubore rozhodnutí Nejvyššího soudu České republiky pod číslom R NS č. 30-C 2716 sa uvádza: „Šikanou je takový výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednání, které je šikanózhní anebo které je zneužitím práva, je v rozporu s dobrými mravy a proto mu lze odepřít ochranu.“(2)

Najvyšší súd Českej republiky v inom rozhodnutí sp. zn. judikoval, že nie je vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu môže byť posúdený ako v rozpore s dobrými mravmi a že mu preto

bude odopretá právna ochrana. K uvedenému však konštatoval, že fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a kolektív dobrých mravov preto nesmie byť ma ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem. Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí následne vyslovil, že ingerencia súdu má preto miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysle poškodiť alebo znevýhodniť inú osobu (tz. šikanózny výkon práva), prípadne, keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

Žalobcovia majú za to, že žalovaná svojimi konaniami voči Projektu zneužíva svoje práva a postupuje šikanózne, čo je v rozpore s účelom, zmyslom a so zásadami správneho konania, čím poškodzuje žalobcov a spôsobuje im škodu.

B) Existencia príčinnej súvislosti

Príčinná súvislosť ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, t.j. teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu ( z rozhodnutia NS SR ). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala ( z rozhodnutia NS SR ). Navrhovatelia v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že všetky príslušné povoľujúce orgány sa v maximálnej miere snažili objektívnym a realizovateľným požiadavkám vyhovieť a že postupovali maximálne správne, ak sa nezaoberali subjektívnymi názormi, pocitmi, či domnienkami žalovanej. Ani správny postup kompetentných orgánov však nezabránil vzniku zbytočných prieťahov, nakoľko tieto sa musia v zmysle ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku s každou vecou svedomite a odborne zaoberať a preto nie sú oprávnené nezmyslené a irelevantné podania žalovanej jednoducho ignorovať. Nakoľko je v zmysle Stavebného zákona v stavebnom konaní pri komplexnejších stavbách nevyhnutné nemalé množstvo stanovísk a rozhodnutí rôznych správnych orgánov a na každé takéto žalovaná reaguje, nevyhnutne dochádza k vzniku prieťahov v konaní.

Šikanózny výkon práva a postup žalovanej je tak jednoznačne v príčinnej súvislosti so škodou vznikajúcou žalobcom.

C) Vznik škody

Šikanóznym výkonom práva vzniká zodpovednostná povinnosť náhrady škody podľa . Sem možno zaradiť prípady výkonu práva smerujúceho k tomu, aby bola inému spôsobená škoda a to bez ohľadu na to, že by sa výkon práva mohol zdať vo svojej podstate oprávnený. Kompenzačná náhrada má reštitučný charakter, to znamená, že má pre poškodeného predstavovať náhradu toho o čo sa v dôsledku škodovej udalosti zmenšil alebo zmenší jeho majetok a tak mu vlastne vrátiť jeho pôvodné právne postavenie.

Žalobcovia výšku voči žalovanej uplatňovanej náhrady škody, ktorá spočíva najmä v už uplatnených a reálne hroziacich zmluvných sankciách a zmluvných pokutách za omeškania s postupom v Projekte vyčíslia v neskoršom štádiu súdneho konania, najneskôr však do 60 dní.

Žalobcovia sú presvedčení, že je preukázané, že žalovaná svojim šikanóznym výkonom práva podávať neodôvodnené opravné prostriedky spomaľujúce celý proces a plynulosť výstavby Projektu a tým bez právneho dôvodu:

1. vážne zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov

2. koná v rozpore s dobrými mravmi

3. znemožňuje žalobcom plniť si svoje zmluvné záväzky voči tretím osobám, čím ich vystavuje do nebezpečenstva vzniku škody veľkého rozsahu

4. opakovaným prezentovaním kvalitatívne veľkého množstva s vecou nesúvisiacich osobných názorov narušuje celú koncepciu inštitútu opravných prostriedkov správneho práva

Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodnili žalobcovia skutočnosťou, že žalovaná by pokračovaním s šikanóznom výkone práva v ďalších etapách stavebného konania čoraz zásadnejším spôsobom porušovala práva a právom chránené záujmy žalobcov a čoraz viac by znefunkčňovala plynulosť výstavby Projektu.

Do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej vo veci náhrady škody a bez dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou by tak mohlo dôjsť k situácii, v ktorej by pre žalobcov už nemalo rovnaký právny význam domáhať sa konečného meritórneho rozhodnutia ohľadne spôsobnej škody (ktorej výška každým dňom rastie), z dôvodu nedostatočného majetku žalovanej. Z tohto dôvodu je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, lebo existuje dôvodná obava, že by reálny výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.

