Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-344-2012.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-6Er/344/2012
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: K. S. K. K. N. C., pob. F. Z., Š. XX, XXX XX F. Z., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: K. X. K. Q., a.s., C. L. XXX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, v konaní pre vymoženie sumy 1734,15 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 16.07.2012 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím K. S., pob. F. Z., č. XXX- XXXXXXXXXX-O. zo dňa 06.06.2012.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 19.09.2012 pod číslom 5508*022553 súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok.
Dňa 24.10.2012 boli tunajšiemu súdu doručené námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, v ktorých povinný navrhol exekúciu zastaviť, nakoľko je z hľadiska konania exekútora nespravodlivá a súdny exekútor sa snaží týmto spôsobom poškodiť povinného tak, že nakoniec môže byť zlikvidovaný. Podľa povinného súdny exekútor zneužil svoje postavenie a svojim konaním v tomto exekučnom prípade porušil - konal v rozpore s § 61b, kde je výslovne uvedené, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekútor má exekúcie na cca 5000 EUR a zablokoval nehnuteľný majetok v Q. podľa znaleckého posudku v hodnote 593 000 EUR a následne dal blokáciu na nehnuteľnosť v znaleckej hodnote 298 000 EUR, tým hrubo porušil zákon a zneužil svoju právomoc. Povinný ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že zmeškané odvody musí uhradiť. V rámci reštrukturalizácie má K. S. uhradiť zmeškané odvody v sume 42 836 EUR, čo tento týždeň aj uhrádza. Tie, čo zostali, chce povinný uhradiť do konca novembra.
Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam povinného uviedol, že v tomto exekučnom konaní bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie spolu s označením jedného zo spôsobov vykonania exekúcie, a to zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, na ktoré žiadal oprávnený zriadiť exekučného záložné právo. Exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva nebol vydaný a takisto nebolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Zriadenie exekučného záložného práva je zabezpečovací úkon, nie vykonanie exekúcie. Ako poverený exekútor postupoval v tomto exekučnom konaní v súlade so zákonom, nestranne, nezávisle a voči povinného nie je zaujatý.
Oprávnený podaním zo dňa 14.12.2012 oznámil, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla počas reštrukturalizačného konania a považuje sa za prednostnú pohľadávku, ktorú je možné vymáhať v exekučnom konaní. Oprávnený zároveň oznámil, že povinný predmetnú pohľadávku uhradil dňa 12.12.2012.
Tunajší súd uznesením č.k. 6Er/344/2012-20 zo dňa 13.02.2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom námietky povinného proti exekúcii zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal povinný dňa 13.03.2013 odvolanie, v ktorom navrhol, aby súd jeho námietkam vyhovel v celom rozsahu a vyčíslil náklady, ktoré mohol exekútor mať podľa Exekučného poriadku § 47 ods. 3 posledná veta. Povinný uviedol, že exekútor jasne porušil zákon, a to najmä § 61b, § 62 a § 63 bod prvý ods. 1 písm. a) až g) Exekučného poriadku. Súdny exekútor mu osobitne nevyčíslil náklady, na ktoré má nárok, ale postihuje ho nad rámec jeho účelne vynaložených nákladov. Povinný poukázal, že pohľadávku zaplatili. Súdny exekútor nič nevymáhal, len dal zapísať do katastra nehnuteľností poznámku a blokuje im majetok v hodnote cca. 700 000 EUR. Pre túto poznámku nemohli časť majetku predať, aby mohli splatiť prednostné pohľadávky. Keď exekútor spravodlivo podľa zákona vyčísli jeho náklady, tieto hneď zaplatia.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Podľa § 62 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa § 168 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo, b) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).
Podľa § 168 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a správe katastra nehnuteľností. Povinnému a správe katastra nehnuteľností sa doručí do vlastných rúk.
Podľa § 168 ods. 4 Exekučného poriadku, správa katastra nehnuteľností je povinná zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 6 vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33, 19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný podal odvolanie proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, jeho podaním došlo ex lege k zrušeniu uznesenia č. k. 6Er/344/2012-20 zo dňa 13.02.2013 a vec bola predložená sudcovi.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených námietok ako aj s obsahom spisového materiálu pričom zistil a ustálil nasledovné:
Dňa 22.02.2012 bola uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XR/X/XXXX-XXX povolená reštrukturalizácia spoločnosti - K. X. K. Q., a.s., (povinný) ktorá bola ukončená dňa 26.09.2012.