Z dôkazov predložených súdu žalobcami je zrejmé, že žalovaná bez právneho dôvodu hrubo zasahuje do plynulosti stavebného konania, keď neodôvodneným šikanóznym zneužívaním odvolacích prostriedkov ako obštrukčného nástroja vytvára zbytočné prieťahy v konaní, čím spôsobuje žalobcom významnú škodu. S ohľadom na doterajšie konanie žalovanej existuje preto reálna a dôvodná obava, že žalovaná bude vo svojom protiprávnom konaní pokračovať, čo by mohlo mať pre žalobcov ďalšie veľmi závažné a neodstrániteľné následky.

Žalobcovia majú za to, že materiálne ujmy, ktoré môžu žalobcom nenariadením predbežného opatrenia vzniknúť v dôsledku konania žalovanej, sú mnohonásobne vyššie ako ujmy, ktoré vzniknú nariadením predbežného opatrenia žalovanej. Obmedzenie žalovanej je preto primerané sledovanému účelu a ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Zabránením v ďalšom šikanóznom výkone práva žalovanej nehrozí žiadna škoda, pretože samotné podávanie absurdných opravných prostriedkov strany žalovanej je z objektívneho hľadiska absolútne bezvýznamné a okrem vytvárania zbytočných prieťahov v stavebnom konaní nemá žiaden ďalší zmysel ani výsledok.

Podľa //, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Úvodom je potrebné poznamenať, že pred vecným posúdením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa súd musel zaoberať otázkou právomoci na prejednanie a rozhodnutie tohto návrhu, pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípade jeho právomoc nie je daná. Navrhovaným predbežným opatrením sa má totiž zabezpečiť nárok, ktorý nevyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu, ale z noriem správneho práva spadajúcich do oblasti práva verejného ( ). Do úvahy pritom

neprichádza ani právomoc súdu založená odsekmi 2 a 3 citovaného paragrafu (nejde o prieskum rozhodnutí správneho orgánu v rámci postupu podľa V. časti , rovnako tak právomoc súdu konať a rozhodovať o nároku navrhovateľa formulovanom v petitórnej časti návrhu nezakladá osobitný predpis, v tomto prípade o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v spojení so zákonom o správnom konaní). Napriek skutočnosti, že neexistencia právomoci súdu na konanie a rozhodnutie určitej otázky ktorá je mu zákonom zverená predstavuje neodstrániteľný nedostatok vecnej podmienky konania vedúci k zastaveniu konania, nie je tento postup v prejednávanom prípade prípustný. Ak totiž súd v rámci rozhodovania pred začatím konania dôjde k záveru, že nie je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť, pričom niet iného štátneho orgánu, ktorému by vec po zastavení činnosti pred začatím konania postúpil, musí vo veci konať tento súd. V opačnom prípade by nastalo v právnom štáte neprípustné odmietnutie spravodlivosti, tzv. denegatio iustitiae, t.j. situácia, kedy by osoba žiadala o právnu ochranu, avšak nenašiel by sa orgán, ktorý by bol oprávnený a povinný jej túto ochranu poskytnúť. Súd by ochranu neposkytol, lebo podľa jeho záveru nie je daná jeho právomoc, neposkytol by ju však ani iný orgán ochrany práva, pretože takéhoto orgánu niet. Inak povedané, v pochybnostiach o právomoci civilného súdu nemôže dôjsť k odmietnutiu práva na súdnu a inú právnu ochranu len preto, že niet oprávneného orgánu, ale subsidiárne ju musí a môže poskytnúť civilný súd. Uvedené je výrazom postavenia súdov ako priorizovaných orgánov ochrany práva. Konajúci súd sa tak v prejednávanom prípade musel a mohol podaním navrhovateľov vecne zaoberať.

Z ustanovenia vyplýva, že ak sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia súd je povinný nariadiť predbežné opatrenie, pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku /dôvodnosť ktorého bude predmetom konania o veci samej/, ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný, pričom ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie existencie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi predbežného opatrenia bez okamžitého zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie môže odporcu obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.

Súd teda skúmal, či je toho času potrebné dočasne upraviť právne vzťahy medzi účastníkmi konania. Starostlivo preskúmal návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako aj navrhovateľom predložené relevantné listiny vzťahujúce sa na vec a po zvážení všetkých skutkových okolností veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný.

Na prvom mieste je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že hoci súd v občianskom súdnom konaní (konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevynímajúc) nerozhoduje podľa ustanovení , ani podľa ustanovení ústavného ktorými sa uvádza Listina základných práv a slobôd, je a ústavnými zákonmi viazaný ( ). Táto viazanosť sa pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia prejavuje tým spôsobom, že súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu. Nejde pritom len o základné ľudské práva a slobody podľa druhého oddielu druhej hlavy . Z toho potom vyplýva, že v činnosti súdu pred začatím konania a rovnako v konaní, kde sa rozhoduje o tom, či súd predbežné opatrenie nariadi, alebo návrh na jeho vydanie zamietne, treba skúmať, či

postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných , resp. ústavnými zákonmi. Súd pri rozhodovaní o tom, či nariadi alebo nenariadi predbežné opatrenie skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.

v garantuje každému možnosť domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Nariadenie navrhovateľmi požadovaného predbežného opatrenia by podľa názoru konajúceho súdu predstavovalo reštrikciu zaručeného práva odporkyne domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky, v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v spojení so o správnom konaní. Ak teda má odporkyňa v príslušných stavebných konaniach postavenie účastníka týchto konaní, je podávanie opravných prostriedkov proti jednotlivým rozhodnutiam v nich vydaných realizáciou a osobitnými zákonmi jej garantovaných práv, ktorých realizáciu nemožno obmedziť/vylúčiť zásahom iného štátneho orgánu (súdu) v podobe nariadeného predbežného opatrenia. Pokiaľ totiž o územnom plánovaní a stavebnom poriadku postavenie účastníka stavebného konania relatívne širokému okruhu osôb, nemôže civilný súd korigovať dôsledky s tým spojené (napr. aj potencionálnu dĺžka stavebného konania) tým, že by predbežnými opatreniami odnímal účastníkom tohto konania zákonné právo napádať rozhodnutia vydané v rámci tohto konania opravnými prostriedkami.

Vzhľadom na ústavnú a zákonnú konformnosť konania odporkyne potom absentuje existencia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa navrhovatelia mienia domáhať v rámci konania vo veci samej ( t.j. 1/ protiprávne konanie škodcu, 2/ vznik škody na strane poškodeného, 3/príčinná súvislosť medzi bodmi 1/ a 2/ , 4/ zavinenie škodcu). Rovnako tak možno konštatovať, že z jednotlivých listinných dôkazov predložených navrhovateľmi nie je v rozsahu potrebnom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázanie na sankčné ustanovenia obsiahnuté v Mandátnej zmluve zo dňa 17.12.2012, resp. v Dohode o určení vyplňovacieho práva k biankozmenke z toho istého dňa nie je na účely nariadenia predbežného opatrenia dostačujúce. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia netvrdili a ani k návrhu nepriložili žiadne listiny, ktoré by na účely rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia osvedčovali uplatnenie sankcií v zmysle článku VIII, bodu 8.1, článku VIII, bodu 8.4 Mandátnej zmluvy, resp. článku 1 ods. 1 Dohody o určení vyplňovacieho práva k biankozmenke oprávnenými subjektmi, či listiny osvedčujúce, že navrhovatelia už z tohto titulu plnili.

Po logickom vyhodnotení jednotlivých tvrdení navrhovateľov v procese ich osvedčovania možno teda s vysokou pravdepodobnosťou konštatovať, že navrhovatelia v danom štádiu konania dostatočne neuviedli podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa v zmysle môže poskytnúť predbežná ochrana a to tým, že hodnoverným spôsobom neosvedčili existenciu hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu z náhrady škody a súčasne neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vydanie predbežného opatrenia pre obavu, že by bol ohrozený výkon rozhodnutia ktoré doposiaľ nebolo vydané a doposiaľ ani neprebieha konanie v ktorom by vydané mohlo byť (tak ako to v predmetnom prípade požadujú navrhovatelia), pritom predstavuje celkom výnimočné opatrenie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia v tomto prípade je okrem osvedčenia skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon budúceho súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený aj to, aby bolo aspoň osvedčené, že navrhovateľ má tvrdenú pohľadávku alebo iný nárok a že doposiaľ nič nebráni tomu, aby mu jeho nárok mohol byť súdnym rozhodnutím priznaný. Ako však bolo uvedené vyššie, ani jeden z týchto predpokladov v danom prípade naplnený nebol.

Napokon, odhliadnuc od vyššie uvedeného, predbežné opatrenie v znení v akom je vyjadrené v petitórnej časti návrhu postráda kľúčové kritérium, ktoré je s týmto výnimočným zásahom do práv a oprávnených záujmov povinnej osoby nerozlučne spojené, a to dočasnosť takéhoto opatrenia. Nariadením predbežného opatrenia v znení požadovanom navrhovateľmi by sa v právnych vzťahoch

účastníkov predmetných stavebných konaní vytvoril nezvrátiteľný právny stav, čo je z povahy a účelu predbežného opatrenia kategoricky vylúčené.

S poukazom aj na túto skutočnosť súd nezistil dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. /,, /

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.