Uvedené exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia K. S., pob. F. Z., č. XXX-XXXXXXXXXX-O. zo dňa 06.06.2012, ktorým bol povinnému predpísaný nedoplatok na poistnom vo výške 1734,15 EUR. Povinný uvedenú sumu neuhradil v stanovenej lehote, v dôsledku čoho oprávnený podal dňa 16.07.2012 návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko predmetná pohľadávka vznikla za obdobie apríl 2012, teda počas reštrukturalizačného konania, považuje sa za prednostnú pohľadávku, na ktorú v zmysle ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, znamená to, že pre uvedenú pohľadávku možno viesť exekučné konanie.
Pokiaľ povinný navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na § 61b, § 62 a § 63 Exekučného poriadku a obsah vyššie uvedených námietok, lebo je z hľadiska konania nespravodlivá a súdny exekútor sa svojim konaním snaží poškodiť povinného, súd uvádza, že spôsob vykonania exekúcie určuje a následne aj realizuje výlučne súdny exekútor. Iba v prípade, ak by sa exekúcia nevykonávala podľa Exekučného poriadku, alebo vykonávala v širšom rozsahu, v rozpore s poverením súdu, je to dôvod na jej čiastočné resp. úplné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Spomínané skutočnosti však neboli v tomto exekučnom konaní preukázané. Jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie sú taxatívne stanovené v § 63 Exekučného poriadku. Samotné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva v zmysle § 168 Exekučného poriadku, ktorým podľa povinného súdny exekútor porušil zákon, nemožno považovať za vykonanie exekúcie, keďže uvedené upovedomenie a následné zriadenie exekučného záložného práva je len exekučným prostriedkom spôsobilým zabezpečiť vymáhaný peňažný nárok oprávneného celou hodnotou zexekvovanej nehnuteľnosti, jeho vydaním však nedochádza priamo k vymoženiu takto zabezpečenej pohľadávky, a teda takýto postup súdneho exekútora, ktorý je v súlade so zákonom nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Rovnako súd konštatuje, že dôvodom na vyhovenie námietok proti exekúcii a následne zastavenie exekúcie nie je ani úhrada vymáhanej pohľadávky, ku ktorej podľa predloženého príjmového dokladu došlo dňa 12.12.2012 t.j. po začatí exekučného konania. Splnenie dlhu je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj zastavenia exekúcie len vtedy, keď k nemu došlo mimo vykonávania exekúcie. Pokiaľ povinný uhradí pohľadávku oprávneného v priebehu exekučného konania, exekúcia ďalej pokračuje v časti o vymoženie trov exekúcie. Povinný nepreukázal súdu úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
K tvrdeniu povinného o tom, že súdny exekútor, chce na povinnom zarobiť, lebo má za každú zbytočnú blokáciu nehnuteľnosti cca 35 EUR, súd uvádza, že podľa § 6 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., odmena
vo výške 33,19 EUR za každú nehnuteľnosť patrí súdnemu exekútorovi len za zriadenie exekučného záložného práva, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. K zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosť sa totiž okrem návrhu oprávneného a vydania upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva vyžaduje aj vydanie exekučného príkazu a jeho doručenie príslušnej správe katastra. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora a výpisu LV. č. XXXX, k.ú. Q. a LV č. XXX, k.ú. E. uvedený exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva v tomto konaní vydaný nebol, a preto nárok na vyššie uvedenú odmenu súdnemu exekútorovi nevznikol. Súd nezistil porušenie zákona súdnym exekútorom pri vykonávaní exekúcie v tejto exekučnej veci. Osobitne nebolo zistené, že by súdny exekútor postihoval povinného nad rámec zákona. K úhrade pohľadávky zo strany povinného došlo nepochybne po začatí exekučného konania - po uplynutí lehoty na podanie námietok. Z tohto dôvodu aplikácia ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku do úvahy neprichádza.
Nakoľko sa v konaní nepreukázali skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd námietky ako nedôvodné zamietol. Exekúcia bude ďalej pokračovať v časti o vymoženie trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.